Najobľúbenejšie sviatky roka sa blížia a každý z nás sa na ne pripravuje iným, vlastným spôsobom. Vianoce patria medzi najkrajšie sviatky v roku, kedy sa rodina stretne a nič nie je dôležitejšie.
Advent a Prípravy na Vianoce
V minulosti sa naši predkovia v čase adventu postili, nekonali sa zábavy, či svadby. Bolo to obdobie stíšenia tela i ducha. Dnes sa mnohí naháňame len za darčekmi a napĺňame vrecká obchodníkov. Ale aké boli Vianoce v minulosti? V minulosti boli prípravy chápané v duchovnom zmysle, očakávania na veľké udalosti - narodenie Ježiša Krista.
Základom príprav malo byť stíšenie, pokánie, skoncovanie s neresťami, bolo treba sa zmieriť s pohnevanými susedmi, či rodinou, aby si mohli za štedrovečerný stôl zasadnúť len tí, ktorí si tieto neduhy vyriešili a navzájom sa pomerili.
Tento prípravný čas sa veľmi nelíši od minulosti, naši predkovia tiež museli upratať, umývať okná, piecť či prať. V dnešnom modernom svete však stačí hodiť bielizeň do práčky a vybrať sa na nákupy. V dobách našich starých mám to také jednoduché nebolo - samotné pranie bola veľká drina, keďže sa pralo v korytách ručne.
Do adventu spadajú aj tzv. strídžie dni, v ktorých sa podľa poverových predstáv predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl. Napríklad predvečer Lucie dali zožrať dobytku cesnak, aby ho ochránil pred zlými duchmi.
S Luciou je spojené aj veštenie, kedy si dievčatá napísali na 12 lístočkov mená chlapcov, ktorí sa im páčia, a deň po dni, vždy jeden papierik spálili. Ktoré meno zostalo na papieriku na Štedrý deň, ten mal byť vyvolený.
Najkrajšie slovenské vianočné piesne a koledy - Dobrý pastier sa narodil - SĽUK
Štedrá Večera
Štedrá večera sa začala modlitbou a hlava rodiny rozdala oplátky s medom. Pečenie vianočných oblátok na území západného Slovenska bolo v minulosti nepísanou povinnosťou dedinských učiteľov. Záznamy v obecnej kronike v Kopčanoch svedčia o tom, že miestny učiteľ začínal s pečením oblátok už v novembri a pred Vianocami si vybral najlepších žiakov a poveril ich roznášaním balíčkov po domoch.
Samotná večera pozostávala z niekoľkých chodov, v každej obci možno v inom poradí alebo s menšími obmenami. V Uníne po oplátkach nasledovali pupáky, hríbová omáčka a nakoniec ryba. V Závode zasa po oblátkach nasledovala fazuľová polievka, po nej uvarené hríby na krupici, pupáky a nakoniec jabĺčka. Niekde sa varila kapustnica, inde kyslá šošovicová polievka.
Tradičný kapor so zemiakovým šalátom, ktorý je v dnešnej dobe bežným štedrovečerným jedlom, sa udomácnil v našich kuchyniach až v 2. polovici 50. rokoch minulého storočia. Koláče sa piekli predovšetkým z kysnutého cesta, u nás na Záhorí to boli tzv. cauty, obľúbené boli aj orechovníky, makovníky či lekvárovníky.
Zásadou bolo, že od stola nikto nesmel odísť, až na gazdinú, ktorá servírovala jedlá, v inom prípade sa verilo, že kto prvý vstane od stola, ten zomrie alebo bude chorľavý. Po večeri sa zvyklo chodiť „po spívaňú“ k najbližšej rodine, aby si zavinšovali šťastlivé a veselé sviatky.
Medzi klasické koledy, ktoré sa spievali boli:
- „Narodziu sa Ježišek, kúpíme mu kožúšek, taký dúhý chupatý, od havy až po paty“
- „Strunka, strunka, zelená jablonka, pod ňú sedzá pastuškovia, jedia kašu z hrnka. Doleceu k ním anděl, ten im rozpovjedzeu, že sa Ježišek narodziu, aby každý vjedzeu“
Slovenské Vianočné Koledy
K Vianociam neodmysliteľne patria aj koledy. Keď sa povie „koleda“, zvyčajne si predstavíme tradičný vinš, ktorý sa spieva, hovorí či recituje v predvianočnom a vianočnom období. Týmto slovom však označujeme aj typickú obchôdzku po domoch, počas ktorej divadelníci spievajú a vinšujú. Navyše koleda znamená aj odmenu, ktorú si koledníci odnášajú z navštívených domácností.
Koleda má nielen mnoho významov, ale aj názvov. V niektorých regiónoch je koledovanie známe aj ako polazovanie, vinšovanie či chodenie s hviezdou alebo s betlehemom. Nech nazývate tento prastarý zvyk akokoľvek, dôležité je, že vianočné sviatky si bez kolied mnohí z nás nedokážu predstaviť. Sú hlbokou súčasťou našej kultúry, ktorá v nás odkrýva prajnosť voči druhým a túžbu po dobrote.
Po príchode kresťanstva na územie Slovenska boli viaceré staroslovanské pohanské zvyky zakázané. Nové zákony neobišli ani novoročné koledovanie na prvý deň zimného slnovratu. Dôležitým momentom koledovania bolo prijatie koledníkov vo vlastnom dome. Návšteva bola totiž vnímaná ako posvätenie priestoru. Príchodom kresťanstva sa koledovanie zmenilo. Jeho neodmysliteľnou súčasťou sa stalo radostné ohlasovanie narodenia Krista a samotné témy kolied vychádzali z biblických predlôh.
Ďalšie Sviatočné Dni
Na deň Božieho narodenia zavládol pokoj a navštevovala sa len najbližšia rodina. Na druhý sviatok vianočný sa oslavovali Štefanovia. Dopoludnia sa išlo do kostola, popoludní k muzike.
V minulosti bola aj známa koleda, ktorú spievali mladí chlapci:
„Štefánku, Štefánku, co to máš ve džbánku? Koledu, koledu, spadel sem na ledu, psy sa na mňa zbjehli, koledu mi zedli. A já malý koledníček, došeu sem si pro grošíček. Grošíček mi dajte, zbohem ostávajte“.
V okolí Myjavy chodili mládenci šibať dievčatá brezovými prútmi, aby boli zdravé a pekné. Na západnom Slovensku sa končil služobný rok. Poľnohospodárski robotníci dostávali od hospodára veľký koláč - mrváň. Niesli ho na palici, ozdobený jablkom a rozmarínom ako znak úspešne ukončenej služby a možnosti uzatvoriť novú pracovnú dohodu. Na Záhorí z toho vznikla obchôdzka - chodzení s kouáčem, slameným vencom ozdobeným stuhami.
Silvester a Nový Rok
Súčasný, moderný Silvester nemá s posledným dňom v roku typickej roľníckej rodiny nič spoločné. Vo vidieckom prostredí predovšetkým dodržiavali zabehnuté tradície a obyčaje. Preto sa silvestrovská večera zásadne nelíšila od tej štedrovečernej.
Bilancoval sa uplynulý rok, všetky zvyky a vinše sa zameriavali predovšetkým na budúcoročnú úrodu. Obce či mestá uzatvárali hospodárenie a remeselníci robili koncoročné vyúčtovania. Náladu posledného dňa v roku už v minulosti vylepšovali mládenci hlukom a buchotom. Práskali bičmi, strieľali z mažiarov. Ani na zábavy sa nezabudlo. Na nový rok sa v rodinách vinšovalo a až dodnes pretrváva presvedčenie: „Ako na nový rok, tak po celý rok“.
Traja Králi
Vianočné obdobie uzatvára sviatok Troch kráľov. Dni sa začínajú predlžovať.
Regionálne Odlišnosti
Spiš a Pieniny
Na severnom Spiši a v Pieninách ostávajú ľudia aj v súčasnosti verní pôvodným vianočným tradíciám. „Pre ľudí z nášho regiónu sú Vianoce posvätné. Rovnako ako tradície, ktoré sa nám podarilo zachovať si, a to aj napriek dnešnej uponáhľanej dobe. Napriek tomu, že sme malý región, každá obec a každá rodina má svoje vlastné zvyky,“ informovala Erika Šalatová, výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Severný Spiš - Pieniny.
Vianoce u Goralov
U Goralov sa zvykne napríklad večerať na Štedrý deň už za východu prvej hviezdy. Stôl sa prehýba pod váhou dvanástich rôznych jedál, pričom s prípravami sviatočnej večere sa začína na svitaní.
„Jednou z prastarých tradícií je bohaté, viac menej intímne hodovanie v podvečer sviatku narodenia Ježiša Krista, na viliju. Na vianočný stôl prichádza viac jedál, z ktorých každý člen rodiny je do sýtosti, aby nehladoval po celý ďalší rok. Podľa všeobecnej povery má byť stôl bohato prestretý. Prednosť majú jedlá, ktoré symbolizujú plodnosť a hojnosť. Napríklad kaša, mak, šošovica, hrach a ďalšie,“ uviedla etnologička Monika Pavelčíková.
Okolie Starej Ľubovne
V obci Veľký Lipník (okres Stará Ľubovňa) sa večera začína kúskom chleba s cesnakom, aby bola rodina po celý rok zdravá. Následne sa podávajú varené omastené bobaľky pripravené na sladko, symbolizovať majú veľké jačmenné klasy.
Ďalším chodom sú tiež miestne špeciality ako je "horochová" polievka s hubami, či "slifčanka" z uvarených sušených sliviek, ktorá sa podáva so zemiakmi alebo bez nich a nechýba ani pôstna kapustnica.
„V Starej Ľubovni má zabezpečiť dostatok peňazí šošovicová polievka, ale jedáva sa aj fazuľová či hubová. V ďalších obciach regiónu sa konzumujú na Štedrý večer aj rezance s makom, pirohy s lekvárom, halušky, fazuľa pripravená na kyslo, "zočurka s juhom", čiže varené zemiaky so sušenými hubami a šťavou z kyslej kapusty. Pečú sa rôzne koláče z kysnutého cesta, napríklad okrúhly, zvaný kuch, a gruľovník so zemiakovou plnkou,“ vymenovala ďalej výkonná riaditeľka miestnej OOCR.
Vianoce očami cirkvi
Po skončení adventného obdobia sme sa dočkali príchodu Ježiška a oslávili sme najkrajšie kresťanské sviatky VIANOCE slávením liturgií svätých omší. Toto slávenie nám počas Vianoc ponúka viac ako len spievanie kolied a vianočných piesní či pohľad na starý betlehem. Tajomstvo príchodu Božieho Syna nás môže naučiť mnohému do osobného života a v napredovaní k svätosti.
Pán farár Pavol Jurčišin však v kázni ponúkol dôležité vysvetlenie veľkého daru, Božieho dieťaťa:
„O toto veľkom dare, ktorý prichádza od nášho nebeského Otca, hovorí dnešné Evanjelium: ‚Zvestujem Vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom. Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.‘ Buďme vďační nebeskému Otcovi za tento jeho pre nás nezaslúžený dar, tešme sa z neho, lepšie povedané s ním sa tešme a slávme Vianoce s otvoreným srdcom pre jeho pôsobenie v nás ako aj v našich medziľudských vzťahoch, v rodinách a ku všetkým ľuďom, pretože tento nebeský dar Božské dieťa bolo darované všetkým ľuďom. Tak sa stanú Vianoce tými najkrajšími a pravými Vianocami.
tags: #text #na #kollarovcu #vianoce #napisany