História Spišskej Belej a jej Kostolov

Spišská Belá je jedným z historických mestečiek na Spiši, ktoré sa nachádza sedem kilometrov severne od Kežmarku. Historické jadro zahŕňa niekoľko ulíc s meštianskymi domami, stredoveký katolícky kostol a tolerančný chrám evanjelikov. V stredoveku sa Spišská Belá zaraďovala medzi mestá s výsadami a samosprávou. Nepatrila síce medzi slobodné kráľovské mestá, nebola však závislá ani od okolitých zemepánov. V roku 1412 sa stala jedným zo 16 spišských miest, ktoré kráľ Žigmund Luxemburský dal do zálohu Poľsku. Až do roku 1772, keď sa Márii Terézii podarilo mestá získať späť, patrila teda dvom krajinám - Uhorsku i Poľsku.

Zaujímavá je i budova mestského úradu, ktorá však za bývalého režimu prišla o originálnu strechu. Medzi meštianskymi domami vyniká zrekonštruovaná renesančná budova bývalej školy na Petzvalovej ulici, kde si našlo miesto múzeum rodáka, fyzika a optika Jozefa Maximiliána Petzvala (1807-1891). V inom dome opodiaľ sa zas nachádza múzeum prírodovedca a lekára Michala Greisigera. Rozmerná renesančná fara pochádza zo 16. storočia. V centre sa dá nájsť aj tabaková továreň z 19. storočia.

Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Fotky z centra mestá sú z roku 2024. Múzeum J.M.

Farský Kostol sv. Antona Opáta a Pustovníka

Architektonickou dominantou Spišskej Belej je rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka. Rímskokatolícky farský kostol sv. Antona Opáta a Pustovníka pochádza z obdobia okolo roku 1260. Je orientovaný v smere východ - západ. V terajšom kostole je viac stavebných etáp, počnúc od neskororománskeho slohu. Kostol mal niekedy celkom 8 gotických oltárov: vo svätyni 3, v hl. lodi 2 a v kap. Sv. Valentína 3.

Pri kladení trachytovej dlážky v roku 1971 bol prevedený archeologický výskum vo vnútri kostola a rok predtým aj v areáli kostola. Boli tu nájdené základy ešte staršieho kostola, ktorý siahal od západného vchodu aj po víťazný oblúk a bol 1m užší ako terajšia hlavná loď. Posledná generálna oprava kostola bola prevedená v r. 1970 zásluhou správcu farnosti vdp. Kap. Jozefa Vojtasa, miestnych veriacich a za spolupráce Pamiatkového strediska v Prešove.

Kostol sv. Antona Pustovníka v Spišskej Belej

História Kostola

Podľa tradície a záznamov zo starých rodinných nemeckých kroník bol v Spišskej Belej prvý kostol postavený v roku 1208; tento kostol bol zasvätený svätému Valentínovi. Nemeckí zakladatelia mesta, ktorí prichádzali na Spiš na pozvanie uhorských kráľov už od polovice 12. storočia a hlavne po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia, sa hneď po príchode na dané územie púšťali do stavby murovaných kostolov.

Kostol svätého Antona Pustovníka bol postavený medzi rokmi 1250 - 1270 v ranogotickom slohu s neskororománskymi prvkami. Od roku 1545 kostol spravovala evanjelická cirkev, keďže mesto ako celok prešlo na evanjelickú vieru. Pri rekatolizácii bol kostol v roku 1674 vrátený Katolíckej cirkvi.

Samotný kostol bol postavený medzi rokmi 1250-1270 v ranogotickom slohu. Z najstaršej fázy výstavby je spodná časť veže, loď, polovica presbytéria (svätyne) a sakristia. Kostolík bol postavený niekedy v období rokov 1260 - 1270 ako jednoloďová stavba so západnou vežou a kvadratickým presbytériom, v architektúre ktorej sa už kombinovali románsky a gotický sloh. Len o niečo neskôr bola k severnej stene svätyne pristavaná obdĺžniková sakristia.

V 14. storočí sa uskutočnili významné gotické prestavby. Okolo roku 1340 bola predĺžená svätyňa, keď zbúrali jej východnú stenu a predĺžili ho o päťboký záver. Po ukončení prestavby stavitelia venovali pozornosť výzdobe interiéru zväčšenej svätyne, kde pribudlo kamenné pastofórium a nástenné maľby zobrazujúce život sv. Antona pustovníka, ktorému je kostol zasvätený.

Okolo polovice 15. storočia sa realizovala prestavba, ktorej cieľom bolo rozšírenie kapacity objektu. Udialo sa tak postavením severnej bočnej lode zaklenutej štyrmi poliami krížovej rebrovej klenby. Koncom 16. storočia, po prevzatí objektu protestantmi, bol zamurovaný západný vchod do lode a do interiéru na západnej strane pribudla drevená tribúna pri západnej stene lode (1588-89). V prvej polovici 17. storočia pripojili k severnej stene lode renesančnú prístavbu obdĺžnikového pôdorysu.

V období baroka došlo k úpravám tvaru okien a novej výmaľbe interiéru. Prestavba veže v roku 1882 ohrozila jej statiku, ktorú bolo nutné zabezpečiť dlhými kovovými tiahlami, ktoré spájajú protiľahlé múry veže, zvonku sú podložené kovovými platničkami a zabezpečené veľkými maticami. prestavaná bola aj veža, ktorá dostala i novú strechu. V 19. V 20. storočí dostal kostolík novú výzdobu v podobe nástenných malieb Jozefa Hanulu (okolo roku 1912). V rokoch 1966-68 sa realizoval umeleckohistorický prieskum, ktorý pomohol objasniť architektonický vývoj stavby a odkryl zvyšky maliarskej výzdoby z 13. i 14. storočia.

Architektonické a Umelecké Prvky

Kostol svätého Antona Pustovníka je významný svojou architektúrou, ktorá kombinuje rôzne slohy a obdobia. Zaujímavé sú nasledujúce prvky:

• Neskororománsky sloh: Pekný ústupkový portál v podveží s vloženými stĺpikmi, ktorých hlavice zdobí realistický reliéf listov.
• Podvežie: Zaklenuté rebrovou krížovou klenbou, pričom rebrá dosadajú na pravouhlé konzoly. Podobná klenba sa zachovala aj v staršej časti presbytéria, rebrá sú však nesené valcovými prípory s kalichovými hlavicami zdobenými figurálnymi reliéfmi.
• Gotický štýl: Pekne prezentujú klenby lode, bočnej lode a polygonálneho záveru presbytéria.
• Interiér: Vyzdobený maľbami už v 13. storočí, ako to dokázali fragmenty objavené sondami. Po prestavbe v 14. storočí dostalo presbytérium novú výmaľbu vysokej kvality. Zobrazovala výjavy zo života sv. Antona pustovníka.

Z neskorogotického obdobia pochádza bronzová krstiteľnica z polovice 15. storočia, súsošie Kalvárie osadené do víťazného oblúka a časti drevených chórových lavíc zo začiatku 16. storočia. Zachovali sa z nej len zvyšky, keďže omietka bola obitá z veľkej časti pri barokovej prestavbe, ako aj pred výmaľbou začiatkom 20. storočia. V severovýchodnej časti polygónu je prezentovaná časť postavy sv. Antona s barličkou v tvare T a sviňou.

Nástenné maľby sa zachovali na stenách lode, sčasti aj v presbytériu. Pochádzajú zrejme z druhého desaťročia 16. storočia a majú blízko k dielu Majstra pašiového cyklu levočského hlavného oltára. Na južnej, západnej a severnej stene lode sa nachádzajú výjavy zo života Ježiša Krista od príchodu do Jeruzalema po scénu Posledného súdu. Maľby objavili v druhej polovici 19. storočia, ale boli o niečo neskôr opätovne zatreté.

Z gotického zariadenia nájdeme v kostolíku tri neskorogotické krídlové oltáre z obdobia prvej štvrtiny 16. storočia. Vnútorné zariadenie kostolíka pochádzalo aj z dielne Majstra Pavla z Levoče. Dodnes sa zachovala plastika sv. Ondreja z roku 1524 (v SNG).

Vo vybavení kostolíka bola pôvodne aj drevená socha Panny Márie známa ako Madona zo Strážok datovaná do prvej polovice 14. Antona patria: na kalvárii na tráme pod víťazným oblúkom umiestnený kríž (okolo roku 1380) a drevené sochy Panny Márie a sv. Jána (okolo r.1500), na severnej stene svätyne umiestnená Madona z kostola sv. Valentína (okolo r. 1480), dve pozlátené sochy na hlavnom oltári - sv. Mikuláš a sv. Anton (okolo r.1500) a drevené lavice (štalla) z roku 1502 vo svätyni. Tieto pamiatky nutne potrebujú reštaurovanie, ktoré pre nákladnosť farský úrad nie je schopný financovať.

V popise interiéru kostola sa nikde neuvádza, že portál vstupu zo sakristie do svätyne už má barokové kamenné ostenie z prestavby v rokoch 1718-1721, keď sa odstránil pôvodný gotický portál. Z barokovej prestavby v roku 1721 pochádza južný vstupný kamenný portál do lode, ktorý bol prekrytý postavenou klenbovou predsieňou (babinec). V tomto období sa odstránili početné kamenné náhrobné epitafy z interiéru kostola.

Pri veľkom „skrášľovaní“ kostola po roku 1910 sa odstránili všetky staré gotické oltáre a nahradili novými (pseudogotickými). Hlavný oltár, oba bočné oltáre v lodi, malú oltárnu skriňu pre sochu sv. Antona Paduánskeho (autor F. Stuflesser, 1902, Južné Tirolsko) v kaplnke sv. Valentína a kazateľnicu (odstránená v roku 1969) vyhotovila rezbárska firma Františka Repčíka zo Spišskej Novej Vsi, a to pravdepodobne medzi rokmi 1910-1912.

Významné Úpravy Kostola

Okolie Kostola

Pred kostolom stojí renesančná zvonica, aké je možné vidieť i v ďalších spišských mestách, najbližšie sa stačí pozrieť do časti Strážky. Pri kostole stojí budova Múzea J. M.

Kostol sv. Valentína

Z tých istých čias bol v meste postavený kostol sv. kňaza a mučeníka Valentína, v ktorom bývali veľké púte. Stál na mieste pri potoku za hasičským skladom, pri mlyne. V r. 1704 vyhorel. Nebol opravený. Zo zbytkov kamenného materiálu bol postavený pri ohrade dnešného kostola na severnej strane špitál. V bočnej kaplnke farského kostola bol postavený barokový oltár sv. Valentína na mieste, kde v stredoveku stál oltár sv. Kataríny.

Kostol sv. Anny v Strážkach

Za socializmu k Spišskej Belej pričlenili pôvodne samostatnú obec Strážky. Jej renesančný kaštieľ, v ktorom má svoje výstavy Slovenská národná galéria, patrí medzi najkrajšie na Spiši. Strážky sú v súčasnosti mestskou časťou Spišskej Belej a ležia pár kilometrov južnej od nej. Kostolík stojí hneď pri hlavnej ceste z Kežmarku do Starej Ľubovne.

Kostol sv. Anny v Strážkach je jednoloďový neskorogotický objekt bez veže. Dĺžka kostola je 17 m a šírka lode 8,5 m. Kostol pochádza z konca 15. storočia. Od roku 1540 ho pravdepodobne využívali protestanti a do katolíckych rúk sa naspäť dostal roku 1673. Predsieň je pristavaná v 16. storočí. V priebehu 18. storočia došlo pravdepodobne aj k úpravám v interiéri kostola. V roku 2003 sa uskutočnil krátkodobý zisťovací archeologický prieskum. Pri výskume sa podarilo odkryť hroby z 18. storočia, v zásype nižšie položených hrobov sa našla minca zo 17. storočia.

Kostol sv. Anny v Strážkach

Nástenné maľby

Nástenné maľby sú neskorogotické zo začiatku 16. storočia. V období reformácie boli zatreté a zaurovaný pôvodný vstup na západnej strane. Na severnej strane presbytéria sa nachádza iluzívna nástenná maľba. Výtvarné pojednaný je aj triumfálny oblúk. Na ňom smerom od presbytéria sa nachádza dekoratívna maľba. Nástenná maľba na severnej stene lode predstavuje posledný súd. V súčastnosti je viditeľná len časť kompozície - peklo s Leviatanovým pažerákom, otvorená tlama, ktorá pohlcuje drobné groteskné postavičky.

Na druhé pole severnej steny lode prechádzajú výjavy zo západnej steny. Odkryté sú zatiaľ fragmenty dvoch ženských postáv. Je to zrejme schéma Navštívenia sv. Alžbety. Výjavy na západnej stene lode čerpajú námety z prvej polovice pašiového rozprávania medzi zajatím Krista a jeho cestou na Golgotu. Obrazy sú rozvrhnuté do dvoch pásov. V hornom sú štyri a v dolnom je šesť výjavov. Niekoľko kompozícií urobili podľa predlôh Kranachovho cyklu. Na južnej stene pokračuje cyklus nástenných malieb ďalšími figurálnymi výjavmi odohravajúcimi sa v krajinnom mestskom orámovaní.

Oltáre

• Oltár sv. Anny - z rokov 1500-1520 je hlavným oltárom kostola. Predstavuje klasický typ neskorogotického krídlového oltára s dvojicou pohyblivých krídel s rezbárskou a maliarskou výzdobou.
• Bočný oltár sv. Šimona a Júdu - Tento oltár pochádza z rokov 1500-1520, umiestnený je naľavo od hlavného oltára. Je to klasický typ neskorogotického krídlového oltára.
• Bočný oltár Panny Márie - Je to oltár z roku 1524, je umiestnený na pravej strane kostola. V arche je umiestnená 110 cm vysoká plastika Panny Márie.

Rímskokatolícka Fara

Rozsiahla budova fary sa rozkladá v šírke viac než štyroch domových parciel. V celom rozsahu je jednoposchodová. Priečelie má osem osí a pochádza pravdepodobne z roku 1817. Hlavná budova je krytá priecne sedlovými strechami. K nej sa pripájajú po stranách vo dvore krídla. Pravá strana je pôdorysne podstatne zložitejšia. Pozoruhodným je prejazd umiestnený v druhom trakte zľava. Tento priestor sa zrejme ako jediný uchoval v pôvodnej renesančnej podobe. Zostávajúcich 5 traktov je nejednotne zaklenutých klenbami niekoľkých typov.

Ďalšie Zaujímavosti v Spišskej Belej a okolí

• Múzeum Dr. J. M. Petzvala
• Beliansky rybník s cyklotrasou do Tatranskej Kotliny
• Chránené rašelinisko Belianske lúky
• Náučný chodník Krivý kút

tags: #spisska #bela #kostol