Ministerstvo zdravotníctva SR vydalo 29. decembra 2007 návrh strategického dokumentu vlády v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. Jedná sa už o tretí pokus (prvé dva boli uskutočnené za ministra R. Zajaca). Podobne ako predchádzajúce dva pokusy, aj ten najnovší je absolútne neprijateľný, pretože nespĺňa ani elementárne faktory, aké by takýto materiál mal spĺňať (je ideologicky zaťažený, nevyvážený, zavádzajúci, neprešiel celospoločenskou diskusiou atď.). Pripomienky boli Ministerstvu zdravotníctva doručené 14. decembra 2007 Fórom života, o. z.
V materiáli sa vyskytujú viaceré problematické tézy a tvrdenia, ktoré sú kritizované z rôznych uhlov pohľadu. Medzi hlavné výhrady patrí:
Nepravdivá téza o vzájomnom súvise ľudských práv a sexuálneho a reprodukčného zdravia
Zo slovného spojenia, že sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu korešpondujú ľudské práva a slobody sa nedá dozvedieť žiadna pridaná hodnota. Mnohé ľudské práva a slobody a ich využívanie vôbec nemusia viesť k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu. Dokonca nebudú viesť k žiadnemu zdraviu ale k opaku zdravia. Ponímame ich však ako súčasť slobody jednotlivca a súčasť práva na súkromie.
Nerovnovážne postavenie žien a dievčat v sexuálnych a reprodukčných právach
Tvrdenie o nerovnovážnom postavení žien a dievčat v sexuálnych a reprodukčných právach je veľmi závažné a zavádzajúce tvrdenie, ktoré stavia Slovenskú republiku do pozície porušovateľa práv a slobôd občanov. Také vyjadrenie je v neprospech Slovenskej republiky a Slovenska. Priznanie vlády o neslobode v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv je ďalším argumentom v neprospech Slovenskej republiky. Bolo by vhodné uviesť prípady, v ktorých došlo k odopretiu práv a slobôd občanov v tejto oblasti a prijať konkrétne kroky, ktoré by viedli k odstráneniu takýchto porušení práv a slobôd.
V materiáli sa narába s nedefinovaným pojmom dievča. Bolo by vhodné špecifikovať tento pojem, aby sme poznali ciele, do ktorých chce štát štátnou mocou vstúpiť do výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré majú voči svojim deťom, t.j. aj dievčatám. Rovnaké pripomienky platia aj vo vzťahu k adolescentovi. Práve tu však je veľmi dôležité vnímať nezastupiteľnú úlohu rodičov formovať správanie svojich detí a pridanú hodnotu uvažovania dospelého pri riešení ťažkých situácií, ktoré môže zabezpečiť ochranu pred neuváženým rozhodnutím dievčaťa či adolescenta s ďalekosiahlymi dôsledkami. Exemplárnym príkladom na Slovensku ostáva prípad údajných nezákonných sterilizácií, pri ktorých bolo okrem iných údajne sterilizované 16 ročné rómske dievča bez toho, aby o tom vôbec ich rodičia mali vedomosť a pomohli dieťaťu zvážiť si závažnosť tohto kroku.
Úloha „Podporovať sexuálne a reprodukčné práva mladistvých a dospievajúcich hlavne v oblasti práva na dôvernosť a anonymitu pri poskytovaní služieb“, ktorú si ukladá štát zaváňa štátnou výchovou a nerešpektuje práve skutočnosti, ktorým ako tvrdí sa snaží rešpektovať zraniteľnosť mladistvých. Z akých dôvodov nemajú byť rodičia informovaní o svojom dieťati. Ak majú právo vedieť jeho výsledky v škole, právo vidieť jeho dochádzku, právo určiť do koľkej hodiny sa má vrátiť domov? Z akých dôvodov nemajú právo vedieť o oveľa závažnejších skutočnostiach svojho dieťaťa? Štát má vyššiu citlivosť a viac mu záleží na deťoch ako záleží rodičom na ich deťoch? Má neznámy zdravotnícky pracovník väčšiu zodpovednosť za dieťa ako rodič? Aby na tieto otázky dokázal odpovedať Program skutočne vecne a podložiť ho vedeckými faktami, bolo by vhodné vykonať skutočne veľa komplexných výskumov v tejto oblasti a prezentovať výsledky svojich výskumov na viacerých vedeckých konferenciách. Rovnako by sa Program mal vyrovnať a podložiť dôkazy k tzv. veľmi populárnemu pojmu domácej potratovej turistiky. Tu je zrejmé, že materiál sa vôbec nesnaží o žiadnu mieru objektivity a jeho cieľom je napádanie ústavných práv občanov Slovenskej republiky.
Obmedzovanie práva na slobodu svedomia je neprijateľné. To, že existujú zariadenia, ktoré interrupcie nevykonávajú je v priamom rozpore s prezentovaným širokým konsenzom spoločnosti v tejto otázke a to napriek totalitnej výchove gynekológov počas uplynulých desaťročí, kde sa nepripúšťalo, aby mohol pôsobiť v tejto oblasti lekár, ktorý interrupcie nevykonával. Pritom je zrejmé, že práve najchudobnejšie oblasti Slovenska, na ktoré sa materiál odvoláva pri potratovej turistike sú oblasťami s najnižším výskytom požiadaviek na interrupcie.
Bolo by vhodné, aby materiál odôvodnil, či je tak ďaleko prejsť z jedného konca mesta na druhý, alebo je ďaleko z jedného mesta na Orave do druhého mesta na Orave, ak sa tomuto problému, ktorý evidentne nie je problémom venuje taká zvláštna pozornosť v materiáli. Treťou otázkou na ktorú, by si mal materiál odpovedať je otázka, či Slovenská republika zabezpečí „najvyšší možný štandard zdravia“ aj v iných oblastiach ako sú interrupcie. Pretože sú tu aj iné oblasti pri ktorých skutočne ide o život a občan musí prekonávať vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu náročnejšiu „turistiku“ za zdravotnými službami. Majú existovať v tejto oblasti špeciálne nadpráva oproti iným oblastiam zdravia?
Štvrtou otázkou, na ktorú by mal dať program odpoveď je otázka, či má štát morálne právo prikazovať iným zriaďovateľom ako je on sám, či zdravotným poisťovniam, aké úkony zdravotného charakteru majú byť schopní či chcieť poskytovať. Je zrejmé, že štát reformou zdravotníctva tzv. prehodil okresné nemocnice cez palubu, t.j. do kompetencie miest a obcí, či vytvoril z nich neziskové organizácie, o ktoré sa finančne prestal starať a ručiť za ne. Svoju základnú sieť si ponechal v krajských mestách, pokiaľ má záujem poskytovať komplexné služby má právo tak urobiť a zabezpečiť tieto služby v zariadeniach, v ktorých je zriaďovateľom. Do krajského mesta nie je na Slovensku nikde ďaleko. Zasahovať do práva na slobodu svedomia však nie je v zmysle Ústavy oprávnený a nemá právo prijímať žiadne opatrenia, ktoré by toto právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovali okrem limitov stanovených v Ústave SR.
Definovanie úloh v nasledovnom znení „Zabezpečiť, aby všetky zdravotnícke pracoviská, poskytujúce gynekologicko-pôrodnícku starostlivosť, s výnimkou cirkevných, zabezpečili poskytovanie služieb reprodukčného zdravia, vrátane prenatálnej genetickej diagnostiky a umelého prerušenia tehotnosti.“ Presah do iných oblastí.
Napriek našej pripomienke materiál neupravuje, aký je vzťah medzi navrhovaným programom a inými už schválenými vládnymi dokumentami. Z textu § 6.1, časť Vládne organizácie, by sa dalo vyvodiť, že im má byť nadradený. S tým však nemožno súhlasiť. Naopak, predložený materiál treba uviesť do súladu so štátnou rodinnou politikou, s koncepciou výchovy k manželstvu a rodičovstvu a pod.
Napriek našej pripomienke sú v novej verzii tie isté nekonkrétne formulácie ako v starej. Pôsobí to ako zastieranie skutočných zámerov a vyvoláva obavy zo zneužitia. To je neprípustné. Nie je prípustné v spoločensky citlivých témach prenechávať interpretáciu základných pojmov na vykonávateľa. V materiáli musí byť dostatočne presne zadefinované, čo je reprodukčné zdravie (definícia OSN zjavne nestačí), čo je plánované rodičovstvo, sexuálne zdravie mladistvých, sexuálna výchova atď. (plánovanie zavedenia sexuálnej výchovy na školách nepochybne presahuje kompetencie MZ SR, táto oblasť je plne v kompetencii MŠ SR, zároveň je potrebné uviesť, že výchova k materstvu a rodičovstvu je téma, ktorá je vyučovaná vo viacerých blokoch občianskej náuky a iných predmetov, oblasť je pokrytá. Na odbornej úrovni dokonca existuje zhoda o tom, že tento spôsob je efektívny a poskytujúci podstatnú potrebnú sumu informácií, zavádzanie novej nedefinovanej koncepcie je náročné a zbytočné, konkrétne potrebné doplnenia môže riešiť MŠ SR, v rámci existujúcej bázy).
Materiál v niektorých svojich formuláciách navodzuje dojem dieťaťa ako výsledku dobre odvedenej práce lekárov - eugenikov. Cieľom je zdravý novorodenec. Skryto sa tak uvažuje o potratoch nenarodeného dieťaťa bez ohľadu na vôľu rodičov. Cieľom predimplantačnej diagnostiky pomerne zreteľne vystupuje záujem selektívnej eugeniky, ktorého vedľajším dôsledkom budú usmrtené tzv. nevhodné embryá. Takýto istý cieľ je možné hoci nepriamo ale zreteľne cítiť z formulácií pri detskej mortalite: „Minimalizovanie rizika vrodených vývojových chýb a genetických chorôb u plodu, novorodencov a detí.“ „Najdôležitejším nástrojom reprodukčnej medicíny sa musí stať kontrolovateľná kvalita služieb šetriaca prostriedky - jediným kritériom úspešnosti musí byť zdravý novorodenec. “Cesta ďalšieho znižovania perinatálnej úmrtnosti vedie predchádzaním predčasného pôrodu a kvalitným ultrazvukovým a biochemickým skríningom, ktoré včas pomôžu odhaliť vrodené vývojové chyby nezlučiteľné so životom.“ Možno si položiť otázku, o akej ceste na zníženie perinatálnej úmrtnosti v prípade porúch nezlučiteľných so životom hovorí Program? (Potrat z eugenických dôvodov) Je jedinec s genetickou poruchou menej kvalitný?
Program nekriticky a nevedecky uprednostňuje metódu asistovanej reprodukcie, ktorá sa má stať prvou metódou liečby neplodnosti, hoci neplodnosť žiadnym spôsobom nelieči, ale ju obchádza. Téma, ktorá nie je uzatvorená ani vo vedeckých kruhoch má také „jednoduché“ riešenie v materiáli: „Malý počet zákrokov asistovanej reprodukcie v SR je dôsledkom pretrvávajúceho extenzívneho chápania liečby neplodnosti, pretože naša spoločnosť chápe zákroky asistovanú reprodukciu ako luxus a nie ako šetrenie prostriedkov. Konzervatívna, nepresne indikovaná, skusmá liečba neplodnosti je neefektívna, zbytočne odčerpávajúca prostriedky zo spoločných fondov. Významne zaostávame nielen za krajinami EÚ, ale aj za Českom, Maďarskom i Bulharskom. Asistovaná reprodukcia revolučne zmenila stratégiu liečby neplodnosti a vo viacerých indikáciách sa oplodnenie v skúmavke stalo liečbou prvej voľby. Asistovaná reprodukcia je jedinečná u závažnejších foriem mužskej sterility, ktorej výskyt v našom štáte podstatne stúpa.“
Materiál obsahuje zjednodušujúce tvrdenie podľa, ktorého „jediným zmysluplným riešením mužskej neplodnosti je in vitro fertilizácia“. Príčin mužskej neplodnosti alebo zníženej plodnosti je viacero, je nevedecké uvádzať v materiáli tak zjednodušujúce tvrdenia. Dôsledkom týchto definícií a zámerov má byť finančné uprednostňovanie in vitro fertilizácie pred inými „reálnymi“ metódami liečby neplodnosti.
Koncepcia sexuálnej výchovy, tak ako sa ju snaží definovať Program okrem zásahu do kompetencií MŠ SR nezohľadňuje práva zákonné rodičov na výchovu svojich detí v súlade so svojim presvedčením, zasahuje aj do práva detí na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Pokiaľ sa majú namiesto základov budovania postojov v oblasti sexuality učiť deti na základných školách techniky antikoncepcie a potratov a o dezorientácii v rámci budovaných postojoch (pretože práve tieto záležitosti sa v Programe predstavujú pod neurčitým pojmom „plánovanie rodičovstva“) pôjde o bezprecedentný zásah do vývoja maloletých detí.
Program totiž pri sexuálnej výchove hovorí exaktne „možnosti a nástroje plánovaného rodičovstva, rôznorodosť kultúrnych a spoločenských noriem v oblasti sexuality, sexuálne a reprodukčné práva), ako aj emočných a sociálnych kompetencií potrebných pre autonómne uskutočňovanie individuálnych rozhodnutí v sexuálnej oblasti - pre všetkých žiakov základných škôl.“
Prijatím takto formulovanej koncepcie sa štát aktivisticky prikláňa k jednej z ideológií (pro choice) a zároveň ju neprimerane preferuje a podporuje. Štát ako taký tým prekračuje svoje kompetencie a takýmito zásahmi sa porušuje ústavný princíp neutrality štátu a jeho nenaviazanosť na žiadnu ideológiu či náboženstvo.
Z obsahu materiálu je evidentná snaha znížiť až eliminovať vplyv rodičov pri sprostredkúvaní informácií o sexualite pre mladistvých, čo je v príkrom rozpore s čl. 5 ai Dohovoru o právach dieťaťa. Materiál predpokladá presadzovanie určitého modelu sexuálnej výchovy na školách, a to dokonca „bez ohľadu na to, aký typ školy dieťa navštevuje“. Takýto návrh je diskriminačný, pretože nezohľadňuje zameranie výchovy na súkromných a cirkevných školách.
Do sexuálnej výchovy mladistvých je potrebné zainteresovať i rodičov a ponechať na ich rozhodnutí (ako zákonných zástupcov dieťaťa) či a akým spôsobom sa má sexuálna výchova dieťaťu sprostredkovať.
Napriek nášmu upozorneniu o materiáli nerokovala ani Medzirezortná pracovná skupina pre implementáciu Akčného programu a Kľúčových opatrení v oblasti populácie a rozvoja, zriadená pri MPSVR SR (MPS) práve na tento účel. Vyvoláva to dojem, že spracovateľ sa celospoločenskej diskusii vyhýba. K tomu prispieva aj neprimerane krátka lehota na pripomienkové konanie. To všetko vyvoláva obavy zo zámernej manipulácie. Pred predložením vláde treba materiál prerokovať v MPS a požiadať o vyjadrenie aj relevantné mimovládne organizácie (nielen tie, od ktorých sa očakáva súhlas) a cirkvi.
Program vôbec neberie do úvahy úvodné slová káhirského dokumentu, že jednotlivé krajiny majú suverénne právo implementovať odporúčania Akčného programu s ohľadom na náboženské a etické hodnoty a kultúrne zázemie svojich obyvateľov. Zmienka o náboženských hodnotách je vypustená. Spracovávatelia zrejme zámerne ignorujú kultúrne tradície Slovenska. To je neprijateľné. Pokiaľ k tvorbe takéhoto programu nebudú prizvaní aj zástupcovia cirkví a mimovládnych organizácií, nie je to národný program, ale sociálne inžinierstvo presadzované úzkou záujmovou skupinou.
Materiál sa síce na viacerých miestach dovoláva vedy, pritom sa však o vedecké zistenia nezaujíma. Nepátra po príčinách súčasného demografického vývoja a sexuálneho správania sa ľudí, uspokojuje sa s povrchnými vysvetleniami. Z nepochopiteľných dôvodov je v materiáli kľúčová, no mylná téza, že antikoncepcia znižuje potratovosť ale nie pôrodnosť. Ako potom chcú spracovávatelia. vysvetliť, že napr. vývoj pôrodnosti a potratovosti v 90. rokoch má takmer paralelný priebeh? Takéto manipulovanie s realitou je neprijateľné. Filozofiu Programu treba dôkladne prepracovať a postaviť na iných tézach. Dôkazov o tom je vo vedeckej literatúre dostatok v Dánsku je na 1000 žien viac žien užívajúcich antikoncepciu ako na Slovensku, ale aj viac umelých potratov.
Napriek nášmu upozorneniu materiál naďalej stelesňuje naivnú vieru, že antikoncepcia všetko vyrieši. Vôbec nie je jasné, prečo by malo byť štátnym záujmom zvýšenie užívania antikoncepcie. Dojem, že ide skôr o marketing antikoncepcie ako o reprodukčné zdravie Program nerozptýlil.
Napriek nášmu upozorneniu nepovšimnutých problémov z oblasti reprodukčného zdravia zostáva príliš veľa. Aj tu by osožila celospoločenská diskusia. Ak sa však reprodukčné zdravie redukuje len na interrupcie a antikoncepciu, potom nemožno hovoriť o komplexnom prístupe k tejto problematike. Takýto program je jednostranný a nepostačujúci.
Tabuľka: Porovnanie potratovosti a užívania antikoncepcie na Slovensku a v Dánsku
| Krajina | Počet žien užívajúcich antikoncepciu na 1000 žien | Počet umelých potratov |
|---|---|---|
| Slovensko | X | Y |
| Dánsko | Vyšší ako na Slovensku | Vyšší ako na Slovensku |
Poznámka: Hodnoty X a Y je potrebné doplniť na základe dostupných štatistických údajov.
Je dôležité zdôrazniť, že kritika sa zameriava na konkrétne formulácie a tézy v návrhu strategického dokumentu, pričom cieľom je dosiahnuť vyváženejší a objektívnejší prístup k problematike sexuálneho a reprodukčného zdravia na Slovensku.