Obec Jur nad Hronom, v minulosti známa ako Svätý Jur nad Hronom (maďarsky Garamszentgyorgy), sa nachádza 14 km južne od Levíc. Žili a žijú v nej obyvatelia slovenskej a maďarskej národnosti, a v nepatrnom počte aj Rómovia a Česi.
História obce siaha do roku 1276, kedy je doložená ako Sanctus Georgius. Neskôr sa objavuje pod názvami Villa S. Georgii (1292), Zenthfywrgh (1424), Hronský Svätý Jur (1920), Svätý Jur nad Hronom (1927) a napokon Jur nad Hronom (1948). V roku 1312 obec spustošil Matúš Čák. V roku 1424 bola sídlom jednej zo štyroch stolíc predialistov ostrihomského arcibiskupstva.
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, v 18. storočí aj chovom koní. V rokoch 1938 - 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.
V sobotu 25. mája Miestny odbor Matice slovenskej v Jure nad Hronom pripravil výnimočné predstavenie spájajúce generácie. Zaujímavosti, zvyklosti, sviatky, piesne, tance a prácu našich predkov usporiadali do ročných období, aby divákom priblížili čo sa dialo v dedinke a v celom Tekovskom regióne.
Z toho dôvodu sme v rámci podujatia pozvali i maďarskú spevácku skupinu Rozmaring, ktorá pôsobí v Jure nad Hronom, a prostredníctvom niekoľkých ľudových piesní nám predstavila aj ich tradičnú kultúru.
V úvode jesenného pásma sa predstavila Malá Hronka s pesničkami a riekankami, ktoré pripomenuli remeslá, jarmok či začiatok školy. V pásme Vinobranie ženy z Hronky scénicky a so spevom ukázali ako to vyzeralo, keď sa ženy vrátili po zbere hrozna.
Po jeseni prichádza zima a s ňou i kratšie dni a dlhšie noci. Častejšie sa konali rodinné či susedské spoločenské stretnutia, páračky, priadky. V týchto chvíľach sa rozprávali príbehy, spomienky na živelné pohromy, vojny. Takto sa uchovávalo vzácne bohatstvo ľudovej slovesnosti v podobe rozprávok, povestí a poverových príbehov, napríklad na priadkach. Práve tie nám priblížil súbor Hronka vo svojom ďalšom pásme.
Obdobie Vianoc, vinšovanie a koledy, ale tiež zimné radovánky na saniach nám pripomenula Malá Hronka vo vinšoch, koledách a pesničkách. Príroda sa prebúdza a oblieka si nový šat.
Švitoria lastovičky, ktoré sa vrátili a usilovne si opravujú staré hniezda alebo stavajú nové. Takto nám o lastovičkách, ktoré prinášajú šťastie do domu, zaspievala Hronka. Všetci v sále už vedeli, že na rad prichádza obdobie jari. Na scénu nastúpili chlapci z Malej Hronky s veršami a dievčatá nesúc Morenu nám o nej zaspievali. Nasledovala Veľká noc a zvyky spojené s týmto obdobím.
V apríli sa u nás v Jure nad Hronom konajú i hody, toto obdobie scénicky spracovala Malá Hronka. Ako sa u nás v dedine ešte i dnes tradične stavia máj si mohli diváci pozrieť v podaní Hronky i Malej Hronky spoločne.
V poslednej piesni jarného pásma deti z Malej Hronky spievali „Juro daj nám slnka do nového hrnka, veď mi ti ho dáme, až sa poihráme“, a my sme už vedeli, že sa náš program blíži do finále, a to do obdobia leta.
Ako názov našej obce napovedá, jeho život je úzko spätý s riekou Hron. Až do konca osemdesiatych rokov minulého storočia sa ženy, deti, mládež, ba celé rodiny stretávali aj pri Hrone. Porozprávali sa, posťažovali, poklebetili aj si zaspievali pri praní šiat, kobercov. Deti pásli husi a kúpali sa. Nečudo, že i názov úvodného letného pásma bolo Pranie pri Hrone, s ktorým sa predstavila Hronka.
Hosťujúca tanečná skupina z miestnej základnej školy zatancovala moderný tanec, čím sme sa opäť vrátili do prítomnosti. Avšak možno nie rovnakej, mnohí z nás, účinkujúcich, no i našich hostí si počas nášho programu zaspomínali aké to bolo kedysi. Mnohí si tiež možno uvedomili, že zvyky a tradície zachovávame i dnes. Možno nie v rovnakej podobe ako sme stvárnili v našom predstavení, ja sama preferujem automatickú pračku pred Hronom, no myšlienka je rovnaká.
Na záver sa všetci účinkujúci stretli na pódiu a spolu s mnohými v obecenstve zaspievali pieseň Od Tekova vietor veje. Ja verím, že je to vietor nádeje. A za to ďakujeme i Nitrianskemu samosprávnemu kraju, ktorý náš projekt finančne podporil.
Buďme k sebe láskaví, vážme si jeden druhého, vážme si našu prácu, naše okolie, našu rodinu, susedov aj priateľov.
Obec Jur nad Hronom sa môže pochváliť aj sakrálnou pamiatkou. Ide o Kostolík, ktorý stojí na severozápadnom okraji obce. Patrocínium: sv. Jur.
Kostolík mali postaviť najneskôr niekedy v druhej štvrtine 13. storočia ako typickú románsku stavbu podobnú kostolíkom v Dražovciach či Pominovciach - s obdĺžnikovou loďou, panskou emporou na jej západnej strane, polkruhovou apsidou a vežičkou na západnom priečelí.
V roku 1499 bola stavba po požiari obnovená, v roku 1558 kostolík vylúpili Turci a farára odvliekli do zajatia. Okolo roku 1630 ho na istý čas získali katolíci späť, definitívne však až v roku 1712. V roku 1815 postihlo kostolík ďalšie nešťastie - povodeň. Voda narušila statiku natoľko, že hrozilo zrútenie celej stavby.
V roku 1937 prešiel kostolík rozsiahlou prestavbou, ktorej cieľom bolo zväčšiť priestor pre veriacich, keďže dovtedajšia kapacita už nestačila. K jej južnej stene bola pristavaná nová loď zakončená polygonálnym presbytériom a priľahlou sakristiou. Nová loď sa do pôvodnej otvára polkruhovou arkádou. Počas bojov druhej svetovej vojny bol objekt poškodený, veriaci ho stihli opraviť ešte do roku 1949. Status národnej kultúrnej pamiatky má kostolík od roku 1963.
Stredoveký ráz kostolíka bol narušený prístavbou novej lode v 30. rokoch minulého storočia. O románskom pôvode stavby na prvý pohľad svedčí polkruhová apsida a združené okná na vežičke. Tie však už nesú aj znaky prenikajúcej gotiky (spodné okná majú lomené oblúky a stĺpiky už sú polygonálneho tvaru).
Na apside sa zachovali dve pôvodné okná (južné a východné - to bolo dlhý čas zamurované). Na južnej strane lode sa nachádzal pôvodný jednoduchý portál, ktorý mal byť podobný tomu v neďalekom Kalinčiakove. To naznačuje možnosť, že kostolík je starší, než sa doteraz uvádza a jeho vznik by siahal až do 12. storočia.
Na západnej strane lode sa nachádza románska empora s troma klenbovými pásmi, nesená dvoma štvorhranými piliermi. Na prvom poschodí na strednú časť empory nadväzuje veža, ktorá sa do priestoru otvára polkruhovými oblúkmi. Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť Žemliare a stále sa využíva na liturgické účely. Návštevu je potrebné dohodnúť vopred.
Prehľad historických údajov:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1276 | Prvá písomná zmienka ako Sanctus Georgius |
| 1312 | Spustošenie obce Matúšom Čákom |
| 1424 | Sídlom jednej zo štyroch stolíc predialistov |
| 1938-1945 | Pripojenie obce k Maďarsku |