Sereď a jej okolie sú bohaté na sakrálne pamiatky a tradície, ktoré siahajú hlboko do histórie. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najvýznamnejších pútnických miest v regióne, ich históriu a program svätých omší.
Sereď - Stredný Čepeň
V Seredi, konkrétne v Strednom Čepeni, sa nachádza Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie. Patrocínium kaplnky je Nanebovzatie Panny Márie. Každoročne sa tam v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie koná mariánska púť.
Počiatky púte v tejto lokalite spadajú do tridsiatych rokov 19. storočia, keď Sereď a blízke okolie postihla cholera. Vtedy tam zomrelo mnoho ľudí. Obyvatelia z vďaky po ukončení epidémie postavili v Strednom Čepeni dnešnú Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie, vtedy zasvätenú Panne Márii Pomocnici kresťanov.
Táto kaplnka bola postavená na mieste staršieho kostola spomínaného v roku 1634. Stavba kaplnky sa začala v roku 1832 a dokončená bola v roku 1835. Ide o klasicistickú jednoloďovú stavbu, na východnej strane uzavretú polygonálnou apsidou, s hranolovou vežou ukončenou ihlanovou strechou.
Nad jej hlavným vchodom sa nachádzajú nápisové dosky, ktoré opisujú udalosti z roku 1831. Výzdobu kaplnky dopĺňajú vitráže zo začiatku 20. storočia. Vnútorné zariadenie kaplnky pochádza z čias jej stavby. Na oltári je umiestnený obraz Nanebovzatia Panny Márie. V roku 2001 bola kaplnka zreštaurovaná a rozšírená o prístavbu. Pred kaplnkou stoja dva kríže a celý areál obklopuje z troch strán štrnásť zastavení krížovej cesty zo začiatku 20. storočia.
Súčasný neskorobarokový Kostol sv. Jána Krstiteľa stojí oproti miestu, kde pôvodne v minulosti stál farský kostol. Ten v roku 1777 vyhorel, preto vtedajší majiteľ panstva gróf František Esterházi dal v roku 1781 postaviť nový. Tento jednoloďový kostol s polygonálnym zakončením a so vstavanou vežou na priečelí bol naposledy renovovaný v rokoch 1991 - 1995.
V pútnu nedeľu idú veriaci už tradične v procesii od farského kostola ku Kaplnke nanebovzatia Panny Márie. Počas procesie hrá dychová hudba. Slávnostná svätá omša sa zvyčajne koná pred kaplnkou v Strednom Čepeni. Po jej skončení ľudia prechádzajú ku kaplnke v Dolnom Čepeni, kde je tradíciou modliť sa litánie k Panne Márii. Touto modlitbou sa púť končí. Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie sa v Strednom Čepeni tradične konajú aj hodové slávnosti.
Hlavné udalosti:
- Hlavná púť: v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta)
- Hodové slávnosti: na sviatok Nanebovzatia Panny Márie
Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie v Seredi
Tomášikovo
V Tomášikove je hlavná púť pri jaskyni Lurdskej Panny Márie najbližšia sobota ku dňu sviatku Narodenia Panny Márie 8. septembra. Kostol, postavený v r. 1801, je zasvätený Najsvätejšej Trojici. Známou pamätihodnosťou v obci je kaštieľ Eszterházyovcov.
Margita ako štvormesačná prekonala vážny zápal mozgových blán. Tri dni bola v bezvedomí a lekár sa vzdal nádeje na jej prežitie. Ako osemmesačná vypadla slúžke z rúk, pritom sa jej poškodil ľavý zvukovod. Jej matka si vtedy zaumienila, že s ňou pôjde na púť do Lúrd. S farárom Dr. Františkom Koperniczkým z Veľkých Ludaníc a učiteľom náboženstva Imrichom Nádorom strávili v Lurdoch v r. 1901 tri dni. O polnoci sa konala procesia. Matka dievčatka nahlas prosila Pannu Máriu o pomoc a príhovor, aby Margita mohla povedať čo len pár slov. Počas procesie sa zdravotný stav Margity začal zlepšovať. Jej matka si tam vtedy zaumienila, že dá v Tomášikove postaviť na počesť Svätej Panny jaskyňu, aká je v Lurdoch.
Na výslovné želanie uzdraveného dievčaťa ju postavili na cintoríne blízko vchodu. Podľa starých prameňov z pera farára Jána Vörösa kamene na stavbu dali priviesť priamo z Lúrd. Na vnútornej strane jaskyne je nápis: "Postavená z vďaky v r. 1901, posvätená 28. apríla."
Ignác Holéczy, vtedajší dekan-farár podal na Arcibiskupský úrad v Ostrihome žiadosť o povolenie pútí k jaskyni. Biskup József Boltizár, generálny vikár odpovedal nasledovne: „Návštevníci jaskyne pokorným vykonaním modlitby môžu získať odpustky. Ostrihom, 5. augusta 1901, Jozef Boltizár, biskup, generálny vikár.“ Krátko nato sa pozornosť obyvateľov okolitých obcí, a neskôr celého Žitného ostrova upriamila najaskyňu a kvôli odpustkom ju vyhľadalo mnoho veriacich, najmä v deň Narodenia Panny Márie. Takto v Tomášikove vznikla popri tzv. veľkých hodoch (nedeľa Najsvätejšej Trojice) tradícia druhých, jaskynných hodov.
Na výslovné želanie ostrihomského arcibiskupa kardinála Jusztiniána Serédyho, ktorý sem prišiel v r. 1934 osobne, 8. september sa stal aj dňom stretnutia mládeže. Farár Ján Vörös v r. 1939 napísal: “Okrem pátra Kerkaya tu bol aj kaplán Imrich Hóka a Ján Drahos, generálny vikár z Ostrihomu. Procesia sa konala od kostola po celej dedine. Imrich Hóka spočítal účastníkov. Bolo ich desaťtisíc, pričom mnohí odišli z bohoslužby domov alebo na jarmok... V dnešný deň pristúpilo k stolu Božiemu tisíc prijímajúcich. To všetko by sa nebolo neuskutočnilo, keby nebolo tohto pútnickeho miesta.“
Od r. 1960 však politické pomery nedovolili pokračovať v tejto tradícii. Až v r. 1990 vtedajší farár Štefan Bíróczi obnovil púte. V súčasnosti sa púte konajú takým spôsobom, že niektorí pútnici prichádzajú do filiálneho kostola vo Vozokanoch, kde sa vyspovedajú a pešo putujú do Tomášikova. Iní sa stretávajú pri kostole, kde sa koná adorácia. Odtiaľ putujú potom spolu na cintorín, kde sa pri jaskyni celebruje slávnostná svätá omša.
Trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch dekrétom vyhlásil toto miesto 5. septembra 2015 za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy bez rozdielu národnosti, a na základe vyše storočnej tradície určil za výročný deň púte sobotu, ktorá je najbližšia ku dňu sviatku Narodenia Panny Márie.
Hlavné udalosti:
- Hlavná púť: najbližšia sobota ku dňu sviatku Narodenia Panny Márie (8. septembra)
- Deň stretnutia mládeže: 8. september (od r. 1934)
Lurdská jaskyňa v Tomášikove
Trnava - mesto
V Trnave je patrocínium Svätý Mikuláš. Hlavná púť sa koná v dňoch 13. - 21. novembra (tradičná Novéna k Trnavskej Panne Márii v Bazilike Minor). Vedľajšie púte sú na rozličné mariánske sviatky a slávnosti.
Obraz Panny Márie Trnavskej je maľba na dreve s rozmermi 89 x 71 cm. Panna Mária má okolo hlavy svätožiaru, pozadie je vyplnené na seba nadväzujúcimi kosoštvorcami s ľaliovými krížmi uprostred. Do Trnavy túto kópiu rímskeho obrazu priniesol neznámy študent a pôvodne ju umiestnili vo farskom Kostole sv. Mikuláša na severnej stene ľavej bočnej lode. Po skončení prístavieb bočných kaplniek (1629 - 1636) bol mariánsky obraz uložený v Kaplnke Svätého kríža. Na jej mieste dal uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy v rokoch 1739 - 1741 vystavať dnešnú Kaplnku Panny Márie.
V roku 1663 Turci drancovali a pustošili Hlohovec, Nitru, Modru, Pezinok, františkánsky Kláštor sv. Kataríny a prenikli až do blízkosti Trnavy. Do samotného mesta sa však nedostali a Trnava zostala neporušená. V tomto čase sa udiala zvláštna udalosť - na obraze Panny Márie vo farskom kostole sa objavil krvavý pot.
Z čias druhej kuruckej vojny (1703 - 1711) pochádzajú ďalšie správy o zázračnom slzení mariánskeho obrazu. Výsledky dôsledného šetrenia obrazu, zisťovania jeho pôvodu, pravosti, umiestnenia, času slzenia a potenia, vypočúvania svedkov zhrnula komisia v zápisnici z 27. novembra 1708. Na základe týchto skutočností ostrihomský arcibiskup a kardinál Kristián August rozhodol a listom z 19. decembra 1708 schválil verejnú úctu milostivého obrazu Panny Márie vo farskom Kostole sv. Mikuláša v Trnave. Odvtedy sa každoročne konali spomienkové sväté omše na pamäť slzenia v dňoch 5. júla a 10. a 11. augusta.
V roku 1710 bola Trnava zasiahnutá morom. Dňa 21. novembra 1710 sa po prosebnej svätej omši uskutočnila procesia s milostivým mariánskym obrazom od Kostola sv. Mikuláša cez námestie okolo súsošia Najsvätejšej Trojice späť do farského kostola. Tradícia hovorí, že po odspievaní piesne Teba, Bože, chválime... mor v predpoludňajších hodinách 21. novembra 1710, na sviatok Obetovania Panny Márie, úplne prestal.
Po týchto udalostiach obyvatelia mesta žiadali vytvoriť dôstojnejšie miesto pre milostivý obraz Panny Márie Trnavskej. Tretieho júna 1739 bol položený a posvätený základný kameň mariánskej kaplnky, ktorá bola 9. septembra 1741 slávnostne posvätená spolu s hlavným oltárom. Kaplnka je postavená v barokovom slohu, barokovo je riešený aj jej interiér. Hlavnou témou je Korunovanie Panny Márie Najsvätejšou Trojicou. Táto scéna ideovo nadväzuje na oltár kaplnky, na ktorom je umiestnený dnes už viackrát zreštaurovaný milostivý obraz Panny Márie Trnavskej.
Po prvej svetovej vojne úcta k Panne Márii Trnavskej upadala. Prelom nastal v roku 1939 najmä vďaka verejnému podnecovaniu k zbožnosti saleziánskym kňazom donom Jánom Hlubíkom. Pravidelne sa koná v dňoch 13. až 21. novembra.
Hlavné udalosti:
- Hlavná púť: 13. - 21. novembra (Novéna k Trnavskej Panne Márii)
- Vedľajšie púte: na rozličné mariánske sviatky a slávnosti
Kaplnka Panny Márie v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave
Trnava - Modranka
Tunajší farský pútnický kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici má za sebou pohnutú históriu. Bol postavený v barokovom slohu v rokoch 1650 - 1657. Jeho stavba nadviazala na staršiu Kaplnku Božieho hrobu, ktorá vznikla v rokoch 1629 - 1632 a pôvodne bola zakončením krížovej cesty vedúcej do Trnavy.
V roku 1659 bola na severnej strane kostola pristavaná loretánska kaplnka s oltárom a v roku 1767 predĺžená prístavbou do dnešnej podoby. Takéto kaplnky vznikali podľa vzoru kaplnky v talianskom Lorete.
Do kaplnky bola z hlavného oltára Kostola Najsvätejšej Trojice premiestnená medená socha Panny Márie, urobená v 17. storočí podľa vzoru milostivej sochy Panny Márie z Loreta. Soška sa počas drancovania Modranky tököliovským vojskom stratila a nahradená bola novou drevenou sochou prenesenou z Trnavy v roku 1689. Mária je zobrazená v podobe Madony - Božej matky držiacej na ľavej ruke sediaceho malého Ježiša. Obidve postavy sú korunované a odeté do zlatých šiat.
Pútnici začali vo väčšom počte prichádzať po udalostiach v roku 1683, keď Trnavu a Modranku ohrozovalo turecké vojsko. Pápež Inocent XII. vyhlásil v breve z 30. júna 1695 Modranku za pútnické miesto a udelil úplné odpustky na šesť rokov všetkým veriacim za zvyčajných podmienok. Púte v Modranke pokračovali až do druhej polovice 18. storočia. Po roku 1783 púte zanikli, čo súviselo so zákazmi a nariadeniami Jozefa II. Socha Panny Márie bola počas nasledujúcich desaťročí niekoľkokrát schovávaná v Trnave. Po roku 1808 púte opäť pokračovali. Začiatkom 19. storočia Kostol Najsvätejšej Trojice niekoľkokrát vyhorel.
Púť v Modranke sa organizuje vždy v druhú májovú nedeľu. Mnoho pútnikov - zblízka i zďaleka - tam na príhovor Panny Márie dostáva útechu, posilu, milosti i povzbudenie vo viere.
Hlavné udalosti:
- Hlavná púť: druhá májová nedeľa
Kostol Najsvätejšej Trojice v Modranke
Trstín - Hájiček
V Trstíne - Hájičku je patrocínium Sedembolestná Panna Mária. Hlavná púť sa koná na sviatok Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta).
Podľa tradície bola táto lokalita známa už v 13. storočí. Ide údajne o najstaršie patrocínium Sedembolestnej Panny Márie. V Baťániovskej kanonickej vizitácii z roku 1782 sa píše, že tento kostolík bol postavený v roku 1245, čo potvrdzuje i nápis v kostolíku: MCCXLV. Dôkazom toho je i neskororománsky základ tehlovej stavby jednoloďového kostola s apsidou, ako aj románsky polkruhový portál na južnej strane.
Hlavné udalosti:
- Hlavná púť: na sviatok Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta)
Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Trstíne - Hájičku