Vianoce. Tieto najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky v roku sa slávia v mnohých krajinách po celom svete. Vianoce sú spojené s rozmanitými ľudovými zvykmi a tradíciami. Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu.
Postupným príchodom tohto najkrajšieho sviatku v roku nepochybne symbolizuje adventné obdobie, čas oddychu a príprav na samotné vianočné sviatky. Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami.
K tomuto obdobiu sa viaže množstvo rôznych zvykov a tradícií. Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec, častokrát z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza.
Adventný veniec so štyrmi sviecami symbolizuje počet adventných nedieľ.
U detí je veľmi obľúbený adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1. decembra, kedy si otvoria prvé okienko a nájdu v ňom nejakú tú dobrôtku.
Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie. U nás je Mikuláš známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom kabáte a zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom, ktorí mu pomáhajú rozdávať darčeky či „čertovské“ odmeny.
13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Trvali od Kataríny (25. novembra) do Tomáša (21. decembra). Viazali sa tiež na Ondreja(30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra) a Luciu (13. decembra). Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť.
Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela. Ak zostal posledný lístok prázdny, budúci rok sa dievčina ešte vydať nemala.
Štedrý deň a vianočné sviatky
24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil.
Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu.
Vianočný stromček ozdobený tradičnými dekoráciami.
Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie. Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia.
Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“. 25. decembra a 26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštevujú svojich príbuzných a priateľov.
Vianočné zvyky a tradície
Tradície na Vianoce sú na Slovensku dodnes často dodržiavané a obľúbené. Každý obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam. Niektoré zo zvykov na Vianoce prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia s naším zdravím.
Medzi obľúbené zimné tradície, ktoré sa na Slovensku dodržiavajú, patrí príchod Mikuláša. Deti každoročne 5. decembra si čistia topánky a čakajú na sladkosti.
Práve lámaním posvätené oblátky klasicky začínalo slávnostné hodovanie. Oblátky sa opekali v mosadzných kliešťach na ohni, na ktorých boli zobrazené sviatočné motívy. Od 15. storočia piekol oblátky miestny učiteľ alebo kostolník. Klasické vianočné oblátky ale zakúpite v každom obchode.
Svoj pôvod má liatie olova v starovekom Grécku a údajne z olova veštili už starí Kelti. Prvé záznamy o tejto vianočnej tradícii pochádzajú až zo začiatku 18. storočia z rakúskych a nemeckých krajín. Ľudia verili, že tvar, ktorý získali, odhalia tajomstvo budúcnosti. Napríklad rovné pravidelné čiary znamenajú život bez zmien a v pokoji, naopak tie vlnité najrôznejšie zmeny.
Za koledu sa všeobecne platí akákoľvek pieseň s vianočnou tematikou. Kolískou kolied a Vianoc je považovaný stredovek a raný novovek. V tomto období vzniklo množstvo vianočných piesní, ktoré si určite pamätáme ešte zo školských lavíc. V slovenských ľudových piesňach sa často objavuje pastorálna tematika, folklór i obyčajný život dedinských ľudí.
Viete si vôbec Vianoce predstaviť bez vianočných trhov? V každom meste aj na dedine pravidelne prebiehajú vianočné trhy nielen s možnosťou ochutnania tradičných pokrmov a nápojov, ale aj s ukážkou ľudových remesiel. Okrem toho tu určite zaobstaráte aj množstvo vianočných dekorácií, originálnych darčekov, ale aj tradičných doplnkov - napr. drevené betlehemy a ozdoby. Slováci navyše veľmi radi cestujú aj do zahraničia na vyhlásené vianočné trhy.
Vianoce boli pre našich predkov najmä priestorom pre bohoslužby, pokánie, ale aj čas pokoja. História nám hovorí, že išlo o obdobie radosti, tradičných zvyklostí a pospolitosti. Ľudia sa spravidla schádzali a rozprávali si najrôznejšie legendy, ktoré vychádzali z folklóru i pohanských povier. Tieto príbehy mali strašidelný nádych, ktorý úzko súvisel s obdobím slnovratu, keď sa verilo, že temné sily navštevujú pozemský svet. O miestami až hororové príbehy v tzv. ”čiernej hodinke” teda nebolo núdza. Najčastejšie sa objavujú legendy v hlavnej úlohe so strašidlami, čertmi a inými mýtickými postavami.
Nesmieme zabúdať ani na slovenské tradície a zvyky, ktoré sú spojené s gastronómiou. Je to práve sviatočné jedlo, ktoré je základom rodinného krbu. Vianočné pokrmy sa líšia históriu, regionálnymi zvyklosťami aj vianočnými zvykmi v jednotlivých rodinách. Tradične na sviatočnom stole vo väčšine domácností nájdeme vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom, vianočku aj vianočné pečivo.
V minulosti sa na stole objavoval predovšetkým hubový kuba, kaša na sladko, kapor na čierno, na stole nesmeli tiež chýbať strukoviny.
Regionálne rozdiely v štedrovečerných zvykoch
Slovensko je krásna krajina a v každom jeho kúte sa Vianoce slávia inak. Každá krajina, každý kraj a často aj každá rodina má tie svoje. Pozrite sa, aké zvyky sú bežné v západnej, strednej aj východnej časti Slovenska.
- Západné Slovensko: Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Na úvod večere sa tiež zvykne krájať jabĺčko. Ak v ňom nájdeme typickú hviezdu, budeme zdraví. Bohatstvo zas symbolizuje kapria šupina na stole.
- Stredné Slovensko: V niektorých kútoch Oravy možno ešte dodnes nájdeme aj najstaršie zvyky, ktoré môžu pôsobiť trochu nezvyčajne. Niektorí ľudia napríklad zvykli sedieť za štedrovečerným stolom bosí, pričom jednu nohu museli mať položenú na sekere. V mnohých rodinách sa pred večerou tradične modlia a deťom robia medový krížik na čelo, aby boli „dobré ako med“. Na štedrovečernom stole má svoje miesto najmä poctivá kapustnica.
- Východné Slovensko: Pred večerou sa spoločne modlia za celú rodinu. Ani v tomto kúte Slovenska si neodpustia tradičnú oblátku s medom a cesnakom. Odlišnosti nájdeme pri hlavnom chode, kedy sa často podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, a tiež šošovicový alebo fazuľový prívarok.
Štedrovečerný stôl s tradičnými jedlami.
Typické vianočné jedlá
Je to práve sviatočné jedlo, ktoré je základom rodinného krbu. Rozhodne čo nesmie chýbať na vianočnom stole sú vianočné polievky. Na niektorom územi na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tieto polievky symbolizujú hojnosť do nového roka. Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou.
Okrem vyššie uvedených polievok je veľmi obľúbenou aj vianočná kapustnica. V niektorých slovenských domácnostiach sa varí buď už na Štedrý deň alebo na Nový rok. Kapustnicu si každá rodina pripravuje podľa svojho receptu. Na západe Slovenska do nej pridávajú napríklad: mäso, smotanu či slivky. Na stede Slovenska okrem toho dávajú do kapustnice aj kvalitné klobásy. Oravské domácnosti zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
Ryba - najčastejšie kapor alebo filé, sa vypráža alebo pripravuje na masle. Neodmysliteľnou a dá sa povedať najdôležitejšou prílohou, bez ktorej si Vianoce nevieme predstaviť je majonézový zemiakový šalát.
Na sladké dobroty sa teší celá rodina. Bez domácich vianočných medovníčkov, ktoré často môžeme vidieť na vianočnom stromčeku to hádam už ani nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac.
Okrem klasických lineckých koláčikov, medovníkov, medvedích labiek, vanilkových rožkov atď. sú tu veľmi obľúbené záviny plnené makom, mletými orechmi alebo tvarohom.
Ďalšie vianočné zvyky a tradície
- Šupiny z kapra: Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
- Orechy do rohov: Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
- Oblátka s cesnakom a medom: Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri.
- Medový krížik na čelo: Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
- Krájanie jabĺčka: Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
- Tanier navyše: Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných.
- Pôst: Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst. Ten by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
Vianočné tradície a vianočné zvyky sú hlboko zakorenené a dodržiavajú sa v mnohých rodinách pomerne prísne. S čím sa najčastejšie spájajú Vianoce, ako vyzerá Štedrá večera a aké sú tradičné slovenské Vianoce?