Európska komisia (EK) schválila žiadosť o zápis vína Skalický rubín do registra chránených označení pôvodu. Po skalickom trdelníku dostal európsku ochranu ďalší produkt zo záhoráckeho „pjekného“ mesta.
Agentúra TASR o tom informovala, ale nešťastnou náhodou, nedorozumením či neporozumením medzi ňou a Zastúpením EK vyšla správa, v ktorej jedna veta úplne zavádza. Podľa nej spomínané červené iskrivé víno „musí byť vyrobené len z hrozna dopestovaného na presne ohraničenom území kopca Vintoperk.“ A tak sme čítali titulky ako „Víno musí pochádzať z jediného kopca“ a podobne.
Mätúci vrch Vintoperk
Vintoperk je kopec nad Skalicou (316 m.n.m.). Na jeho západných svahoch je prírodná rezervácia Veterník so zachovalými lesnými a lesostepnými spoločenstvami pahorkatinového typu, čiže dosť nevhodné miesto na vinice. Tie sa rozprestierajú okolo celého kopca na ostatných svetových stranách, najmä však na juhozápadných a južných úbočiach vrchu.
Ani okolo celého Vintoperku by sa ťažko pomestili zhruba dve tisícky vinárskych pivníc a pivničiek, v ktorých podľa oficiálnej žiadosti, ktorá smerovala do EK, spracovávajú vinári hrozno na Skalický rubín. A to nehovorím o povestných vinohradníckych domčekoch nad pivnicami, povestných búdach. Len v extraviláne Skalice ich má byť asi tisíc. Ak vás vinohradníci pozvú, môžete navštíviť aj tristoročné.
Kopec Vintoperk je len centrálnym vrcholom oblasti, v ktorej sú vinice. Dostal sa do správy od EK hlavne preto, lebo má charakteristické zloženie pôdy dodávajúce Skalickému rubínu neopakovateľné vlastnosti a charakter.
Skalicka búda nad pivnicou Zdroj: OOCR Záhorie
Kde má právo rodiť hrozno na Skalický rubín
Zemepisná jednotka na výrobu vína Skalický rubín je ohraničená hranicami katastrálneho územia mesta Skalica a hranicami katastrálnych území obcí Mokrý Háj, Popudinské Močidľany, Prietržka, Radošovce a Vrádište. Rozloha zemepisnej jednotky je približne 50 štvorcových kilometrov.
V celej oblasti je zhruba 20 hektárov obhospodárovaných a rodiacich viníc, kde sa pestujú hlavne modré odrody, ale nielen tie. Presne vymedzené územie sa nachádza na úpätí Bielych Karpát zvažujúcich sa do povodia rieky Morava. Orientácia svahov je s miernym sklonom na južnú až severozápadnú stranu.
Keď bola Skalica hlavným mestom Slovenska
Jedno je jasné, Skalický rubín bol, je a bude zdravý. Iste naň dlho spomínala aj Dočasná vláda pre Slovensko, ktorá sa usadila v Skalici 6. novembra 1918 a tak sa „pjekné mjesto“ na pár dní ocitlo v úlohe hlavného mesta Slovenska.
Už v roku 1920 vyhlásený skalický lekár Pavol Blaho, otec nezabudnuteľného speváka Janka Blaha a práve ten pán, ktorému sa pripisuje zásluha, že sa Skalica stala na pár dní slovenským hlavným mestom, lebo ju tam „zavolal“, potvrdil pozitívne účinky vína na ľudské zdravie. Mal vtedy na mysli zmesku Frankovky a Portugalu, lebo svätý Vavrinec pribudol do záhoráckych vinohradov až v druhej polovici 20. storočia. Inak Modrý Portugal sa k Frankovke modrej v Skalici a okolí pridával nielen na zjemnenie jej tvrdosti, ale jeho vinič k nej sadili ako opeľovača.
Oficiálne vinárske narodeniny Skalického rubínu v Československu môžeme datovať do roku 1924. Vtedy sa začala jeho spanilá jazda nielen do bratislavských, ale aj do vyhlásených českých a moravských vinární. Všetko na základe veľkých objednávok odberateľov zdravotne odporúčaného červeného vína zo Skalice.
Vinárnici a reštauratéri výslovne žiadali, aby víno malo stále rovnaký charakter, aj keď si ho objednajú veľa. Vinári nesklamali a víno si držalo za prvej Československej republiky i Slovenského štátu vrcholnú úroveň.
Sodoma Gomora pre rubín
Hrôza hrôz, podobne ako všetky vína na Slovensku, postihla Skalický rubín v druhej polovici minulého socialistického storočia. Miestne vinárske závody, pobočka Bratislavských vinárskych závodov Rača, skupovali hrozno od všetkých okolitých vinohradníkov. Jedno kde a z neho robili „veľkoobjemový“ Skalický rubín. Tým ho ponížili na úbohú úroveň bežných vín.
Skalickí vinári sa nemohli brániť. Značku Skalický rubín nemohli oficiálne používať ako svoju ochrannú známku, vlastnili ju Vinárske závody Rača. Neskôr v deväťdesiatich rokoch 20. storočia, keď sa vtedajšie vinárske závody Rača ocitli v konkurze, si značku zaregistroval skalický rodák žijúci v Bratislave. Našťastie neskôr zvíťazil zdravý rozum. Skalica a vinohradníci opäť získali právo používať značku Skalický rubín.
Z čoho sa skladá chránené víno
Po dohode zainteresovaných vinárov, ak sa Skalický rubin nevyrobí iba z Frankovky modrej, musí obsahovať minimálne sedemdesiat percent tejto odrody. Zvyšok môžu a väčšinou tvoria odrody Modrý Portugal a Svätovavrinecké. Hrozno musí mať cukornatosť minimálne 16°NM (akostné) a najviac 23°NM (akostné víno s prívlastkom výber z hrozna). Skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 9, 5 % objemu.
Víno nesmie dozrievať v barikových sudoch, ani sa nesmú používať rôzne „dubové príchute“. Vinári sú totiž často veľkí alchymisti a používajú rôzne finty, o ktorých sa bežnému konzumentovi ani nesníva. Preto Skalický rubín, ak chce plne zodpovedať ochrane známky, ktorú dostal od EK, sa nemôže technologicky upravovať.
Počas alkoholového kvasenia nesmú vinári do neho pridávať taníny a neskôr dubové „chipsy barrique“. Pri mnohých najmä červených vínach sa jeho výrobcovia na Slovensku hrdo pýšia, že zrelo výhradne v barikových sudoch.
Františkánsky kláštor v Skalici vinotéka foto OOCR Záhorie Zdroj: OOCR Záhorie
Dlhá slnečná jeseň rubínu svedčí
Klimatické podmienky a zloženie pôdy tejto relatívne severskej vinohradníckej jednotky robia zo Skalického rubínu silné, plné víno s vysokým obsahom tanínov, železa a antioxidantov. Z archívov sa vie, že pôvodne tam pestovali pravokorenné modré odrody. Neskôr ich nahradili štepy Frankovky modrej, pôvodne sa volala Lampart. Až neskôr pribudol Modrý Portugal a v druhej polovici 20. storočia ako posledné Svätovavrinecké.
Pre oblasť sú charakteristické dlhé slnečné jesene, ktoré umožňujú neskorý zber až koncom októbra. Hrozno sa vozí hneď na spracovanie priamo do pivníc, ktoré sú súčasťou vinohradu alebo v ich tesnej blízkosti, čím sa minimalizuje čas medzi zberom hrozna a jeho spracovaním. Umožňuje to veľmi citlivé spracovanie do muštov. Nakvášajú na šupkách a primeraný čas kvasenia zabezpečujú priamo klimatické podmienky v pivniciach alebo technologicky riadeným kvasením.
Jedinečné pivnice pomáhajú „verlice“
Následná jablčno-mliečna fermentácia zabezpečuje znižovanie obsahu kyselín a ležanie vín počas 12 až 18 mesiacov dáva výslednému produktu jemnú ovocnú vôňu a zamatovú chuť. Pivnice vybudovali do svahov a vchádza sa do nich cez prešovňu. Sú väčšinou klenbového typu v hĺbke od 1,5 m až do 5 m, podľa sklonu svahu. Zabezpečuje im tepelnú stabilitu v rozmedzí 8 až 15 °C, primeranú a stabilnú vlhkosť.
Na celom území zemepisnej jednotky je okolo dvetisíc takýchto pivníc. Niektoré sú staršie ako 300 rokov, ale väčšina z nich pochádza z 20. storočia.
V tejto časti portálu našli svoje miesto najznámejšie biele a modré muštové odrody viniča hroznorodého (Vitis vinifera) pestované v jednotlivých vinohradníckych oblastiach Slovenska. Biele muštové odrody sa používajú na výrobu bielych vín, modré muštové odrody na výrobu ružových a červených vín.
André je nová odroda, vyšľachtená na Morave v šľachtiteľskej stanici vo Veľkých Pavloviciach Ing. Jaroslavom Horákom krížením odrôd Frankovka a Svätovavrinecké podobne ako Zwigeltrebe. Údajne sa jednalo o moravskú odpoveď na vyšľachtenie odrody Zweigeltrebe v Rakúsku, vzhľadom na to, že Dr. Zweigelt bol známy svojim nacistickým politickým presvedčením a táto odroda nebola v povojnových časoch v Československu príliš popularizovaná. Je bujného rastu. Odolnosť voči mrazu je dobrá. Má stredne veľké, mierne päťlaločné listy. Strapce sú stredne veľké, husté, obsahujú malé modročierne bobule s vysokým obsahom farbiva v šupke.
André je neskorý kultivar, je pomerne odolný voči hnilobe strapcov, infekciám a väčšine ostatných hubových chorôb. Plodnosť je veľmi bohatá, vyžaduje si opatrný rez. Pokiaľ na viniči ostane veľa strapcov, hrozno často ani nedozreje, nevyfarbí sa a kvalita vína vyrobeného z takéhoto hrozna je prinajlepšom priemerná. Vyžaduje hlboké pôdy, dobre zásobené živinami a vodou. Na suché stanovištia sa vyslovene nehodí. Vyhovuje mu vysoké vedenie viniča. André sa musí vysadzovať do prvotriednych polôh aby strapce dostatočne dozreli a znížil sa obsah kyselín v mušte. Farba je intenzívne červená, vôňa typická odrodová, pripomína južné typy vín. Poskytuje harmonické, extraktívne víno, ktorého chuť je v mladosti výrazne kyslá a hrubá, s postupujúcim zrením v sude alebo vo fľaši získava svoju plnosť a začína sa charakterom približovať k južným vínam, svojim charakterom sa hodí aj pre použitie technológie Barrique. Odporúčame podávať v kombinácii so studenou kuchyňou, cestovinami, cestovinovými šalátmi. Ideálne v kombinácii so zrelými, aromatickejšími syrmi.
Jeho domovinou je Francúzsko, kde sa v oblasti Bourgogne (Burgundsko) dokázateľne pestuje od 4. storočia. Spomína sa však už v 1. storočí, nie je však dosiaľ zistené, či sa odroda pestovala v Burgundsku už vtedy, keď ho osídlili Gálovia, alebo či bola dovezená odinakiaľ. Do Čiech prenikla zásluhou kráľa a rímskeho cisára Karola IV. a v tomto období tvorila v Čechách 90% výsadieb. Burgundské modré skoro pučí, rozkvitá a mäkne. Hrozno dozrieva stredne neskoro, pred Frankovkou a Silvánskym. Odroda je náročná na dobré vinohradnícke polohy. Nízka úrodnosť Burgundského modrého v starých neselektovaných vinohradoch spôsobila, že sa táto vynikajúca odroda z našich vinohradov takmer vytratila. S nástupom šľachtiteľskej práce sa však znovu dostala do povedomia, najmä preto, že úrodnosť je v súčasnosti dobrá až vysoká.
Vína z tejto odrody sú mäkké, plné, korenisté avšak zamatové, alkoholické s vynikajúcim mandľovým buketom a s nie príliš intenzívnou farbou. Je to produkt, ktorý dosahuje vrchol asi po piatych rokoch, často i neskôr. Zretím nadobúdajú vína jemný hnedastý tón, ktorý však nikdy nie je oxidatívny a nezatieňuje vynikajúcu harmóniu týchto vín. Je hriechom konzumovať tieto vína mladé. Víno vhodné k bažantovi, divine, grilovanému mäsu a k jemným typom ušľachtilých syrov.
Pochádza z oblasti Bordeaux, kde sa pestuje od 16. storočia. Vznikol podľa všetkého opelením odrody Cabernet Franc bielou odrodou Sauvignon. Spoločne s odrodami Merlot a Cabernet Franc dáva nezameniteľný charakter svätoznámym vínam z oblasti Bordeaux. Dnes patrí k najrozšírenejším modrým odrodám, pestuje sa takmer na celom svete. Je stredného až bujného rastu. Odolnosť voči mrazu je dobrá. Listy sú stredne veľké, päťlaločné, hlboko vykrojené. Strapec je stredne veľký s malými guľatými bobuľami modrej farby. Úrodnosť odrody je priemerná. Darí sa jej v najteplejších polohách, kde máva vysoký obsah antokyanových farbív a tanínu.
Farba je intenzívne červená až jasno tehlovočervená, vonia po čiernych ríbezliach, môžu sa vyskytnúť jemné fialkové tóny alebo tóny pripomínajúce vôňu cédrového dreva, prípadne čierne korenie. Buket je výnimočný, typický odrodový. Chuť je výrazná, kabernetového charakteru, trávnatá, drsnejšia, zrením nadobúda plnosť a odrodový charakter. Podobne ako vôňa pripomína čierne ríbezle. Mladé vína, alebo vína z horších ročníkov môže sprevádzať príchuť zelenej papriky. Obsah kyselín je vyšší. Víno zreje pomalšie a vyžaduje niekoľkoročné zrenie v drevených barikových sudoch a následne vo fľaši. Až potom sa objavujú tie najvzácnejšie tóny zrelosti a plnosti tejto odrody. Akostné vína dosahujú zrelosť v rozpätí od 2 do 4 rokov. Výberové vína s prívlastkom sú ideálne v rozpätí od 6 do 10 rokov, ale archivovať sa môžu aj výrazne dlhšie. Vznešenosť zrelého vína si vyžaduje vyberané jedlá z tmavého mäsa, najlepšie diviny, hovädzieho alebo baraniny či jahňaciny, ale hodí sa aj k husi alebo kačici. Chuť vynikne pri pikantnejších úpravách mäsových jedál. V studenej kuchyni odporúčame v kombinácii so syrmi s modrou plesňou, zrelý Cabernet sauvignon sa hodí k tvrdým syrom. Podávame pri teplote 13 až 16 stupňov. Ružový Cabernet sauvignon môžeme podávať v kombinácii s kvapkou cassisového likéru ako nevšedný aperitív.
Devín je prvá uznaná slovenská muštová biela odroda, ktorá bola do Listiny registrovaných odrôd zapísaná v roku 1997. Pre Devín je charakteristické, že nie je husto olistený, jeho výsadby pôsobia prevzdušnene a hrozno je viac vystavené svetlu a slnku. Strapec je stredne veľký, kónický a hustý. Devín je veľmi plastický, môžeme ho pestovať prakticky všade tam, kde je vhodné prostredie pre vinič. Vzhľadom na vysokú cukornatosť (ktorá je v ňom geneticky zakotvená) a na vysokú odolnosť voči mrazom, je vhodný aj do vyšších polôh. Devín je úrodná a veľmi kvalitná odroda. Farba vína je slamovo-žltá, decentnej vôni Devínu dominujú korenisté tóny tramínu a muškátov. Devínu vyhovuje kombinácia kuracích jedál v medovej glazúre so zemiakovými šúľancami. Vynikajúco chutí v spoločnosti bryndzových pirohov, jahňacieho stehna a tradičných slovenských bielych a jemne údených syrov. Prírodné sladké vína kombinujeme so špecialitami "sladkej kuchyne", domácou štrúdľou resp. s gaštanovým pyré.
Dunaj - je novošľachtenec modrého hrozna z kríženia (Muškát Bouchet x Oporto) a Svätovavrinecké. Táto odroda je registrovaná v LRO od r. 1997. Jeho nevýznamné rozšírenie nezodpovedá potenciálu, ktorý sa v ňom skrýva. Dunaj sa zatiaľ na Slovensku vo väčšom rozsahu pestuje iba na južnom Slovensku. Je to po každej stránke vynikajúca odroda, stredne skoro dozrievajúca, s vysokou cukornatosťou (24-26 kg cukru na 100 l muštu) a zníženým obsahom kyselín 7-9 g/l. V suchších pôdach hrozno pri dozrievaní zasychá, preto vyžaduje pôdy dobre zásobené vlahou. Hubovými chorobami netrpí, botrytída sa prakticky nevyskytuje. Pri úrodách 8-10 ton hrozna z ha poskytuje vína najvyššej akosti. Víno je plné, obsažné harmonické (už aj ako mladé), ležaním získava na kvalite.
Dornfelder je pomerne mladá odroda, ktorá pochádza z Nemecka. V roku 1955 bola vyšľachtená p. Augustom Heroldom na Inštitúte pre vinohradníctvo a vinárstvo vo Weinsbergu. Pochádza z kríženia 2 novošľachtencov, a to Helfensteiner a Heroldrebe. Meno dostala po administratívnom správcovi Würtenberska, p. Dornfeldovi, ktorý sa zaslúžil o zriadenie prvej vinohradnícko - vinárskej školy v tejto krajine v polovici 19. storočia. Odroda podľa pôvodného určenia mala slúžiť na doplnenie základných odrôd v červených vínach typu Portugalské a Burgundské Modré a zároveň pre vysokú farbu vína i ako krycia odroda menej farebných vín v menej priaznivých ročníkoch. Na Slovensku sa odroda udomácnila iba nedávno, na svahoch Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Pre svoju vysokú rodivosť sa Dornfelder zaraďuje medzi kvantitatívne odrody. Po pestovateľskej stránke je to odroda skoro dozrievajúca, vysoko úrodná, s vysokou plodnosťou už prvých púčikov jednoročného dreva. Vysoká úrodnosť má za následok nepriaznivý pomer list/úroda, čo zhoršuje kvalitu muštu a spôsobuje slabé vyzrievanie dreva. Vyžaduje reguláciu úrodnosti, presvetľovanie listov i strapcov, čo najneskorší zber i primeranú dobu vyzrievania vína v sude. Víno charakterizuje vyššia farebná intenzita, extraktívnosť, plnosť a bohatý ovocný charakter. Vyššej farebnosti dominujú rubínové aj granátové tóny s nádychom do fialova. Samotné víno má výraznú ovocnú arómu, v ktorej prevažujú tóny zrelých lesných jahôd a bobuľového ovocia. Chuť je plná, extraktívna, perzistentná. Zaobaľuje v sebe arómy višní, kúsočky čokolády a jahôd. Elegantná trieslovinka so sympatickou kyselinkou a dobrou perzistenciou len podčiarkujú zaujímavosť tohto moku. Víno je vhodné na archiváciu. Ležaním v sudoch a následne vo fľašiach vyzrieva do podoby, ktorá je pre milovníkov červeného vína veľmi príťažlivá. Odporúčame ho podávať k jedlám z tmavého mäsa, aj s omáčkou.
Je to stará odroda, ktorej pôvod je neznámy. Známa je Račianska Frankovka, ktorá sa v 18. storočí preslávila na kráľovskom dvore Márie Terézie. Zberovú zrelosť dosahuje v druhej dekáde októbra. Oberať čo najneskôr kvôli vyššiemu odrodovému charakteru vína. Ker má silný rast a dobrú rodivosť. Frankovka modrá vyžaduje dobré polohy s ľahko prehrievanými pôdami. Je to neskorá odroda, ktorá v niektorých ročníkoch dopláca na nedostatok tepla a slnka. Elegantné víno rubínovočervenej farby, jemne výraznej arómy a zamatovej chuti s vyšším obsahom trieslovín. Typická je jemná adstringencia (sťahujúca chuť), plnosť a vyrovnaná kyslosť. Toto víno je vhodné podávať k tmavšiemu mäsu, k divine, k hovädziemu mäsu. Výborne sa hodí k plesňovým syrom ako je Niva alebo Gorgonzola.
Slovenská odroda Hron je od roku 2004 právne chránená. Odroda je charakteristická neskorým pučaním, vzpriameným rastom. Úrodnosť je priemerná, cukornatosť muštu 20-24 kg/hl s obsahom kyselín 8-11 g/l. Hron je odolný proti chorobám a škodcom, najmä však voči botrytíde hrozna. Vína sú vynikajúcej kvality, s príjemnou kabernetovou chuťou, tmavšej farby, výborné už aj ako mladé vína, ktoré však zrením získavajú na elegancii, hladkosti a zamatovitosti.
Pôvod Furmintu nie je presne známy. Podľa niektorých prameňov prenikol do Maďarska v roku 1241 z Talianska. Iní autori zastávajú názor, že Furmint pochádza z Rumunskej oblasti Tirnava. Je rozšírený vo viacerých štátoch Európy, najmä však v Maďarsku. V tokajskej oblasti tvorí základ chýrnych tokajských vín. U nás je rozšírený výlučne na východnom Slovensku, v tokajskej vinohradníckej oblasti. Furmint je odroda s dlhým vegetačným obdobím. Fyziologická zrelosť sa dostavuje zvyčajne do 10. októbra, pri dobrom jesennom počasí sa však necháva hrozno dozrievať až do tvorby zhrozienkovatených bobúľ - cibéb. Furmint má veľké nároky na polohu i pôdu. Z tradičnej tokajskej muštovej odrody sa čoraz častejšie vyrábajú moderné reduktívne vína sviežej, ovocnej vône, plnej perzistentnej chuti s vyšším obsahom extraktu a sviežimi kyselinkami. Furmint vhodne doplní chuť špecialít z bravčového mäsa, vhodná je však aj kombinácia s pirohmi a s tvrdými zrejúcimi syrmi z kravského a ovčieho mlieka.
Pochádza z Burgundska vo Francúzsku. Podľa všetkého vznikla samovoľným krížením Rulandského bieleho s odrodou Heunisch. Vo Francúzsku sa najviac pestuje spolu s Rulandským bielym, v oblasti Burgundska a Alsaska, odtiaľto sa táto odroda rozšírila prakticky do celého sveta a dnes predstavuje v celosvetovom meradle najdôležitejšiu odrodu pre výrobu suchých bielych vín. V stredoeurópskom priestore sa pestuje spolu s odrodou Rulandské biele už od nepamäti. Na Slovensku tieto dve odrody spoločne zaberajú až 8 % celkovej plochy vinohradov. Má bujný rast. Na rozdiel od Rulandského bieleho má listy s výrezom lýrovitého tvaru, ohraničené holou nervatúrou bez listovej čepele. Dozrieva neskôr, na konci septembra až začiatkom októbra a úrodu poskytuje zväčša nižšiu ako Rulandské biele, avšak akosť vína je výrazne vyššia.
Chardonnay predstavuje jednu z najlepších kombinácií: vinohradníci ho pre jeho nenáročnosť radi pestujú, vinári z neho radi robia víno, ktoré konzumenti nadovšetko radi konzumujú. Dôsledkom tejto synergie je skutočnosť, že Chardonnay je najpopulárnejším a najlepšie "zarábajúcim" vínom na svete. Na pestovaní tejto odrody, ani na výrobe vína z nej, prakticky niet čo pokaziť. Farba je svetložltá, s typickou ovocnou vôňou po jablkách alebo exotickom ovocí, po lieskových alebo vlašských orechoch, vôňa však môže byť aj menej výrazná až neutrálna. Chuť je korenistejšia s pikantnou kyselinkou, je plná a extraktívna, v porovnaní s Rulandským bielym má vyššiu intenzitu aromatických látok. Mimoriadne akostné, extraktívne, s jemnou arómou, korenistou príchuťou a dlhou perzistenciou vône i chuti. Patrí k najznámejším akostným vínam, najmä na západnej pologuli. Chardonnay dáva víno vynikajúcej kvality, vhodné pre dlhodobé uchovávanie a ako jedna z mála bielych odrôd je vhodná pre technológiu "barrique". Zrenie v sudoch umocňuje zamatovú plnosť vína a dodáva mu medovo-orechovú arómu. Pri archivácii vo fľašiach dosahuje fľašovú zrelosť v rozpätí od 2 do 5 rokov v prípade akostného vína a v rozpätí od 4 do 15 rokov v prípade prívlastkových vín. Chardonnay z Burgundska sa pije aj po 25 rokoch. Mušty s viac ako 22 °NM poskytujú vína so solídnou fľašovou vyzretosťou. Chardonnay je mimoriadne vhodné k morským rybám, mäsovým minútkam a jemným mäkkým syrom, prípadne syrom s bielou plesňou, rovnako sa hodí k nie príliš chuťovo výrazným úpravám hovädzieho a bravčového mäsa.
Odroda pochádza z Maďarska, v 30. rokoch 20. storočia ju v Kecskeméte vyšlachtil Pál Kocsis krížením Bratislavského bieleho a Čabianskej perly. Odroda je rozšírená v Maďarsku, na Slovensku a čiastočne aj na Morave. Je bujného rastu. Odolnosť voči mrazu je nižšia. Dozrieva skoro, už v polovici augusta. Strapec má väčší, rozvetvený, kónický, listy sú malé päťlaločné s hlbokým výrezom. Zlatožlté bobule majú pevnú šupku a aromatickú, príjemnú muškátovú chuť a sú vhodné na priamu konzumáciu ako stolové ovocie. Pre svoje skoré zrenie je u nás obľúbená aj medzi záhradkármi. Farba vína je zlatožltá, vôňa typická, príjemná až prenikavá, omamná, muškátová. Chuť je plná, korenistá, pripomínajúca muškátové víno, avšak svojím charakterom je príjemnejšie. Má nižší obsah kyselín a radíme ho medzi ľahšie vína. Irsai Oliver sa konzumuje predovšetkým ako mladé víno, avšak dobre ošetrené víno si udrží vysokú kvalitu niekoľko rokov. Pri dlhšom zrení sa zvýrazňuje korenistá chuť a vôňa. Akostné víno dosahuje ideálnu fľašovú zrelosť v rozpätí 1 až 2 rokov. Výberové vína s prívlastkom sa z tejto odrody nevyrábajú. Irsai Oliver sa pre svoju charakteristickú arómu často používa do zmesí a značkových vín. Zvlášť vhodné je miešanie s kyslejšími odrodami, napr. s Rizlingom vlašským. Svojim charakterom sa hodí predovšetkým k dezertom, resp. sladkým jedlám, nákypom alebo pudingom.
Odroda pochádza z oblasti Bordeaux, obmývanej chladnými vodami Atlantického oceánu. V Bordeaux je totiž Merlot ...