Adventné Zvyky a Symboly: Cesta k Vianočným Sviatkom

Adventné obdobie ľudstvo oslavuje už od 7. storočia nášho letopočtu. Začína sa 4 nedele pred Štedrým dňom a práve na Štedrý deň končí. Samotné slovíčko „advent" znamená v preklade príchod. Advent predstavuje jedno z najkrajších a najpokojnejších období roka. Je to čas očakávania, stíšenia, duchovnej prípravy a nádeje pred Vianocami. Vychádza z latinského slova adventus - príchod, čo odkazuje na príchod Mesiáša, Ježiša Krista.

Ako Advent označujeme obdobie štyroch nedieľ pred Štedrým Dňom, narodením Ježiša Krista. Advent je odvodený u latinského slova Adventus, čo v preklade znamená príchod a odkazuje na príchod Mesiáša - narodenie Ježiša. Pre kresťanov je advent obdobím pokánia, modlitby a zamyslenia nad vlastným životom. Predstavuje čas na duchovnú obnovu a posilnenie viery pred slávením Narodenia Pána.

Štvortýždňové obdobie Adventu nie je len obdobie predvianočnej nákupnej horúčky, ale predovšetkým časom duchovnej prípravy pred slávením Vianoc. V minulosti znamenal advent obdobie očakávania, ticha a striedmosti. Ľudia bývali zdržanliví pri jedle, ale i pri hudbe a tanci, ktoré utíchli dňom Kataríny. Ukončili sa práce okolo domu a obriaďovanie hospodárstva.

Začiatky Adventu siahajú do 4. storočia a v Európe sa zaviedol za vlády Karola Veľkého, keď nahradil dovtedajšie slávnosti zimného slnovratu. Adventné obdobie najprv zahrnovalo šesť nedieľ až pápež Gregor Veľký skrátil adventné obdobie na štyri nedele. Presný počet adventných nedieľ v počte štyri, ustanovil až pápež Gregor Veľký v 7. storočí.

Liturgický Význam Adventných Nedieľ

Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam. Každá jedna zo štyroch adventných nedieľ má svoj liturgický význam.

• Prvá nabáda na bedlivosť,
• druhá je v znamení pokánia,
• tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu ju nahrádza veselšia ružová. Akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti.
• Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiška.

Adventné obdobie vrcholí vigíliou.

Štedrý Deň a Zimný Slnovrat

Štedrý deň, Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračun sú pomenovania 24. decembra odvodené od charakteru obyčají, ktoré mali zabezpečiť zdar v budúcom roku, spokojný a blahodarný život. Štedrý deň bol začiatkom sviatkov zimného slnovratu. Podľa starých svetonázorových predstáv bol 24. december prvým dňom, počas ktorého sa uskutočňovali rôzne magické úkony. Ľudia nimi chceli ovplyvniť priebeh budúcich javov a činností. Napríklad sa verilo, že akú náladu má človek, alebo ako sa správa v tento deň, taký bude po celý rok. Ak deti boli neposlušné, budú sa tak správať aj v budúcom období.

Zvyky a tradície Štedrého dňa

Štedrý deň sa niesol v znamení príprav na štedrovečernú večeru. Muži museli od východu slnka pripraviť nové náradie na pečenie, obriadiť dobytok. Gazda ráno obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Štedrého dňa a na jeseň priniesli bohatú úrodu. Potom zamieril do maštale, kde vložil dobytku do tlám kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby. Neskôr prišla do maštale gazdiná, ktorá nad teľnou kravou prelomila prvý upečený koláč so želaním, aby sa kravička šťastne otelila.

Rodina sa zoradila do sprievodu, na ktorého čele kráčal gazda s kadidlom v ruke. Za ním gazdiná robila cesnakom kríže na dverách a oknách domu, bránke do dvora a na vrátach maštale. Cesnaku sa údajne veľmi báli bosorky, strašidlá a zlí duchovia. Rodičov nasledovali so sviečkami deti a všetci odriekali otčenáš. Kadidlom, plamienkami sviečok a modlitbou prosili ľudia o pomoc nebeského otca.

Celý deň sa držal pôst, až do východu prvých hviezd. Ženy zase upiecť koláče a uvariť vianočné jedlá. Od vydarenej prípravy závisela nielen štedrovečerná slávnosť, ale aj blahobyt v budúcom roku. Mnohé práce sa spájali s príkazmi či zákazmi a mágiou slova. Ľudia od nepamäti verili v čarovnú moc a magickú silu Štedrého dňa, ktorý bol najmä na vidieku bohatý na tajuplné úkony, obrady a zvyky. Celá rodina preto vstávala v tento deň zavčasu, aby si každý stihol splniť povinnosti neobyčajného sviatku.

Úprava príbytku mala svoj magický charakter, čo súviselo s jeho čistotou vo sviatočné dni. Domy, domčeky, kuchyne a izby sa ozdobovali zelenou chvojinou, nad stôl sa vešal slamený stromček, ktorý postupne v priebehu druhej tretiny 20. storočia nahradil vianočný stromček. Zvláštna pozornosť sa venovala úprave štedrovečerného stola a tradičných vianočných jedál.

Štedrý Večer a Ľudové Zvyky

Vyvrcholením Štedrého dňa bol Štedrý večer, na Slovensku považovaný za najväčší sviatok roka. Má veľa pomenovaní - Badňak, Dohviezdny večer, Kračun, Posiat hvizdny, Pôstny večer či Svätý večer. Podľa ľudových zvykov sa začínal väčšinou pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka. Tradovalo sa, že na koho plameň ukáže, ten bude o rok pri stole chýbať. Keď všetci zadržali dych a plamienok sa ani nepohol, rodine odľahlo. Okolo stola sa omotala reťaz, aby bola rodina počas roka súdržná.

Súčasťou slávnostnej večere, ktorá sa začínala modlitbou, boli okrem jedál určených na tento večer aj úkony na zabezpečenie zdravia, prosperity, veštenie stavu zdravia i priebehu života na nasledujúci rok. Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním mužovi i deťom krížik na čelo. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a všetkým dal z neho kúsok. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý jej člen, tak ako kúsky tvoria jabĺčko.

Samotnú večeru otvoril gazda prípitkom, po ktorom sa jedli oplátky s medom a cesnakom, orechy, jabĺčka, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami. Na vyzdobenom stole bývali placky z chlebového cesta, osúchy, pupáčiky, lekvárové cestenice, makové lokše, krupicová kaša (tiež nazývaná Ježiškova kašička),uvarený hrach, uvarená zmes sušeného ovocia tzv. vilia, peceň chleba, tvaroh, mak, pohár s medom i hrnček s mliekom. Takto prestretý stôl symbolizoval aj vďaku roľníka za dary zeme. Dnes sme večeru obohatili najmä zemiakovým šalátom a chutnou rybou pripravenou na mnoho spôsobov.

Symboly Vianoc

Adventný veniec patrí k najstarším symbolom Vianoc v kresťanských rodinách. Poslednú zo štyroch sviec na adventnom venci zažali v nedeľu milióny kresťanov, ktorí tak naplnili svoju intenzívnu duchovnú prípravu na vianočné sviatky. Adventný veniec patrí popri vyzdobenom stromčeku, betleheme, tradičných ozdobách a svetle sviečok k najstarším symbolom Vianoc. Prvý takýto veniec vyrezal z dreva v roku 1838 teológ Johann Henrich Wichter. Zavesil ho na dvere sirotinca, ktorého bol správcom a každý deň naň zavesil zapálenú sviečku. Pod vencom stála pokladnička,do ktorej zbožný veriaci vhadzovali vianočné milodary pre opustené deti.

Čo Advent symbolizuje?
Advent je symbolom svetla uprostred tmy, nádeje uprostred neistoty, radosti uprostred každodennosti. Pripomína, že aj keď je obdobie roka tmavé a chladné, prichádzajú sviatky plné pokoja, rodiny a dobra.

Adventná farba
Tradičnou farbou Adventu je fialová, ktorá symbolizuje pokánie, duchovnú prípravu a skromnosť.

Ďalším novodobým symbolom je Adventný kalendár. Otvárať okienka s prekvapením milujú hlavne deti. Kalendár slúži na odpočítavanie dní Adventu ku Štedrému dňu. Rozšírená je papierová verzia v ktorej sa nachádza 24 políčok vyplnených malými sladkosťami.

Sviečky na adventnom venci a ich význam

Sviečky na adventnom venci sa zapaľujú postupne počas štyroch adventných nedieľ. Na prvej nedeľu sa zapáli iba jedna sviečka, na druhej dve, na tretej tri a na štvrtej svietia všetky štyri. Pri zapaľovaní sviece si môžete vytvoriť vlastný rituál - krátku modlitbu, spoločné želanie alebo chvíľku ticha.

Symbolika adventných sviečok vychádza prevažne z kresťanskej tradície. 4 hlavné sviečky, ktoré symbolizujú 4 nedele do Vianoc. Svetlo sviečok predstavuje večný život. Každá z nich má svoj význam.

• Prvá sviece - Nádej
• Druhá sviece - Mier. Mier v rodinách, vzťahoch a v ľudskom srdci. Tento týždeň pozýva k vnútornému pokoju.
• Tretia sviece - Radosť. Tretia sviece sa nazýva aj pastierska a vyjadruje radosť z blížiaceho sa narodenia Krista.
• Štvrtá sviece - Láska. Predstavuje najväčšiu kresťanskú hodnotu - lásku, ktorá vrcholí Vianocami.

Tradície hovoria, že tri zo sviečok by mali byť fialové (prípadne modré), jedna ružová. Fialová farba je už od nepamäti spájaná so symbolom pokoja a pokánia, pričom ružová je známa ako farba šťastia a radosti.

Na prvú adventnú nedeľu sa zapaľuje fialová sviečka, známa ako „svieca prorokov“, ktorá symbolizuje nádej a očakávanie príchodu Mesiáša. Počas druhej adventnej nedele sa zapaľuje ďalšia fialová sviečka, táto sa tiež nazýva Betlehemská. Vo svojej podstate reprezentuje lásku a predstavuje Ježišove jasličky. Na tretiu adventnú nedeľu prichádza na rad zapálenie ružovej sviečky, tiež známej ako Pastierska. Táto sviečka vyjadruje radosť z toho, že predvianočný pôst sa chýli ku svojmu koncu. Štvrtá adventná nedeľa, ktorá sa niekedy kríži so Štedrým dňom, je dňom zapálenia poslednej fialovej sviečky na venci.

Zaujímavou adventnou tradíciou, ktorú do našich končín priniesla rastúca obľuba waldorfskej pedagogiky, je adventná špirála. Tvorí ju spravidla čečina rozložená na zemi do špirály tak, aby jej stredom viedla úzka chodbička. Deti (aj dospelí) potom putujú špirálou do jej stredu, kde si od sviece zapália svoj vlastný svietnik. Cesta má symbolizovať životnú púť, ktorá nie je vždy priamočiara, cestu do vlastného vnútra aj hľadanie svetla.

Svätý Mikuláš

Počas adventného obdobia nás čaká jeden sviatok, na ktorý sa tešia hlavne deti, a ktorý je dnes už bohužiaľ veľmi skomercializovaný - je to sviatok svätého Mikuláša, oslavovaný šiesteho decembra. Svätý Mikuláš pochádzal z Malej Ázie, dnešného Turecka. Nejestvujú žiadne historické dokumenty, ktoré by dokazovali existenciu svätého Mikuláša, a taktiež sa nevie nič určité o jeho živote, pravdepodobne bol však biskupom v meste Myra v 4. storočí n. l.

Mikuláš mal povesť štedrého a láskavého muža, a to napomohlo vzniku legendy o zázrakoch, ktoré vykonal pre chudobných a nešťastných. Hovorilo sa, že dal veno v zlate trom dievčatám, ktoré boli také chudobné, že by sa inak nemohli vydať a museli by si zarábať na živobytie prostitúciou. Taktiež vraj oživil tri deti, ktoré nejaký mäsiar zabil a naložil do suda.

V Európe sa počas storočí vytvoril obraz svätého Mikuláša ako milej figúry, ktorá deti obdarúva. Nemali by sme ale zabudnúť, že sviatok svätého Mikuláša nie je len dôvodom, aby sme naším deťom kupovali tony sladkostí, ale mali by sme si pripomenúť Mikuláša, ktorý sa darmi snažil pomáhať a spríjemňovať život ľuďom okolo seba.

Lucia

Ľudové tradície v predvianočnom období mali vždy veľa podôb. Zvyky a obrady spojené so sviatkom svätej Lucie patria k tým najznámejším a niektoré sa zachovali a dodržiavajú dodnes. Ľudia sa nevedeli dočkať najkrajších sviatkov roka. Od Lucie do Vianoc je presne 12 dní. A podľa toho, aké boli dni, také mali byť aj mesiace v nasledujúci rok. Svetla ubúdalo, noci pribúdalo, krajina sa odela do bieleho. Hovorilo sa tiež, že Svätá Lucia je kráľovnou zimy.

Lucia zo Syrakúz sa narodila na Sicílii v rodine bohatých kresťanov. Ale, zomrela mučeníckou smrťou. Táto veriaca žena sa stala v ľudových tradíciách najväčšou bosorkou. A tak trinásteho decembra sa Slovensko pravidelne menilo na oblasť najsilnejších tradícii.

Na Luciu sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu. Chránili sa cesnakom, pred dvere dávali napríklad slamu a cibuľu, cez ktoré sa zlé ženy nemohli dostať. V tento deň bolo zakázané prať, šiť, ľudia si nemohli medzi sebou nič požičiavať. Ale v predvečer Lucie sa v každej dedine zopár dievčat oblieklo do bieleho oblečenia alebo aspoň zahalili do plachty tejto farby. Tvár si zamaskovali múkou a do rúk si vzali husacie krídlo. Vymetali z domov a dvorov temné sily, choroby a trápenia.

Imelo

Imelo na štedrovečernom stole symbolizuje túžbu po šťastí pre celú rodinu. Na slávnostne prestretých štedrovečerných stoloch nebude chýbať v mnohých rodinách vetvička imela, ktorej sa od nepamäti pripisovala v ľudovom zvykosloví čarovná moc. Jeho magickú moc posudzovali aj podľa toho, z akého stromu pochádza. Imelo z hlohu a jablone namočené do vína zaháňalo zlých duchov a strašidlá. Keď sa dalo dieťaťu pod vankúš, snívali sa mu krásne sny. Imelo z liesky znamenalo, že je nablízku poklad a prútikár, ktorý mal z neho konárik v tvare vidlice, mal zaručené šťastie pri hľadaní vody. Na Vianoce sa odporúčalo dievčatám pobozkať milého pod vetvičkou imela, aby láska vydržala po celý budúci rok.

Takto prizdobený stôl symbolizuje totiž túžbu po šťastí, hojnosti, súdržnej rodine a zdraví pre všetkých jej členov.

Vianočné gule

Ak by sa v prípade vianočných dekorácií dalo hovoriť o výročiach a sviatkoch, potom by sme tento rok museli vzdať hold a poblahoželať najobľúbenejšej vianočnej ozdobe. Fúkaná guľa z jemného skla je už tak povediac babičkou. Veď sa tohto roku "dožíva" už svojich 117. narodenín. Výrobu gule si dal patentovať v roku 1889 Francúz Pierre Dupont. Najskôr vyrábal jednofarebné sklenené gule. Ale pretože si táto ligotavá drobnosť získala na trhu veľkú obľubu, začal krátko po jej uvedení experimentovať s farbami aj vzormi. A tak sa na vianočnej guli začali postupne objavovať kvety, hviezdičky, kresby vtákov, symboly kresťanstva a ďalšie oranmenty.

Vianočné pohľadnice

Prvé blahoprajné lístky k Vianociam, predchodcovia dnešných obľúbených pohľadníc, sa objavili v roku 1841 v Škótsku. Zdobil ich nápis Príjemné sviatky a vytlačila ich tlačiareň Charlesa Drummonda v Edinburgu. Tieto pozdravy sa posielali ešte v zalepených obálkach. Myšlienku rozvinul obchodník Henry Cole z Londýna, ktorému sa nechcelo vypisovať zákazníkom a partnerom dlhé vianočné blahoprajné listy. Poprosil preto priateľa maliara Johna Hersleya, aby mu namaľoval obrázok k Vianociam. Ten dal vytlačiť na papier a vo vyzdobených obálkach ho posielal priateľom. Táto pošta sa stala hitom Vianoc 1843.

Vianočné zvyky vo svete

Vianoce sú časom radostí a veselostí. Deti ich milujú. A či to chceme alebo nechceme priznať, tak my dospelí vlastne tiež. Vôňa pečiva, ryba, kapustnica, vianočný stromček. To sú klasické Vianoce, ako ich pozná väčšina z nás. Vo Veľkej Británii by ste napríklad márne hľadali darčeky pod stromčekom. Nadeľuje sa do veľkých ponožiek. K britským Vianociam neodmysliteľne patrí špeciálny vianočný program kráľovskej rodiny. Na vianočnej tabuli vo Veľkej Británii nesmie chýbať pečená morka a slivkový puding.

Len o kúsok vedľa - v Írsku - sa na Štedrý deň dávajú do okien zapálené sviečky. Írsko týmto zvykom víta svätú rodinu. Vo Francúzsku zasa nosí deťom darčeky Pere Noel. Ten ich najčastejšie necháva v topánkach, ktoré sú starostlivo pripravené pred kozubom.

Vianoce v Severnej Amerike neprehliadnete. Vianočné stromčeky, adventné vence, veľa svetiel a vianočných dekorácií - to všetko neodmysliteľne patrí k Vianociam v USA a Kanade. Dobrým zvykom je týždeň pred Vianocami napísať Santa Clausovi a prezradiť mu svoje tajné priania. Jeden nikdy nevie, možno to tento rok nebude márne. Tak ako vidíme v amerických vianočných filmoch, obchody sú plné Santov, ktorí pozorne počúvajú každé detské želanie. Pošty sú preplnené pohľadnicami. Darčeky sa nerozbaľujú na Štedrý večer ale až 25. decembra ráno. Na tradičnom americkom štedrovečernom stole nechýba pečená morka, zemiaková kaša, čučoriedková omáčka. Ako dezert sa obvykle podáva slivkový puding, tekvicový koláč, alebo ovocné koláčiky.

Nebude prekvapením, že Vianoce v Mexiku sa vymykajú z bežného rámca nášho chápania. V Mexiku má zvláštny význam obdobie nazývané ako posadas, ktoré trvá 9 dní pred samotnými sviatkami. Posadas sa dá voľne preložiť ako prístrešie. Je symbolom putovania svätej rodiny po Betleheme. Deti milujú vianočnú hru pinata. Pinata je papierový alebo hlinený panák, ktorý môže mať podobu zvieraťa, škriatka, či hviezdy a je naplnený cukríkmi a drobnými darčekmi. Je zavesený zo stropu a úlohou dieťaťa je zasiahnuť ho a rozbiť so zaviazanými očami.

Vo Venezuele je dobrým zvykom po skončení polnočnej omše absolvovať druhú večeru. Hallacas je typickým pokrmom - pozostáva z placky z kukuričnej múky, hovädzieho, bravčového a kuracieho mäsa a samozrejme mnohých druhov korenín.

V Austrálii a Oceánii sa Vianoce oslavujú v lete. Preto nie je ničím nezvyčajným osláviť v tejto krajine Vianoce piknikom na pláži. Aj naším deťom by sa určite páčili 6...

PS: Vedeli ste, že každá z adventných nedieľ mala svoje ľudové označenie: Prvá adventná nedeľa - železná, druhá - bronzová, tretia - strieborná a štvrtá - zlatá?

S piesňami obchádzali domy a koledovali o výslužky. Samotné slovo koleda pôvodne označovalo pieseň s náboženskou tematikou, ktorú deti spievali počas niekoľkých sviatkov, napr. počas Vianoc, Troch kráľov či Veľkej noci. Autorom prvej koledy je podľa legendy František z Assisi, čo znamená, že táto tradícia siaha až do obdobia 13. storočia.

Tak by sa dali charakterizovať typické americké Vianoce. Existuje tu však jedno veľké ALE... Množstvo etnických skupín a komunít, ktoré sa v týchto krajinách nachádzajú ovplyvnilo aj Vianoce. Preto by sme v Spojených štátoch našli aj také vianočné zvyky, ktoré sa u nás nikdy neobjavili. Napríklad niektorí Afroameričania skombinovali Vianoce so sviatkom - Kwanzaa, ktorý trvá od 26. decembra až do 1. januára. Počas týchto 7 dní rodina každý deň zapaľuje jednu zo 7 sviečok, z ktorých každá symbolizuje princíp harmonického života, ako je napr. tvorivosť, vernosť, či svornosť.

tags: #sv #omsa #na #prvu #adv #nedelu