Mimoriadne si v ňom predstavíme jednu z ikonických stavieb Bratislavy z mladších stavebných dejín nášho hlavného mesta. Turistami aj domácimi obľúbený Modrý kostolík je ďalším zastavením nášho seriálu. Navyše, je reprezentantom Slovenska v Parku miniatúr v Bruseli, TOP zástavkou turistov a aj štvrtým zastavením seriálu Bratislava pod lupou.
Pútavá história plná pohnutých osudov, posvätnosť priestoru i všadeprítomná modrosť exteriérov i interiéru či umelecké klenoty, to všetko charakterizuje jeden z najmladších katolíckych chrámov v Bratislave-Starom Meste. Bratislava sa ním môže pýšiť už viac ako storočie.
Spája sa v ňom minulosť s prítomnosťou i budúcnosťou, svet viditeľný s neviditeľným, sakrálna éterickosť s pozemskosťou, človek s Bohom a Boh s človekom. Pôvodne mal slúžiť ako gymnaziálna kaplnka. Od počiatkov bol však kostolom obyvateľov novej štvrti, ktorá od 80-tych rokov 19. storočia vyrastala v jeho blízkosti. Navyše, Modrý kostolík nesie v sebe aj spomienku na tragicky zosnulú predposlednú rakúsku cisárovnú, Uhorskom milovanú Alžbetu Bavorskú, známu ako Sisi.
Modrý kostol prežil otrasy spoločnosti, dve svetové vojny aj éry totalít. Takmer podobne ako Arpádov stĺp na Devíne či nádherná Fadruszova jazdecká korunovačná socha Márie Terézie. Stal sa svedkom minulosti a pre svoj uhorský charakter aj obeťou “čistiek” historickej pamäte. Od roku 1934 je Modrý kostol farským chrámom, hoci už predtým slúžil aj veriacim z rozvíjajúcej sa štvrte v jeho okolí.
S budovami fary i blízkeho gymnázia tvorí jeden z vrcholných komplexov uhorskej secesie. Celý nesie rukopis jedného majstra, ktorého architektom bol predstaviteľ uhorskej národnej secesie, architekt Edmund Lechner. Svojho návštevníka Modrý kostol prekvapí svojou kompozíciou a štýlovým mixom od románskeho štýlu, prvkov byzantského, orientálneho a barokového umenia až po secesiu, ktorá ho určuje. Lechner nevynechal ani ľudový ornament orientálnej indickej architektúry a filigranské sedmohradské kovotepecké umenie. Všetky tieto prvky dotvoril vlastnou fantáziou do jedného prekrásneho objektu plného harmónie, symetrie, no najmä symbolov, nie celkom náhodných. Prekypuje nielen exteriérovou výzdobou, ale aj vnútornou výzdobou.
Symetria, plastickosť i ornamentálnosť v podobe modrej glazovanej strechy a modrých mozaikových aplikácii dáva tomuto sťaby éterickému altánku ruží, evokujúci tzv. príbeh ruží, svoj šmrnc i súzvuk exteriéru s interiérom. Nosným prvkom je príbeh tzv. zázraku ruží, ktorý predstavuje jednu z najslávnejších hagiografických legiend o sv. Alžbete Uhorskej. Po Európe sa rozšírila od prelomu 13. a 14. storočia.
Hovorí, že údajne, keď raz sv. Alžbeta Uhorská niesla do podhradia chudobným chlieb, neprajní príbuzní ju mali napadnúť, čože to nesie. Hoci v zástere niesla chleby, keď jej ju strhli, tie sa premenili na ruže. Tento príbeh sa nesie výzdobou celého Modrého kostola. A je aj zvečnený na hlavnom oltárnom obraze od Gyula Túryho a aj na mozaike, ktorá zdobí priečelie chrámu. Obidve znázorňujú Alžbetinu dobročinnosť, ten istý príbeh v dvoch fázach.
Výzdobou i kompozíciou unikátna sakrálna pamiatka ukrývala aj jedinečný umelecko-historický klenot Bratislavy. Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie odstránili z kostola reliéf modliacej sa cisárovnej Alžbety, známej aj ako Sisi. Nádherný reliéf vyhotovil vychýrený bratislavský rodák - sochár Alojz Rigele počas svojho pobytu v Ríme. Súčasťou interiéru chrámu kedysi býval aj reliéf tragicky zosnulej cisárovnej.
Aby ho nestretol osud Fadruszovej Márie Terézie, odniesli ho do dnešného Prezidentského paláca, no neskôr ho vrátili späť farnosti. Jeho miesto v kostole vyplnil bočný oltár sv. Terézie z Lisieux z polychrómovaného dreva, ktorý je taktiež dielo Alojza Rigeleho. Na Alojza Rigeleho, s ktorého dielami sa v Bratislave môžeme stretnúť na viacerých miestach, v Modrom kostole pamätá aj jeho socha sv. Antona Paduánskeho.
Svojho času býval pýchou chrámu aj pôvodný organ z organárskej dielne Schönhoferovcov. Z pozostalosti predčasne zosnulého grófa Petra Pavla Szápáryho, atašé c. k. monarchie pri Svätej stolici, ho nechala postaviť jeho matka, iniciátorka stavby tohto chrámu, grófka Gabriela Szápáry. Nástroj patril k výstavným skriniam organárskeho umenia a bol špičkovým koncertným a chrámových nástrojom Slovenska. Žiaľ, padol za obeť vandalom.
Podľa posudku muzikológa a niekdajšieho rektora Univerzity Komenského v Bratislave, prof. Dobroslava Orla, sa z neho zachovalo pár píšťal, zdevastovaný hrací stôl a s interiérom esteticky ladiaca skriňa nástroja s motívmi ruží. Na jej štíte je erb grófskeho rodu Szápáryovcov a apoštolský dvojkríž, odkaz na titul uhorských vládcov “apoštolský kráľ Uhorska”. Týmto titulom vzdal pápež poctu arpádovským panovníkom, ktorí pomohli vybudovať cirkevnú organizáciu v Uhorskom kráľovstve.
Veriaci novozriadenej farnosti sa po roku 1934 pokúšali získať organ z Auly Univerzity Komenského, no napokon sa vyzbierali na nový organ. V pláne bolo zakúpiť nástroj renomovanej značky Rieger z Krnova, no súčasný pochádza z dielne Konštantína Bednára. Postavil ho do pôvodnej skrine v roku 1937. Obnovou (nie úplne najšťastnejšou), zahŕňajúcou aj zmeny dispozície, si tento nástroj prešiel v roku 2001. Organ pravidelne počuť počas liturgických slávení, ktoré sprevádza aj zmiešaný chrámový zbor.
História chrámového zboru pri tejto farnosti sa píše už od roku 1934, no po dlhšej prestávke zbor obnovil činnosť až v novom miléniu. Za detailnejšie povšimnutie v chráme stoja hlavný i bočný oltár, luster, večné svetlo, lavice, okenné vitráže, kazateľnica či mozaiky, ale napríklad aj strop či brány chrámu.
Unikátne sú aj nádherné mozaiky zobrazujúce svätcov z panovníckeho domu Arpádovcov, z ktorého pochádzala i svätá Alžbeta. Mimochodom, motívy Baránka Božieho a Pelikána, ktoré odkazujú obetu Ježiša Krista, v hojnej miere prenikli aj do uhorskej heraldiky. Podobne tak aj znamenia hviezd, ruží i tzv. arpádovských brvien a dvojitých krížov. Uplatnenie našli nielen v cirkevnej heraldike, ale aj v štátnej, stoličnej, mestskej (obecnej), či v rodovej alebo osobnej heraldike. Napríklad symbol pelikána ako obety a dobročinnosti užíval vo svojej pečati aj devínsky notár, kantor a učiteľ Krištof Amon (+1754).
Modrý kostol je dnes obľúbeným cieľom turistov i mladých, ktorí v ňom túžia spečatiť svoju lásku. Chrám je krásny a návštevy hodný počas celého roka. Počas vianočných sviatkov sa celý interiér Modrého kostolíka zahalí do modrej farby.
Kostol sv. Margity Antiochijskej stojí na miernej terénnej vyvýšenine uprostred polí v blízkosti rieky Moravy v Kopčanoch. Kostolík je čelnou fasádou orientovaný presne k mikulčickému hradisku, ktoré malo svoju hlavnú bránu orientovanú ku Kopčanom (Ratkoš). Asymetrickosť portálu viedla R. Appela k porovnaniam s mikulčickým kostolom č. 10, vyslovil však predpoklad, že kostolík bol postavený na základoch vlastníckeho kostola z 9. storočia. Viacerí autori logicky siahajú po najbližšej analógii - s Kostolom sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom.
Významné osobnosti spojené s históriou kostola:
Ignác Fábry pochádzal z úradníckej rodiny. Študoval na gymnáziu v Košiciach, filozofiu absolvoval na Kráľovskej akadémii v Košiciach, teológiu v Pešti, kde získal titul SS.Th.Dr. Bol ceremonárom, biskupským archivárom a tajomníkom v Košiciach, radcom konzistória a farárom v Monoku. Neskôr pôsobil v Čanádskej diecéze, kde bol riaditeľom kúrie a kanonikom. V roku 1852 sa stal košickým biskupom a členom teologickej fakulty Vedeckej Univerzity v Pešti. Staral sa o kostoly a podporoval cirkevné školstvo. Na dobročinné ciele venoval vyše 150 tisíc forintov.
Archeologické nálezy v okolí kostola:
Na Koscelisku sa nachádza najzaujímavejšia archeologická lokalita na území Kysúc. Výskumom sa výrazne obohatila história regiónu. Počas archeologického výskumu kostola našiel tri hroby. V jednom hrobe bol nájdený prsteň z bronzu, zdobený výjavom vtáka. Ďalší objav predstavuje gotická kostená plastika svätice nájdená v ruinách kostola. Cintoríne sa pochovávalo od polovice 13. do polovice 15. storočia.
Počas archeologického výskumu v roku 2013 tím upriamil svoju pozornosť opäť na kostol. Murivo kostola je v súčasnosti zasypané, aby sa predišlo jeho deštrukcii.
Vo Veľkých Levároch sa nachádza niekoľko významných pamiatok. V roku 1723 dali postaviť nad Rudavou kaštieľ Koloničovci. Rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie dal v rokoch 1729-1733 postaviť vtedajší zemepán mestečka Veľké Leváre, viedenský arcibiskup a kardinál Žigmund Kolonič. Evanjelici vo Veľkých Levároch začali stavať svoj kostol v roku 1787 a dokončili ho už o tri roky. Habáni (novokrstenci, anabaptisti) prišli do Veľkých Levár v roku 1588 z Brodského. Veľkolevársky habánsky dvor pozostáva zo dvoch štvorcových námestí. Stĺp hanby (pranier) pochádza asi zo začiatku 18. storočia.