Francúzsko sa môže pochváliť množstvom historicky cenných a zaujímavých kostolov. Medzi nimi vynikajú gotické katedrály, ktoré sú svedectvom dlhoročnej kresťanskej tradície a stavebného umenia stredoveku. Gotický sloh vznikol v polovici 12. storočia vo Francúzsku a vyznačuje sa snahou viac presvetliť priestor, čo dosahovali pomocou zložitého skeletového stropného systému. Najvýraznejšie sa podpísal pri stavbe hradov a katedrál, pre ktoré je charakteristické detailné zdobenie fasády.
Stredovekí stavitelia v okolí Paríža postupne zahájili a realizovali výstavbu niekoľkých výnimočných katedrál. Katedrály sme sa usilovali zoradiť chronologicky s ohľadom na obdobie zahájenia stavby, prípadne na v stavbe prevládajúcu etapu vývoja gotického slohu.
Bazilika Saint-Denis: Kráľovské hrobky, ktoré boli otvorené a zničené počas francúzskej revolúcie
Basilique Saint-Denis
Basilique Saint-Denis alebo aj Bazilika svätého Denisa bola vybudovaná v rokoch 1137 - 1281 v štýle rannej gotiky. Táto stavba sa stala akýmsi vzorom pre európske gotické umenie, pretože práve tu sa po prvý raz objavila gotická architektúra a to v predlodí (vysvätené bolo v roku 1144), kde bola klenba nad lomeným krížením systematicky spätá s využitím lomeného oblúka. Od doby Merovejovcov sa tu pochovávali francúzsky panovníci.
Chrám sv. Denisa sa stal prvou gotickou bazilikou v Európe aj na svete po prestavbe pôvodného kostola, ktorá sa začala v 12. storočí a dokončila v trinástom. Vznik opátstva s hrobkou Podľa legendy Chrám sv. Denisa v Paríži založila v 5. storočí sv. Genovéva na mieste, kde v 3. storočí zomrel prvý parížsky biskup sv. Denis, ktorý sa potom stal patrónom Francúzska.
Po mučení Rimanmi údajne putoval šesť kilometrov so sťatou hlavou pod pazuchou a tu skonal. Na tomto mieste vznikol aj benediktínsky kláštor a francúzsky kráľ Dagobert (vládol v r. 628 - 637 a Taliani nakrútili o ňom v r. 1984 komédiu Dobrý kráľ Dagobert) tam založil kráľovské opátstvo sv. Denisa.
Označujú ho za najstaršie vo Francúzsku. V ňom dal Dagobert vybudovať aj hrobku. Odvtedy, od 7. až do 18. storočia tam pochovávali francúzskych kráľov, kráľovné a členov kráľovských rodov. Je miestom posledného odpočinku 43 francúzskych kráľov, 32 kráľovien, radu členov kráľovských rodov, významných rytierov a osobností, približne asi sto. Od roku 1966 je bazilika sídlom biskupa a dostala štatút katedrály.
Je to majestátna stavba, architektonicky a umelecky na takej vysokej úrovni ako svetoznámy a obdivovaný Notre Dame v Paríži. Bazilika (často nazývaná "katedrála") Saint Denis je svetoznáme gotické dielo z roku 1140. Katedrála Saint Denis je jednou z najvýznamnejších sakrálnych stavieb vo Francúzsku.
Bazilika bola v skutočnosti po stáročia miestom pochovávania pozostatkov francúzskych kráľov. Miesto posledného odpočinku tu našli všetci králi od 10. storočia do roku 1789, až na tri výnimky. V polovici 19. storočia, keď po Napoleonovi prevzali vládu nad Francúzskom Bourbonovci, nechali otvoriť masový hrob, aby pozostatky kráľov presunuli späť do baziliky.
Krypta v St. Denis je otvorená denne od 10:00 do 18:15 (od apríla do septembra) alebo v zime len do 17:15. Vstupenky si môžete zakúpiť na mieste alebo online na presný čas bez čakania v rade. Zaplatiť musíte len za vstup do krypty s hrobkami kráľov.
Dejiny v katedrále V katedrále sú, možno povedať, ilustrácie k dejinám Francúzska. Sú to jednotlivé hrobky - pamätníky so sochami panovníkov a ich manželiek, z ktorých mnohé tvoria celé súsošia, ako napr. hrobka Ľudovíta XII. a Anny Bretanskej, pamätník Ľudovíta XVI. a jeho manželky, kráľovnej Márie Antoinetty, tiež sochárske portréty i posmrtné masky zosnulých na sarkofágoch.
Je tam aj nezvyčajné vyobrazenie kráľovského páru, ktoré i pri tolerovaní rôznych výstrelkov na francúzskych panovníckych dvoroch možno označiť za nenáležité a neúctivé. Sú to nahé postavy už spomenutého Ľudovíta XII. a jeho manželky a kráľovnej Anny Bretanskej. Takéto vyobrazenie, ktoré považujú odborníci za výstrelok doby, v ktorej boli vytvorené, sa už nevyskytlo ani na jednom sarkofágu.
Anna Bretanská, najbohatšia žena svojej doby v Európe, ktorá bola sesternicou českej kráľovnej Anny, dvakrát ovdovela a tretíkrát sa mala vydať za Maximiliána Habsburského, lenže mocenské dôvody ju vydali za Ľudovíta XII. V Bazilike sv. Denisa, kde je pochovaná so svojím posledným manželom, bola aj korunovaná za kráľovnú v roku 1492. Vteda sa stala druhýkrát francúzskou kráľovnou.
Prvý bol kráľ Dagobert V bazilike, ktorú dal vybudovať franský panovník Dagobert s tým cieľom, že v nej budú pochovávaní franskí panovníci, bol pochovaný on ako prvý. Pochádzal z rodu Merovejovcov. Odpočíva tu aj prvý franský kráľ z rodu Karolovcov Pipin III. Krátky. Pipin po smrti svojho otca Karola Mtela, ktorý je tiež pochovaný v tejto bazilike, so súhlasom pápeža zosadil z trónu posledného kráľa z rodu Merovejovcov a bol pomazaný pápežom na prvého kráľa z rodu Karolovcov v roku 751. Dovtedy bol majordómom.
Bol otcom cisára Karola Veľkého, ktorý sa stal prvým cisárom v západnej Európe po páde Rímskej ríše v roku 800. Cisársku korunu mu nasadil a ako prvého cisára ho pozdravil pápež.
Čo panovník, to iný osud. Svorne vedľa seba tu ležia Merovejovci, Karolovci, Kapetovci, Bourbonovci. Odpočíva tu Ľudovít IX. Svätý (1226 - 1270), vlastne iba časť jeho ostatkov. Časť je uložená v Tunisku v hlavnom meste Tunise, tretia časť je v Taliansku a to jeho srdce v urne v dóme v Monreali na Sicílii.
Ako panovník, ktorý vládol 44 rokov a ktorým sa stal v štrnástich rokoch, sa dvakrát zúčastnil na križiackych výpravách, v Egypte ho zajali a potom prepustili za veľmi vysoké výkupné. Pápež Bonifác ho po smrti vyhlásil za svätého. Dejiny ho opisujú ako dokonalého rytiera a historici ho volajú mních, rytier a kráľ v jednej osobe.
Počas jeho vlády sa stal Paríž najkrajším mestom v západnej Európe. Pozornosť sústreďoval na vyhľadávanie a zhromažďovanie sakrálnych relikvií do chrámov, napr. časti Kristovej tŕňovej koruny, úlomky z kríža, na ktorom bol Ježiš ukrižovaný, relikvie a časti ostatkov svätých, ktoré kupoval po celej Európe a neváhal za ne zaplatiť veľmi vysoké sumy.
V krypte pod kráľovskými hrobkami je údajne pochovaný aj sám sv. Denis, ktorému je zasvätená bazilika, dnes už vlastne katedrála. Nie sú zatiaľ preskúmané jeho ostatky, rovnako čaká na preštudovanie aj kráľovský rod Merovejovcov, pokiaľ ide o ich sarkofágy. Doposiaľ sa po stáročia nik nedotkol z archeológov posmrtnej schránky v hrobe najstaršej identifikovanej franskej kráľovnej Arégondy. Tieto najstaršie hrobky už nahlodáva čas.
V Bazilike sv. Denisa sú pochovaní všetci králi, či zomreli prirodzenou smrťou, či boli zavraždení alebo popravení, prevezení z iných miest, kde ich po rokoch exhumovali. Výnimkou sú panovníci Filip I. a Ľudovít IX. Druhý z nich Ľudovít IX. potvrdil ťažko pochopiteľnú skutočnosť, že nenávisť môže pretrvávať aj po smrti. Odmietol byť pochovaný na rovnakom mieste, ako jeho otec Karol VII., voči ktorému prechovával takú nenávisť, že sa jej odmietol zbaviť aj pred svojou smrťou. Ľudovít IX. mal podľa historikov veľmi zložitú povahu.
Boli počas revolúcie popravení - kráľ v januári, kráľovná v októbri, obaja v r. 1793. Ich telá dali do spoločného hrobu, každého do iného na cintoríne Madeleine. Ich syn - následník trónu zomrel za nevysvetlených okolností a pochovali ho v neoznačenom hrobe. Zachovalo sa iba jeho srdce, ktoré sa po rokoch, v minulom storočí, vrátilo do Paríža, kde ho pochovali. Revolucionári sa snažili zničiť pozostatky kráľov z Baziliky sv. Denisa, odkiaľ mnohé vybrali a hodili ich do jám s vápnom, aby sa rozpustili. Telá Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty po skončení revolúcie našli, identifikovali podľa osobných vecí, pochovali v Bazilike sv. Denisa.
Opát Suger starostlivo skombinoval architektonické prvky z rôznych francúzskych regiónov a vytvoril úplne nový štýl - gotiku. Na obrázku je zobrazená hlavná loď Baziliky Saint-Denis, pohľad smerom ku chóru.
Architektonicky významné opátstvo Saint-Denis odhaľuje prvé použitie všetkých prvkov gotickej architektúry, pričom určilo štandard pre katedrály a kostoly stredovekej Európy. Suger v Saint-Denis starostlivo skombinoval architektonické prvky z rôznych francúzskych regiónov a vytvoril celkom nový štýl - gotiku.
Použitie lomených oblúkov, typických pre burgundskú architektúru, umožnilo vyššie stropy. Normanská architektúra (románsky štýl) zvyčajne využívala rebrové klenby: krížové oblúky, ktoré podopierajú váhu stropu a prenášajú tlak na menší počet oporných bodov. Klenby zároveň znižujú celkovú váhu stropu, čo umožňuje, aby väčšina stropu bola vyrobená z tenkého kameňa.
Kombináciou rebrových klenieb a lomených oblúkov Suger zrevitalizoval vnútornú štruktúru budov a vytvoril estetiku, ktorá akoby stúpala vyššie a vpúšťala viac svetla. Svetlo a farby zohrávali v Sugerovej koncepcii ústrednú úlohu.
Záujem Sugerových súčasníkov o Saint-Denis sa zvýšil už len samotnou skutočnosťou, že stavba bola jeho dielom. Dnes je meno Suger málo známe, avšak vo svojej generácii bol najväčším európskym polyhistorom a jedným z najslávnejších mužov Európy.
Suger bol hlavným tvorcom architektonickej originality opátstva Saint-Denis. Suger sa narodil do rodiny skromného postavenia a ako desaťročný sa stal oblátom v opátstve Saint-Denis. Obláti boli predpubertálne deti zverené rodičmi do starostlivosti benediktínskych kláštorov. Po dosiahnutí dospievania si mohli vybrať medzi zložením mníšských sľubov alebo návratom do bežného života.
Pre rodičov vo finančnej tiesni to bola lákavá voľba. Kláštorné a katedrálne školy boli centrami vzdelávania v Európe. Mnísi a kanonici (katedrálni kňazi) pokročilému vzdelávaniu dominovali. Ručne prepisovali knihy v čase pred vynálezom tlačiarní, riadili najdôležitejšie školy, na ktorých aj vyučovali, položili základy prvým univerzitám.
Suger vynikal v štúdiu a medzi spolužiakmi si našiel dôležitého priateľa: budúceho kráľa Ľudovíta VI. Králi a princovia sa vždy obzerali po talentovaných jednotlivcov, ktorí by im radili a pomáhali. A ešte viac potrebovali poradcov a pomocníkov, ktorých lojalita bola skutočne úprimná. Ako priateľ a poradca kráľov Ľudovíta VI. a neskôr aj Ľudovíta VII.
Svetlo a farby boli ústredné v Sugerovej koncepcii. Použitie rebrových klenieb a lomených oblúkov otvorilo vnútorný priestor, čo umožnilo jasnejšiu a farebnejšiu atmosféru. Na obrázku je zobrazené vitrážové rozetové okno severného transeptu. Rozsah toho, čo Suger dokázal, svedčí o výnimočnom jedincovi. Bol považovaný za najväčšieho historika svojej generácie.
Ako štátnik zlepšil súdnictvo, podporil rozvoj poľnohospodárstva a obchodu, zjednotil krajinu proti vonkajším hrozbám a skrotil vzpurných šľachticov. Ako opát posilnil duchovný život svojich mníchov. Medzi jeho spojencov a obdivovateľov patril svätý Bernard z Clairvaux, jeden z najväčších mníchov, mysliteľov a kazateľov v histórii katolíckej cirkvi. Suger mal svoj najtrvalejší vplyv ako architekt.
Opátstvo Saint-Denis čoskoro určilo štandard, ktorý inšpiroval väčšinu veľkých katedrál a kostolov stredovekého Francúzska a Anglicka. Sugerov písomný záznam o jeho výstavbe malo rozhodujúci vplyv na celú stredovekú architektonickú teóriu. Opátstvo, ktoré utrpelo škody počas Francúzskej revolúcie, bolo neskôr obnovené v rámci gotického obrodenia 19. storočia.
Doteraz pretrvalo takmer deväť storočí a zostalo prevažne nedotknuté od Sugerových čias. V roku 1966 pápež Pavol VI. zriadil novú diecézu Saint-Denis, čím opátstvo povýšil na katedrálu a zaradil ho medzi chrámy, ktoré samo v začiatkoch inšpirovalo.
Bazilika Saint-Denis je gotický kostol v Saint-Denis (dnes na severe metropolitnej oblasti Paríža) a historické sídlo rovnomenného opátstva. Po stáročia slúžil ako pohrebisko francúzskych kráľov. V roku 1966 sa kostol stal sídlom biskupa a získal tak štatút katedrály.
Svätý Denis je patrón Francúzska. Podľa legendy bol prvým parížskym biskupom a na mieste jeho upálenia vybudoval kaplnku zlatník Elígius, sám neskôr tiež svätorečený. Nedochovaná kaplnka je opísaná v životopise sv. Predovšetkým Elígius vystaval hrobku pre svätého mučeníka Denisa s mramorovým baldachýnom zlatom a klenotami vyzdobeným. (Na vrchole hrobky) vytvoril korunku a veľkolepé priečelie a oltár obklopil zlatými sekerami do kruhu usporiadanými. Tam umiestnil zlaté okrúhle a vyšperkované jablká. Vybudoval kazateľnicu a bránu striebornú a strechu oltára na strieborných sekerách. Pred hrobku umiestnil zástenu a vybudoval vonkajší oltár pri nohách svätého mučeníka.
Počas 7. storočia tu založil opátstvo Saint-Denis s kostolom a benediktínskym kláštorom franský kráľ Dagobert I. (vládol 628 - 637). Kostol sa stal pútnickým miestom a pohrebiskom francúzskych kráľov. Sú tu pochovaní takmer všetci panovníci z obdobia medzi 10. a 18. storočím i mnohí z obdobia ešte staršieho.
Kostol bol často tiež využívaný na korunovácie kráľovien (nie však kráľov, k tomuto účelu bola tradične využívaná katedrála Notre-Dame v Reims). Saint-Denis sa skoro stalo sídlom opáta s rozsiahlym kláštorným komplexom. V 12. storočí dal opát Suger kostol prestavať s využitím inovatívnych stavebných a dekoratívnych techník.
Bazilika Saint-Denis bola prvou významnou stavbou, ktorej prevažná časť bola postavená v gotickom slohu. Vzhľadovo i stavebne sa odlíšila od románskej architektúry natoľko, že sa pre stavby postavené v podobnom duchu začal používať pojem „francúzsky sloh“ (Opus Francigenum).
V dnešnej podobe má pôdorys kostola tvar kríža ako veľa iných bazilík: do hlavnej lode ústia nižšie lode a nad nimi okná. Na severnej strane stavby je ďalšia priečna loď tvorená radom kaplniek. Na západnej strane baziliky sa nachádzajú tri portály a kruhové okno, na južnej strane veža. Východnú loď lemujú z oboch strán arkády a je zakončená apsidou s deviatimi kaplnkami.
Pochovaní panovníci a osobnosti v Bazilike Saint-Denis
- Karol I.
- Chlodovik I.
- Childebert I.
- Fredegunda (?
- Dagobert I.
- Pipin III.
- Karolman I.
- Karol II.
- Karolman II.
- Róbert II.
- Henrich I.
- Ľudovít VI.
- Ľudovít VII.
- Filip II.
- Karol I.
- Filip III.
- Filip IV.
- František I.
- Henrich II.
- František II.
- Karol IX.
- Henrich III.
- Henrich IV.
- Ľudovít XIV.
- Ľudovít XV.
- Ľudovít XVI.
- Ľudovít XVII.
- Ľudovít XVIII.
Pôdorys Baziliky Saint-Denis
Hrobka Ľudovíta XII. Socha sv. Fulrada (opát v Saint-Denis v 8. storočia) Zdroj:Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.