V Spojených štátoch amerických čelí Katolícka cirkev neustálym výzvam a útokom, ktoré majú hlboké historické korene a prejavujú sa rôznymi spôsobmi v súčasnej spoločnosti. Antikatolicizmus, ktorý sa v USA teší "novému záťahu", je témou, ktorej sa venuje Philip Jenkins vo svojej knihe "Nový antikatolicizmus - posledný prijateľný predsudok".
Jenkins, profesor histórie a náboženských štúdií, uvádza, že katolíci a katolicizmus sú v súčasnej Amerike terčom urážok a nadávok. Smerodajné médiá zľahčujú aj najnásilnejšie protikatolícke akcie, ktoré by v prípade iných skupín boli kritizované ako nenávistné zločiny. Útoky voči černochom alebo moslimom sa aktívne potierajú už na školách, no satirický výsmech kňazov, pápeža alebo Eucharistie sa verejne toleruje.
Je to konfrontácia medzi Cirkvou a liberálnou mentalitou. Rozdelenia v Cirkvi samotnej znamenajú, že mnohé argumenty sa ujmú aj medzi katolíkmi. To dodáva kritike niektorých katolíkov väčšiu dôveryhodnosť a znamená to aj podporu médií v ich kritike. Katolíci USA sú tiež ochotnejší vyjsť so svojimi sťažnosťami na verejnosť.
Útoky proti Cirkvi v USA nie sú novinkou. Jenkins zaznamenáva, že antikatolicizmus v 19. a na začiatku 20. storočia sa zakladal väčšinou na triednych alebo etnických napätiach. Dnes, naopak, antikatolicizmus pramení z radikálnych sociálnych zmien od roku 1960. Tieto zmeny viedli k vzniku záujmových skupín ako sú feministické alebo homosexuálne, ktoré stoja voči Cirkvi v opozícii založenej viac na ideologických základoch.
Historické Korene Antikatolicizmu v USA
V opise motívov, ktoré inšpirovali americkú revolúciu však oficiálni interpreti dlhé roky ignorovali (a ignorujú) dôležitý prvok, ktorý hral vo vzbure kolonistov možno väčšiu úlohu, než toľko spomínané dane, pretože sa týkal ich kultúry a náboženstva - totiž protikatolícku nenávisť. anglických kolónií sa koncom 16. a v 17. kráľovstva vyháňať a prenasledovať už Henrich VIII. zvykov. cirkvi. o zradu protestantskej duchovnej revolúcie.
Ich averzia vzrástla po vymretí rodu Tudorovcov, ktorých nahradili škótski Stuartovci, potomkovia kráľovnej Márie Škótskej, otvorenej katolíčky. Podozrenia vzrástli, keď sa na konci 16. storočia anglikáni vrátili k niektorým katolíckym prvkom v obradoch, prestali slúžiť obrady po protestantsky - tvárou k ľudu a Stuartovci si začali brať za manželky katolíčky.
Utekali preto do kolónii buď dobrovoľne, alebo pred anglikánskou reakciou na svoj fanatizmus. Dve hlavné vlny puritánskej a protestantskej migrácie prebehli pred a po anglickej občianskej vojne. Počas vlády puritána Olivera Cromwella zase prebiehalo osídľovanie puritánmi ako predstaviteľmi moci. Tak či onak, kalvínsky puritanizmus sa stal v anglických kolóniách silou natoľko významnou, že vplýval na rozhodnutia koruny a štátnej cirkvi, pričom jednou z jeho priorít bola averzia ku skutočným „pápežencom“, čiže katolíkom.
Keďže ich predstavou, s ktorou išli do Nového sveta, bolo vytvorenie spoločnosti bez katolíckeho „tmárstva“ a „povier“, odmietali akúkoľvek účasť katolíkov na tomto spoločenstve. Spočiatku ich vôbec nechceli prijímať, avšak situácia po roku 1688, keď tzv. Slávna revolúcia ukončila vládu katolíckeho kráľa Jakuba II. Stuarta a vyhnala do Ameriky pre zmenu množstvo katolíkov, ktorí stratili v Anglicku akékoľvek práva, vytvorila novú realitu. Tá spôsobila, že nakoniec museli protestanti v štátoch Maryland a Pensylvánia tieto katolícke škvrny trpieť.
Anglickí katolíci sa v Amerike stretli s francúzskymi katolíkmi z Kanady a so španielskymi katolíkmi na juhu. idylkaAnglosaskí puritáni a protestanti si uvedomovali, že univerzálnosť katolicizmu spája všetkých katolíkov na novom kontinente do jedného potenciálneho frontu. Zároveň okrem celkovej početnej prevahy, tu bola aj jednoznačne väčšia natalita u katolíkov a tiež neustále podozrenie, že Anglikánska cirkev, hlavne jej konzervatívne krídlo, tzv. High church a stuartovskí legitimistickí toryovia v Anglicku, číhajú na vhodnú príležitosť, aby protestantizmus zradili.
Tento pocit ohrozenia živil medzi americkými protestantmi trvalú nenávisť ku katolíkom. Tá sa pretavila do zákonodarstva v kolóniách, ktoré sa pre istotu a pre zachovanie zdania údajnej protestantskej tolerancie (na rozdiel od katolíckej netolerancie) príliš v starých dejepisoch nespomínalo a na svetlo sveta ho začali vyťahovať až novší historici. neboli teda plnoprávnymi občanmi. funkcie. kňaza, ktorý vstúpil na jej územie. zakázané vo všetkých kolóniách okrem Pensylvánie. od 60. rokov 17. storočia oslavovali kolonisti tzv. kráľa. ministrov.
Quebecký zákon
Túto protikatolícku idylku narušil sled udalostí na starom kontinente. Medzi protestantmi vypukla panika, pretože títo noví katolícki kolonisti mohli migrovať do iných protestantských kolónií a zároveň v tom protestanti videli arogantný pokus zamaskovaných anglikánskych „pápežencov“ o náboženské podmanenie nonkonformných puritánov a iných protestantských sektárov. Koloniálne noviny rozpútali zúrivú kampaň proti katolíkom aj britskej korune.
Historik Alan Heimart uvádza, že existovala „zvláštna a dokonca frenetická naliehavosť ich snáh oživiť staré predsudky vyhlásením, že Quebecký zákon konfrontuje Ameriku s možnosťou víťazstva „purpurovej pobehlice“, ktorá čoskoro zvíťazí nad vládcami protestantov, ktorí opíjajú zástupy vínom svojich smilstiev.“ Nenávisť ku katolíkom sa tu miešala s kritikou zhýralosti vládnucej anglikánskej vrstvy.
Protipápeženecký deň v roku 1774 sa stal jedným z najmasovejších za celé roky. Počas dňa bola výzva nabádajúca k tolerancii voči katolíkom natretá dechtom a perím a pribitá na pranier. krajine? zničia Ameriku. Samuel Adams burcoval skupiny Indiánov z mesta Mohawk vyhlásením, že „zákon má ustanoviť v Kanade náboženstvo pápeža“, čo by znamenalo, že „niektoré vaše deti môžu byť namiesto uctievania jediného pravého Boha navádzané, aby sa klaňali obrazom zhotoveným ľudskými rukami.“
Rytec Paul Revere vytvoril pre Americký kráľovský magazín rytinu a karikatúru s názvom Mitrový menuet. Zobrazovala štyroch spokojne vyzerajúcich anglikánskych biskupov (krypto-pápeženci) s mitrami, tancujúcich okolo kópie Quebeckého zákona, aby ukázali svoju „podlízavosť a prispôsobivosť voči rímskemu náboženstvu“. Livingstone.
Mitrový menuet - karikatúra od Paula Revereho
Súčasné Výzvy a Útoky na Katolícku Cirkev
V súčasnosti Katolícka cirkev čelí rôznym formám útokov, ktoré sú často spojené s liberálnymi ideológiami a radikálnymi sociálnymi zmenami. Tieto útoky sa prejavujú v rôznych oblastiach:
- Potraty a náboženská sloboda: Satanov chrám sa odvoláva na slobodu náboženského vyznania a požaduje právo na „náboženský potratový obrad“ po prijatí protipotratových zákonov v Texase.
- Spovedné tajomstvo: Viaceré návrhy zákonov v niektorých amerických štátoch sa pokúšajú zrušiť spovedné tajomstvo pod rôznymi trestami, čo je v rozpore s kánonickým právom.
- Satanizmus a verejný priestor: Vystavenie sochy diabla Bafometa vo federálnej budove počas Vianoc vyvolalo protesty katolíkov a kresťanov iných vierovyznaní.
- Sexuálne zneužívanie: Odhalenia o sexuálnom zneužívaní maloletých členmi katolíckeho duchovenstva v štáte Illinois poukazujú na potrebu dôkladného vyšetrovania a transparentnosti.
Potraty a Satanov Chrám
Po nedávnom prijatí protipotratových zákonov v Texase, sa aj Satanov chrám rozhodol priložiť svoje polienko na vatru pokroku a začal bojovať proti novej legislatíve. O tejto novej aktivite satanistov (tým sa myslia satanisti otvorení, nie tí skrytí), informoval univerzitný profesor Joseph P.
Organizácia Satanov chrám má svoje pobočky aj v iných krajinách, vrátane Veľkej Británie, Austrálie a Kanady. Organizácia praktizuje kultové rituály, čo výrazne spochybňuje jej „agnosticizmus“ a predmetom týchto rituálov je socha Bafometa s hlavou capa a anjelskými krídlami. Sochy s touto podobou postavili na verejne viditeľných pozemkoch hlavných miest štátov Oklahoma a Arkansas, napriek protestom kresťanov, v roku 2014.
Nový zákon z 1. septembra, obmedzujúci umelé potraty v Texase, sa stretol v ich radoch s okamžitým odporom a výsmechom. Odvolali sa na slobodu náboženského vyznania a uviedli niektoré precedensy a rozsudky, ktoré umožnili kresťanom vyhnúť sa „poskytovaniu antikoncepcie zamestnancom“. Na podobnej báze ničím nehatanej náboženskej slobody (ktorú katolícka Cirkev vždy odsudzovala), sa rozhodli požadovať právo na „náboženský potratový obrad“.
Spovedné tajomstvo
Demokratickí zákonodarcovia zo štátu Washington prišli s návrhom zákona, podľa ktorého budú kňazi povinní porušovať svoje spovedné tajomstvo, ak sa im niekto zverí so zneužívaním, či zanedbávaním maloletých počas sviatosti spovede. Nový zákon by sa vzťahoval na každého „vysväteného duchovného, kňaza, rabína, imáma, staršieho alebo podobne postaveného náboženského alebo duchovného vodcu akejkoľvek cirkvi, náboženského vyznania, náboženského orgánu, duchovného spoločenstva alebo sekty, alebo na osobu vykonávajúcu úradné povinnosti, ktoré sú uznané ako povinnosti duchovného“, uvádza sa v texte návrhu zákona.
„Štát Washington nemá právo nútiť kňazov prelomiť spovedné tajomstvo,“ ohradil sa proti návrhu Tom McClusky, riaditeľ organizácie CatholicVote. „Nejde o nič iné, ako o útok proti autorite Cirkvi, skrytý antikatolicizmus, ktorý sa pokúša prevziať všetko pod moc samotného štátu.“
Satanizmus a verejný priestor
Katolíci a kresťania iných vierovyznaní protestovali počas Vianoc proti vystaveniu sochy diabla Bafometa, uctievaného satanistami, vo federálnej budove Springfieldu, hlavného mesta štátu Illinois. Podľa Fox News túto „detskú verziu“ Bafometa vystavili takmer pred týždňom na verejnom priestranstve federálnej budovy v meste, kde zostala počas vianočných sviatkov, stúpenci satanistickej sekty - Satanov chrám.
Liberalizmus, čiže obrana neobmedzenej slobody náboženského vyznania, ktorú odsúdila Cirkev ústami svojich pápežov Gregora XVI., Pia IX., Leva XIII. či Pia X. a ďalších, tak teraz ukazuje svoju pravú tvár, ako nástroj na postupnú inštaláciu satanizmu v spoločnosti. Aj v tomto sú už dnes satanisti daní na rovnakú úroveň, na akú liberálny a sekulárny štát kladie Cirkev.
Miestny biskup Thomas Paprocki protestoval proti tejto výstave - paródii na Jezuliatko a Vianoce. Podľa Fox News sa katolícki demonštranti modlili ruženec tak, že si kľakli neďaleko inštalovanej sochy.
Sexuálne zneužívanie
Takmer sedemsto členov katolíckeho duchovenstva v americkom štáte Illinois malo v priebehu desaťročí spáchať sexuálne útoky na deti. Ide o podstatne vyššie číslo, než doposiaľ uvádzala cirkev, informovala v stredu generálna prokurátorka Illinoisu Lisa Madiganová.
Úrady štátu Illinois v auguste tohto roku začali vlastné vyšetrovanie celej záležitosti. Jeho predbežné výsledky - podľa stredajšieho vyjadrenia prokurátorky - naznačujú, že obvinenia zo zneužívania sa týkajú ďalších viac ako 500 kňazov a duchovných. Celkovo má ísť o minimálne 685 osôb.
Reakcie Katolíckej Cirkvi a Pápeža Františka
Katolícka cirkev a pápež František aktívne reagujú na výzvy a útoky, ktorým čelia. Ich reakcie sa prejavujú v rôznych formách:
- Odsúdenie migračnej politiky: Pápež František ostro kritizoval plány prezidenta Trumpa na masové deportácie a zdôraznil, že politika, ktorá je postavená na násilí, sa začína zle a skončí zle.
- Podpora migrantov a utečencov: Pápež vyzýva všetkých veriacich a ľudí dobrej vôle, aby nepodľahli naratívom, ktoré diskriminujú migrantov a utečencov a spôsobujú im zbytočné utrpenie.
- Obrana ľudskej dôstojnosti: Pápež zdôrazňuje, že hodnota ľudskej osoby má prednosť pred akýmkoľvek iným právnym hľadiskom.
- Kritika zneužívania katolíckej teológie: Teológ Massimo Faggioli varuje pred zneužívaním katolíckej teológie v USA ako politického, kultúrneho a mediálneho nástroja moci.
Pápež František
Katolícka cirkev v Latinskej Amerike odsúdila migračnú politiku novej vlády USA. Biskupi pripomínajú, že mnohí Latinskoameričania opustili svoje krajiny pôvodu pre násilie a bezperspektívnosť, aby hľadali podmienky pre dôstojnejší život.
USA sú prvým cieľom utečencov, ktorí „sa usilujú o svoje sny“ so všetkými dôsledkami „bolestivého procesu vykorenenia“. O to dôležitejšia je solidarita a podpora, ktorú severoamerickí biskupi „odjakživa poskytujú našim bratom a sestrám, ktorí prichádzajú do ich vlasti“.
Podľa slov pápeža je so správne sformovaným svedomím nemožné sa vyhnúť odmietnutiu všetkých opatrení, ktoré mlčky alebo výslovne stotožňujú nelegálny status niektorých migrantov s kriminalitou. Politika, ktorá reguluje migráciu riadnym spôsobom, je prípustná. František však zdôraznil: „To, čo je postavené na základe násilia, a nie na pravde o rovnakej dôstojnosti každej ľudskej bytosti, sa začína zle a skončí zle.“
Pápež sa vo svojom liste odvoláva na Bibliu a spomína cestu izraelského ľudu z otroctva na slobodu i útek Svätej rodiny do Egypta: „Boží syn, ktorý sa stal človekom, sa rozhodol zažiť aj drámu migrácie.“
František tak narážal na viceprezidenta USA JD Vancea, ktorý s odkazom na koncept ordo amoris cirkevného otca Augustína zdôraznil, že kresťanským konceptom je „milovať najprv svoju rodinu, potom svojho blížneho, potom svoju miestnu komunitu, potom svojich spoluobčanov a až potom zvyšok sveta“.
Americký teológ Massimo Faggioli varuje pred zneužívaním katolíckej teológie v USA ako politického, kultúrneho a mediálneho nástroja moci. Kedysi skôr malá a menej prominentná katolícka cirkev v USA má dnes veľký vplyv na politickú kultúru.
Posun doprava v americkom katolicizme je podľa teológa aj odmietnutím európskych teologických tradícií. „Kedysi sme si mysleli, že európsky katolicizmus je normou katolicizmu. (...) V 21. storočí už Spojené štáty nie sú provinciou Európy. Americký katolicizmus už nie je bratrancom ani blízkym príbuzným európskeho katolicizmu,“ povedal Faggioli.
Karpatskí Rusíni a ich úloha v Amerike
Ďalším dôležitým aspektom je prítomnosť a úloha karpatských Rusínov v Amerike. Významná časť karpatských Rusínov opustila svoje domovy v strednej a južnej Európe na konci 19. a začiatkom 20. storočia a vydala sa do zámoria, do nového sveta, hľadať lepší život.
Medzi "nemaďarmi", ktorí prisťahovali z Uhorska do Spojených štátov, bol najväčší podiel Slovákov, Nemcov a Rumunov. Podiel karpatských Rusínov medzi ostatnými národnosťami prisťahovalcov bol pomerne nízky.
História karpatsko-rusínskej imigrácie do Spojených štátov je dobre zdokumentovaná v odbornej historickej literatúre. Okrem regionálnych rozdielov, ktoré existovali medzi Rusínmi na oboch stranách Karpát, boli historické, kultúrne a náboženské rozdiely veľmi výrazné.
Všetky tieto historické, náboženské a kultúrne osobitosti karpatských Rusínov si priniesli na konci 19. a začiatku 20. storočia do Nového sveta. Vstupovali do záverečnej fázy formovania svojej národnej identity, kedy sa riešilo otázka, či tvoria súčasť iného národa (Ukrajinci alebo Rusi) alebo tvoria samostatný, nezávislý štvrtý východoslovanský národ.
Pastoračná práca všetkých gréckokatolíckych kňazov rusínskeho pôvodu v USA podliehala jurisdikcii rímskokatolíckeho arcibiskupa v Philadelphii. Keďže väčšina gréckokatolíckych duchovných, ktorí prichádzali do Severnej Ameriky, boli ženatí, konflikt s celibátnou rímskokatolíckou hierarchiou bol nevyhnutný.
Napäté vzťahy medzi gréckokatolíckymi prisťahovalcami a miestnou latinskou hierarchiou, najmä Američanmi írskeho pôvodu, mali za následok stratu mnohých duchovných a veriacich. V roku 1891 prešiel karpatský farár Alexis Tóth so svojou komunitou do Ruskej pravoslávnej cirkvi.
Na pozadí intenzívnej maďarizácie a spájania nemaďarských etnických národov s etnickými Maďarmi do jedného maďarského politického národa s jedným maďarským štátnym jazykom, jednou maďarskou štátnou kultúrou a jednou štátnou svätoštefanskou ideológiou, procesu, ktorý prebieha v Uhorsku od zavedenia Zákona o rovnoprávnosti národností z 5. decembra 1868 ("1868: XLIV. t. c.
Pod vplyvom otca Alexisa Tótha, autora polemickej brožúry "Kde hľadať pravdu?" (1894) a jeho prvých 365 pravoslávnych konvertitov (24. marca 1891) /35 medzi karpatskými Rusínmi, ktorí boli v domovine výlučne gréckokatolíkmi, sa v rokoch 1901-1903 v troch dedinách v troch komitátov (Iža - Maramoroš, Veľké Lúčky - Berehovo a Becherov - horný Šariš) začalo hnutie za rozchod s úniou a "návrat k pravosláviu".
V roku 1894 haličský gréckokatolícky kňaz Hryhorij Hruška založil prvú svetskú organizáciu v USA, Ruský ľudový zväz (od roku 1914 - ukrajinský), ktorý sa úplne oddelil od uhro-rusínskych kňazov. Jeho orgánom boli noviny Svoboda, hlavný hlásnik Ukrajincov v Spojených štátoch.
Kongregácia pre šírenie viery však nemienila ustúpiť zo svojich požiadaviek. Dňa 1. mája 1897 svojím dekrétom zbavila európsku hierarchiu gréckokatolíckych diecéz (ľvovskej, przemyslovskej, stanislavovskej, užhorodskej a prešovskej) jurisdikcie nad ich kňazmi v USA a Kanade: odteraz boli právne odkázaní len na kňaza latinského obradu "ústretového" voči Rusínom, ktorého menoval miestny sufragán rímskokatolíckeho arcibiskupa z Philadelphie.
Tabuľka: Prisťahovalci z Uhorska do USA (1901-1913)
| Roky | Prisťahovalci podľa amerických štatistík | Prisťahovalci podľa uhorských štatistík |
|---|---|---|
| 1901-1913 | 1 463 692 | 1 127 536 |
V priebehu obdobia od roku 1815 do roku 1914 sa uskutočnili tri vlny presídlenia z Európy do USA, čo viedlo k migrácii až 30 miliónov ľudí. Väčšina z nich bola írskeho pôvodu. Pokiaľ ide o prisťahovalcov z uhorskej časti Rakúsko-Uhorska (známej ako Zalitavsko), ich podiel na celkovom prílevu európskych prisťahovalcov do USA v rokoch 1911-1913 sa pohyboval medzi 8,8% a 9,8%.