Spoločné spanie rodičov s deťmi má rastúcu tendenciu po celom svete. Rozhodnutie nechať dieťa spávať v rodičovskej posteli je osobné - kým jednej rodine to vyhovuje, v inej to fungovať nemusí. Najdôležitejšími aspektmi, na ktoré musíme pri rozhodovaní prihliadať, sú bezpečnosť a ochrana zdravia.
Kým jedna skupina odborníkov prezentuje výhody spoločného spávania, druhá s ním nesúhlasí. Rovnako sa k tomu stavajú aj rodičia - niektorí na spoločné zdieľanie postele s ratolesťou nedajú dopustiť, iní sa s dieťaťom po boku vyspať jednoducho nedokážu.
V zásade však nie je problém, ak dieťa zdieľa s vami posteľ aj do piatich či šiestich rokov. To však už môže byť pre všetkých nepohodlné. Ideálne je vytvoriť mu v spálni kútik s vlastnou posteľou - tak bude aj s vami, no zároveň si zvykne na samostatné spanie a prechod do vlastnej izby bude o to jednoduchší.
Co-sleeping, teda spoločné spanie v jednej miestnosti, znamená, že dieťa spí v jednej spálni s rodičmi vo svojej detskej postieľke alebo na určitom type prídavného detského lôžka. To znamená, že pri dojčení alebo kŕmení z fľaše treba zapnúť nočné svetlo, vstať, zdvihnúť dieťa z postieľky a potom ho do nej položiť.
Co-bedding, teda spoločné spanie v rodinnej posteli, uprednostňuje čoraz viac matiek, ale aj otcov. Na začiatku vám zvyčajne postačí bežne široké lôžko alebo manželské dvojlôžko.
Spoločné spanie dieťaťa s matkou je to, ako sa matky starali o svoje deti tisícky rokov evolúcie ľudského druhu. Je to biologická norma.
Výhody spoločného spania
Pre dnešné zaneprázdnené rodiny môže byť spoločná posteľ spôsobom ako cítiť vzájomnú blízkosť po dlhom dni. Mamičky, ktoré spávajú s bábätkom v spoločnej posteli, si pochvaľujú pohodlné nočné dojčenie či kŕmenie z fľaše.
Pri starších deťoch je spoločné spanie aj priestorom na debaty o všetkom možnom. Majú tendenciu zdôveriť sa rodičom aj s vecami, ktoré by im inak nepovedali.
Pediater William Sears, obhajca štýlu výchovy s dôrazom na úzku väzbu medzi rodičmi a dieťaťom je presvedčený, že z detí zdieľajúcich spoločnú posteľ s rodičmi vyrastú istejšie a nezávislejšie osobnosti.
James McKenna hovorí o dôležitosti spoločného spania rodičov s bábätkami. S kolegom doktorom Lee Gettlerom chceli pre vedecké a spoločenské účely vytvoriť špecifický termín ktorý vedie k tomu, že nie každý spoločný spánok je nebezpečný a nie každý prináša riziká. Naopak, môže byť dôležitý a potrebný.
Normálny zdravý ľudský (druhový) spánok nie je presne merateľný mimo kontextu breastfeeding, pretože zmyslová interakcia, ktorá prebieha medzi matkou a bábätkom, mení metabolizmus bábätka, budenie matky a dieťaťa, a tiež celú ich fyziológiu spánku.
Pre mnoho dojčiacich matiek je to často najpraktickejšie riešenie. Uľahčuje nočnú starostlivosť o bábätká. Častejšie nočné dojčenie v spoločnej posteli a neobmedzený prístup bábätka k materskému mlieku tiež napomáha k tvorbe mlieka a vedie k dlhodobejšiemu dojčeniu.
Blízky kontakt bábätka s rodičmi pozitívne ovplyvňuje a reguluje ich zmyslové vnímanie a adaptáciu na tento svet, najviac ich stimuluje ľudské teplo, pachy, pohyb, zvuky, dýchanie, hlas matky, jej vôňa, vôňa materského mlieka, zvuk dychu spiacej matky...
Vieme, že dojčenie je jednou z veľkých prevencií SIDS. Dojčenie bábätká chráni. A je nezmysel myslieť si, že ich chráni, keď spia v inej miestnosti než rodičia alebo vo svojej posteli. Dojčenie bábätká dokáže chrániť aj v spoločnej posteli.
Výskumy ukazujú:
- Matka a bábätko spolu spia väčšinou tvárami k sebe, pričom matky ležiace na boku sa schúlili okolo dieťaťa a nohy podsunuli pod nohy bábätka.
- Ich fázy spánku sa následne čiastočne synchronizovali a fyziológia spánku sa menila.
- Srdečná frekvencia, telesná teplota a dychové vzorce sa menili v závislosti na tom, čo robila spiaca matka, a to najmä ochranným a výhodným spôsobom.
- Bábätká spiace vedľa matky sa kratší čas nachádzajú v hlbokej fáze spánku, čo ich paradoxne chráni.
- Ľahký spánok vedľa matky pomáha nevyzretému fyzickému telu prekonávať rôzne nočné situácie.
- Matky sú vďaka ľahšiemu spánku ostražitejšie a môžu lepšie sledovať biologický stav dieťaťa spiaceho vedľa seba.
Riziká spoločného spania
Podľa niektorých názorov však blízkosť má za následok častejšie budenie sa bábätka na jedlo a omnoho ťažšie sa odučí od dojčenia či nočného pitia mlieka z fľaše.
Niektoré mamy a otcovia zistia, že pri spoločnom zdieľaní postele s dieťaťom si nedokážu nájsť priestor a čas sami pre seba a brzdí to ich sexuálny život. Iní tvrdia, že práve to z nich urobilo vynaliezavých a tvorivých partnerov.
Naopak, tradiční odborníci sú presvedčení, že deti spávajúce v posteli s rodičmi sa stanú od nich až príliš závislými. Ak spáva dieťa s vami, môže byť ťažšie presvedčiť ho, aby sa neskôr presťahovalo do vlastnej postele.
Niektorí odborníci zdieľanie postele s dieťaťom do dvoch rokov veku neodporúčajú. Argumentujú zvýšeným rizikom SIDS (syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa), nebezpečenstvom uškrtenia, udusenia či zaľahnutia.
Napriek tomu ale rodičia často narážajú na strašenie, že spoločný spánok je vždy len nebezpečný. Hoci je i vďaka dojčeniu takýto spánok pre symbiózu matky a dieťaťa veľmi bežný a môže mať aj významný ochranný charakter, lekárske autority sa stále snažia tvrdiť, že spoločný spánok je nebezpečný bez ohľadu na prostredie, motiváciu matky, štýl kŕmenia a ďalšie sociokultúrne a biologické vplyvy. To jednoducho nie je pravda.
Je morálne a vedecky nesprávne dávať vinu za úmrtie dojčiat spoločnému spánku. Rizikové môžu byť podmienky a rozmanité sociálne okolnosti, ktoré môžu i zo spoločného spánku urobiť nebezpečný spánok pre určité skupiny ľudí.
Ak sa rozhodnete vyskúšať spoločné spanie, nikdy nenechávajte malé bábätko spať vo veľkej posteli samé, lebo manželské postele nie sú navrhnuté s ohľadom na bezpečnosť drobčekov.
Spoločný spánok nemusí byť bezpečný ani vtedy, ak je jeden z rodičov extrémne obézny. Nedovoľte staršiemu súrodencovi spať vedľa dieťaťa mladšieho ako jeden rok.
Ak sú mamičky samé za seba zodpovedné, dokážu byť zodpovedné za svoje rozhodnutia, nie sú pod vplyvom alkoholu, utlmujúcich liekov, drog alebo nespôsobilé, lekárske autority nemajú absolútne žiadne právo tvrdiť, že matky nie sú schopné chrániť svoje bábätká spiace v spoločnej posteli. Namiesto strašenia by mali odborníci mamičky informovať o tom, ako prispôsobiť spoločný priestor a prostredie k spánku, aby bolo čo najbezpečnejšie.
Ak sa rozhodnete, že budete reagovať na svoje dieťa vedľa vás, v skutočnosti je oveľa pravdepodobnejšie, že sa to stane. Vo svojom mozgu majte na pamäti „dieťa v posteli“.
Zásady bezpečného spoločného spania
- Bez ohľadu na to, či spíte s bábätkom spoločne alebo nie, neukladajte bábätko na spánok na bruško ani na bok. Bezpečná poloha pri spaní je, keď je bábätko na chrbte.
- Ak bábätko spí na chrbte, je dôležité, aby veľkú časť času cez deň trávilo iným spôsobom (napríklad vo vašom náručí či v nejakom nosiči) ako ležaním v posteli, aby ste sa vyhli „zležanej hlavičke“.
- Bezpečné spoločné spanie zaisťuje kontakt koža na kožu (matka vyzlečená od pol pása nahor, bábätko vyzlečené len do plienky).
- Lôžko má pevný matrac, nie je to vodná posteľ.
- Dieťa leží na prikrývke rodičov v spacom vaku.
- Starší súrodenci nikdy neležia priamo pri bábätku.
- Hádam netreba pripomínať, že dospelý v rodinnej posteli nefajčí, nepije alkohol a neužíva lieky, ktoré zhoršujú schopnosť reagovať.
- Používajte bezpečné matrace a postele. Deti by vždy mali spať ba na hladkom, rovnom matraci. Vodné lôžka, gauče, kreslá či iné povrchy, ktoré nie sú pevné a rovné, môžu narušovať dýchanie dieťaťa.
- Ideálne je spávať na hrubom matraci položenom na zemi. V tomto prípade si dieťa neublíži ani vtedy, ak by predsa len spadlo.
- Nepoužívajte postele, ktoré majú čelá z drevených tyčiek alebo sú na nich výrazné medzery a podobne. Nikdy neviete, kedy sa v nich môže zachytiť hlavička dieťatka.
- Pri bábätkách do jedného roka dbajte, aby nespávali na vankúši, odstráňte z postele všetky prebytočné deky a prikrývky. Vždy dávajte pozor, aby dieťa mohlo voľne dýchať.
- Oblečenie dieťatka na spanie vrstvite, aby sa neprehrialo. Na noc ho stačí obliekať ľahšie.
Breastsleeping zahŕňa i preventívne opatrenia. Ľahké prikrývky, tvrdé matrace, triezvych dospelých, dojčenie (čo je v spoločnej posteli samo o sebe prevenciou), poloha bábätka na chrbte alebo na boku, nefajčiarska domácnosť, vyhýbanie sa spoločnému spánku na gauči, rozkladacích lehátkach alebo kreslách.
Rodičia, ktorí nemajú jasné predstavy o tom, kde a ako bude ich dieťa spať a následne reagujú podľa situácie a dieťaťa, sú zvyčajne šťastnejší a spokojnejší. Pretože nemajú neprimerané očakávania, nie sú ani sklamaní, ak ich bábätko neprespí celú noc.
| Rizikové faktory | Preventívne opatrenia |
|---|---|
| Spánok na bruchu alebo boku | Ukladajte bábätko na chrbát |
| Mäkký matrac, vankúše, prikrývky | Pevný matrac, žiadne vankúše a prebytočné prikrývky |
| Fajčenie, alkohol, drogy | Nefajčiarska domácnosť, triezvi rodičia |
| Spánok na gauči alebo kresle | Spánok na bezpečnej posteli |
Poradil by som rodičom reagovať na dynamiku vlastnej rodiny a toho, ako sa ich spoločný život a spánok vyvíja. Myslím si, že je zásadné, aby rodičia vedeli, že to, kde bude spať ich dieťa a osobné dôvody, ktoré ich k tomuto rozhodnutiu vedú, je rozhodnutím, ktoré majú urobiť len oni a nie iná osoba zvonku, ktorá s rodinou nežije.
Všetci rodiča by mali mať vlastné právo na plnú informovanosť a nemali by byť obmedzení na neúplné jednostranné informácie od ostatných, ktorí sa rozhodli, čo daní rodičia potrebujú vedieť, a čo vedieť nemusia. Mali by sme rodičov podporovať, aby si verili, aby vnímali a poznávali svoje dieťa. Vďaka tomu a prístupu k všetkým informáciám dokážu sami vyhodnotiť svoju rodinnú situáciu natoľko, aby boli schopní chrániť svoje dieťa a starať sa oňho tak, ako to im aj dieťaťu vyhovuje a dáva zmysel.