V slovenskej spoločnosti, kde sa ku cirkvám štatisticky hlási 78% populácie, zohráva cirkev významnú úlohu aj v politickom dianí. Zo štátneho rozpočtu SR sú financované cirkvi a náboženské spoločnosti kvôli očakávanému pozitívnemu impaktu na život spoločnosti. Jej účelové zariadenia a ňou priamo alebo jej členmi založené organizácie spravujú a vlastnia množstvo printových či elektronických médií, rozhlasovú stanicu, televíznu stanicu, vlastnú tlačovú kanceláriu. Cirkevné ústredia opakovane určovali diskurz a zadávali témy pri príprave kontroverzného referenda. Nárast homofóbie je aj ich zásluhou, lebo podporovali stereotypné interpretácie Aliancie za rodinu už od košického Pochodu za život v roku septembri 2013. Aj „nehlboko“ veriaci katolík, ktorý veľmi kriticky vníma svet okolo seba, je schopný v dostatočnej miere vnímať, aké pozície oficiálna či úradná cirkev preferuje.
Dôležitejšie ako to, že tento stav konštatujeme, je však predovšekým to, ako usmerňovať alebo vplývať na úroveň spoločenskej diskusie v spoločnosti vtedy, keď nadobúdajú významný vplyv názorové zoskupenia, ktoré deformujú právny štát a demokratické pravidlá založené na osobnej slobode, ľudskej dôstojnosti a rovnosti či demokracii ako hodnotovej orientácii našej spoločnosti. Debata je o tom, či úprimne angažovaní občania tejto krajiny nájdu spoločnú reč a prekonajú úzko konfesionálne zadefinovanú debatu o hodnotách či tradíciách.
V kontexte volieb sa objavuje aj otázka podpory extrémistických strán veriacimi. Zistenie, že medzi voličmi ĽSNS je 53% veriacich voličov, to potvrdzuje. Fakt, že členmi cirkví je až 78% voličov ĽSNS, tento fakt ešte umocňuje. Argumentácia, že tí, ktorí videli súvis medzi fašistami a „kostolom“, sa mýlili, sa v hypotetických alternatívach zrodila nová kategória veriacich. Táto nová kategória hlboko veriacich má rozostriť fakt, že 78% voličov ĽSNS je členom niektorej z cirkví a teda že počet kresťanov medzi voličmi ĽSNS je alarmujúci.
Číslo 209 779 predstavuje počet ľudí, ktorí volili v marci 2016 ĽSNS. 78% voličov ĽSNS je členom niektorej z cirkví. 53% voličov ĽSNS sú veriaci. 3% z tohto počtu sa v precíznejších analýzach začínajú objavovať ako tzv. hlboko veriaci. Vzrástlo aj absolútne číslo sympatizantov ĽSNS zo skupiny tzv. hlboko veriacich. Hlboko veriaci sa podľa prieskumu odlišujú od ostatných veriacich tým, že až 96% z nich chodí aspoň raz týždenne do kostola, 28% z nich chodí do kostola každý deň.
A teraz môžeme počítať, aké sú absolútne čísla. Údaje pochádzajú z prieskumu na reprezentatívnej zbierke vykonanej agentúrou FOCUS v dňoch 31. 5. - 4. 6. Podľa čísel je ich viac ako 6293. Najviac hlboko veriacich 53% a veriacich 43% má vo svojich radoch dnes mimoparlamentné KDH. Pri jeho počte voličov 128 908 to v marci 2016 bolo 126 330 občanov. Oproti nim stojí 163 628 veriacich z radov ĽSNS. 6293 z nich sú hlboko veriaci kresťania, ktorí chodia do kostola aspoň jeden deň v týždni a zároveň volili fašistov. Počet voličov ĽSNS vzrástol od marca 2016 o tri percentuálne body. Čo to znamená pri tejto štruktúre elektorátu, je zrejmé.
Volebná účasť a preferencie voličov sú často ovplyvnené aj postojmi cirkvi k rôznym spoločenským otázkam. Príkladom je aj mobilizácia kresťanskej občianskej spoločnosti v kampaniach, ako bola iniciatíva za zákaz herní v Bratislave. V kampani proti hazardu sa na úrovni aktivistov a dobrovoľníkov zapojili za posledné dva roky stovky ľudí, najmä mladých. Zlom prišiel počas parlamentných volieb v marci 2016, keď sa podpisy za zákaz herní zbierali pred volebnými miestnosťami. Takže hoci sa tento zápas stále neskončil, vďaka nemu sa vyprofilovali niektoré tváre, pričom starosta Mrva sa stal jedným z lídrov tohto zápasu.
Regionálne voľby a úloha prezidenta
V župných voľbách ide podľa prezidenta o osud regiónov. Prezident Andrej Kiska počas svojej návštevy Nových Zámkov a Nitry vyzval k účasti na regionálnych voľbách. Zároveň varoval pred nárastom extrémizmu. Slováci podľa neho nesmú dať v župných voľbách signál, že týmto smerom by sa krajina mala uberať. Ľudia si podľa neho musia uvedomiť, že v župných voľbách ide o ich dennodenný život a o to, "aké máme stredné školy, aké máme cesty, ako funguje kultúra, divadlá, galérie".
Kiska sa v utorok v Nitre stretol s osobnosťami spoločenského života, s ktorými diskutoval na tému nárastu extrémizmu. "Moje smutné zistenie je, že desať až 15 percent učiteľov má extrémistické názory," skonštatoval. Zároveň vyzval aj médiá, aby neumožňovali šíriť nenávisť v komentároch pod rôznymi blogmi, pretože šírenie nenávisti pokladá za veľmi nebezpečný jav pre spoločnosť. Aktívnejšia v tomto smere by podľa neho mala byť aj cirkev. "Chýba mi hlas cirkvi, ktorá by jasne povedala, že toto nie je to, s čím sa stotožňujeme," podčiarkol.
Spoločenská angažovanosť kresťanov sa stala jednou z hlavných udalostí roku 2013, keď na košický pochod za život prišlo 80-tisíc ľudí, o dva roky bolo v Bratislave minimálne 50-tisíc účastníkov. V roku 2015 sa konalo aj referendum o rodine, ktoré vyvolala Aliancia za rodinu. Lenže v dlhodobejšom meradle aj referendum prispelo k aktivizácii najmä mladých angažovaných kresťanov, ktorí sa zúčastňujú ako dobrovoľníci pri miestnych petíciách za zákaz hazardu alebo aj pri voľbách.
Príklady z praxe
V tíme Milana Majerského teda s podporou kresťanov počítali, hoci sa na nich špeciálne v kampani nezamerali. „Naša kampaň bola širokospektrálna, oslovili sme viaceré občianske združenia,“ hovorí pre Postoj Cimbala. S potenciálom, ktorý bol v angažovaných kresťanoch, rátali. Valach upozorňuje, že aj kresťania majú v parlamentnej demokracii nárok na svoje zastúpenie: „Navyše, veľkým fenoménom týchto volieb bolo, že sa dokázali konzervatívci a liberáli spojiť, aby nevládli smeráci a kotlebovci. Niekde mal lepšie šance liberálny kandidát, ktorého možno aj s trochou sebazaprenia volili konzervatívci. Hodnotové otázky týchto voličov síce rozdeľujú, no blízko môžu mať v ekonomických či antikorupčných otázkach, ktoré viac súvisia s možnosťami kompetencií na úrovni samosprávnych krajov.
Ešte pred voľbami vytvorili na stránke nasavolba.sk svoj zoznam odporúčaných kandidátov aj lídri najväčších kresťanských spoločenstiev a zborov. Medzi nimi napríklad vedúci Spoločenstva pri Dóme sv. Martina Mário Tomašík, riaditeľ projektu Godzone Július Slovák, predseda ZKSM Ján Buc, riaditeľ organizácie Mládež pre Krista Slovensko Marián Lipovský, Branislav Letko z Lámačských chvál a ďalší. V župných voľbách podporili tieto kresťanské spoločenstvá na celom Slovensku 42 kandidátov, z ktorých uspeli štrnásti. Spoločenstvá tak dosiahli až 33-percentnú úspešnosť.
Jedným z najväčších problémov, ktorému Slovensko čelí, je podľa kandidátky na prezidenta Zuzany Čaputovej nespravodlivosť. Čaputová si myslí, že práve nespravodlivosť vyhnala ľudí do ulíc po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ako prezidentka by Čaputová chcela byť pri ľuďoch, pokiaľ sa im deje krivda. Právomoci prezidenta na Slovensku považuje za dostatočné. Mikloško si myslí, že súčasná vládna garnitúra po všetkých podozreniach z prepojenia na mafiu musí skončiť. Na druhej strane, nevidí veľkú alternatívu v spoločnosti.