Vykúpenie z väznice Shawshank od Franka Darabonta patrí k najlepším filmom histórie. Film natočený podľa novely Stephena Kinga. Strach robí z ľudí väzňov. Nádej im dáva krídla. Ide o strhujúci príbeh o priateľstve, nádeji a múdrosti s veľmi výraznými hereckými i charakterovými osobnosťami.
Režijný debut skúseného scenáristu Franka Darabonta (Nočná mora z Elm Street III, Frankenstein K. Brannagha) prináša ostro kontúrované presahy, prelamujúce storočné múry mansfieldskej väznice v Ohiu. Režisér postavil film na vynikajúcom rozprávačstve spisovateľa Stephena Kinga (jeho poviedka zo zbierky Different Season slúžila Darabontovi ako predloha ku scenáru), z ktorého vytiahol do popredia druhý plán - myšlienku humanizmu, ľudskej vzájomnosti a nádeje, ktorá nám dáva krídla, i keď sme spútaní.
Príbeh tichého bankára Andyho Dufresnea, uvrhnutého na dve doživotia za vraždu svojej manželky a jej milenca do obávanej väznice v Shawshanku, plnej rôznych indivíduí, od priateľského Reda, ktorý všetko zoženie, cez nadržanú partiu ‚Sestričiek‘ až po nemilosrdného dozorcu Hadleyho a jeho ziskuchtivého bossa Nortona.
Andy Dufresne (Tim Robbins) prichádza do väzenia v Shawshanku ako nový väzeň odsúdený z vraždy. Spriatelí sa s doživotne odsúdeným Redom (Morgan Freeman) a spoločne sa snažia prežiť v neľudskom prostredí väzenského systému. Odmietajú upadnúť do rezignácie a dodávajú nádej sebe aj spoluväzňom.
Mladého a úspešného viceprezidenta banky Andyho Dufresnea (Tim Robbins) v roku 1946 odsúdia na doživotie za vraždu svojej manželky a jej milenca. On sám síce tvrdí, že je nevinný, ale nedokáže to na súde preukázať. Dostane sa do väznice Shawshank, kde sú všetci na doživotie. Dočká sa šikanovania, depresií, tvrdej práce, ale postupne sa adaptuje a spriatelí sa s Redom (Morgan Freeman), černošským väzňom, ktorý ako jediný priznáva, že je vinný. Po nejakom čase pomôže Andy jednému dozorcovi vyriešiť problém s daňovým priznaním. A netrvá dlho a stane sa vyhľadávaným daňovým poradcom nielen všetkých dozorcov, ale predovšetkým riaditeľa väznice, pokryteckého a zákerného Nortona (Bob Gunton). S Andyho pomocou rozbehne Norton neuveriteľné finančné machinácie a podnikateľské aktivity, na ktorých fantasticky zarába. Andy sa tak stane prominentným väzňom.
Nečakaný obrat nastane vo chvíli, keď jeden z nových väzňov, mladý Tommy, rozpráva Andymu o človeku, s ktorým sedel v inej väznici, a ten sa priznal, že zavraždil Andyho ženu a jej milenca. Andy chce okamžite obnoviť svoj proces, ale narazí na tvrdý odpor riaditeľa Nortona. Ten si nemôže dovoliť o Andyho prísť, ale nielen pre svoje kšefty, ale ja zo strachu, že Andy by mohol na slobode prehovoriť o riaditeľových podvodoch. Andy sa tak znovu ocitne na dne, ale nie je taký hlúpy, ani bezmocný, ako si Norton myslí. Dokáže totiž využiť svoje schopnosti finančného poradcu najmä pre seba, a tak má teraz v rukách kľúč k veľkému majetku.
Herecké obsadenie a postavy
- Tim Robbins ako Andy Dufresne - nespravodlivo odsúdený bankár
- Morgan Freeman ako Red - väzeň, ktorý sa stane Andyho priateľom a rozprávačom príbehu
- Bob Gunton ako riaditeľ Norton - skorumpovaný a krutý riaditeľ väznice
- William Sadler ako Heywood - jeden z väzňov
- Clancy Brown ako kapitán Hadley - brutálny dozorca
Nominácie na Oscara a úspech filmu
Film získal mnoho ocenení filmovej kritiky a vďaka svojmu hlboko humánnemu posolstvu, skvelým hereckým výkonom a pôsobivému spracovaniu bol sedemkrát nominovaný na Oscara - za najlepší film, herca v hlavnej úlohe (Morgan Freeman), najlepší scenár, kameru, hudbu, strih a zvuk.
A sú tu dni tropických radovánok a my už dávno vieme, že ani sedem nominácii na Oscarov (film, herec v hlavnej úlohe - M. Freeman, kamera, adaptovaný scenár, strih, hudba a zvuk) nestačilo, aby film The Shawshank Redemption (u nás prekladaný ako Vykúpenie z väznice Shawshank) sa dotkol hollywoodskeho Olympu. A to i napriek tomu, že samotná americká tlač prijala film až s nebývalými poctami a hovorila o snímke ako o najlepšom väzenskom filme od čias Frajera Lukeho alias Paula Newmana.
V dobe uvedenia do kín (8. októbra 1994) sa film síce stretol s priaznivou kritikou, ale po komerčnej stránke bol zatienený opusmi ako Pulp Fiction alebo dlhšie premietaným Forrestom Gumpom. Dohromady získal 7 oscarových nominácií, no ani tento faktor spolu so znovuuvedením do kín pred Cenami Akadémie nezaručili zisk. Film na seba ledva zarobil, produkcia bola sklamaná neúspechom, a tak zákonite putoval na video. Vtedy prišli WarnerBrothers s odvážnym ťahom - pustili na trh 320 000 kópií a len za prvý rok sa z filmu stal najviac požičiavaný kus. K tomu treba prirátať vysielanie na stanici TNT od roku 1997 v priemere každé dva mesiace a kult okolo Shawshanku rapídne narastal.
Pôvodný záver filmu
Snáď to nebudeš považovať za spoiler, keď pripomenieme, že Andy z väzenia napokon utečie a začne nový život v Mexiku. Po rokoch sa dokonca stretne aj s kamarátom Redom, ktorý mu bol vo väznici oporou. Ich spoločné stretnutie na pláži predstavovalo dojemnú a emocionálnu bodku za parádnym filmom.
Scéna však bola pôvodne napísaná inak. Red sa mal priblížiť k Andymu pracujúcemu na pláži a zafúkať na svoju ústnu harmoniku. Práve tú mu Andy vo väzení daroval, aby mu pripomenul, že existujú aj iné veci ako nehostinné väzenie a jednotvárny život. A tiež to, že existuje nádej. Red mal teda v závere do harmoniky fúknuť, Andy sa mal následne otočiť a s úsmevom dávneho kamaráta objať.
Morgan Freeman ale prezradil, že scéna sa prepísala práve na jeho impulz. Herec si scenár absolútne zamiloval a výhrady mal len k záverečnej scéne. „Frankova predstava bola, že mám fúknuť do harmoniky, ktorú mi Andy dal,“ objasnil Freeman. „A to som odmietol. Bolo to príliš hlúpe, zbytočné, klišovité a nasilu.“ Režisér Frank Darabont napokon so zmenou súhlasil a treba povedať, že to prospelo. Filmový záver je totiž výborný.
Ťažké nakrúcanie
Samotné nakrúcanie bolo pomerne náročné, zahŕňalo veľa príprav a často 18-hodinové natáčacie dni po dobu troch mesiacov. Darabontovi totiž záležalo na tom, aby tento príbeh vyrozprával najprecíznejšie, ako sa dalo. Aj menšie scény sa tak dosť často pretáčali.
„Každý film má svoje výzvy,“ uviedol k tomu Tim Robbins. „A tento naozaj pôsobil dojmom, že trvá veľmi dlho. Napokon sme všetci bojovali za to, aby sme tento úžasný scenár natočili čo najlepšie. A ako pri každom filme, naozaj sa snažíte len vtedy, keď vám na ňom záleží.“
Vyplatilo sa to. Vykúpenie z väznice Shawshank síce po finančnej stránke prepadlo, ale diváci si k nemu našli cestu po uvedení na videotrh.
Posolstvo filmu
Je to film o hľadaní ľudskosti a dôstojnosti v neľudských podmienkach. Stretneme sa tam s korupciou, vraždou alebo so sexuálnym násilím. Sú to veci, ktoré človeka nakoniec môžu zlomiť, nie však Andyho.
Fanúšikovia filmu si všimli, že jeho postava má „ježišovský“ charakter, ktorý sa prejavuje nielen tým, že ide o skromného a pozorného človeka. Jeho protesty proti moci, ktorú prezentujú skorumpovaný riaditeľ a krutý bachár, majú nenásilný charakter, no nakoniec prinesú svoje plody. Napríklad scénu na streche domu, keď trestanci dostanú basu vychladeného piva, prirovnávajú k Poslednej večeri.
Andyho boj o slobodu je vlastne metaforou, s ktorou sa môžu stotožniť všetci, ktorí prechádzajú ťažkou životnou skúškou, no napriek tomu vidia svetlo na konci tunela. „Bez ohľadu na to, čo je tvojím väzením - či je to džob, ktorý nenávidíš, zlý vzťah, ktorým prechádzaš, či je to tvoj šéf, manželka, alebo manžel -, stále je tu možnosť, že máš v sebe slobodu. V istom momente v živote pocítime teplé miesto na pláži, ktoré všetci nosíme v sebe.
Vykúpenie z väznice Shawshank. Andy je vzdelaný bankár, ktorého odsúdili za vraždu ženy a jej milenca na dva doživotné tresty. Red sedí za to isté, aj keď motív jeho vrážd je vo filme zamlčaný - podľa Kingovej poviedky ho odsúdili za to, že pôvodne chcel spáchať poistný podvod - uvoľnil brzdové lanká na svojom aute, na ktorom sa neskôr zabili dve osoby vrátane jeho ženy.
Shawshank však funguje aj preto, že má viac rozmerov.
Alfou a omegou je samotný režisér. Už od asimilácie Andyho do väzenského spoločenstva je cítiť z plátna umne vykreslenú mozaiku charakterov a ich vzťahy v takmer 20 rokov trvajúcej dejovej línii, ktorá plynie pomaly. Scenáristická stránka je silná devíza. Film graduje rôznymi prekvapeniami, zavádza, len aby o pár minút predostrel inú cestičku zákutiami väznice a čoraz viac tak šokoval, až do samého záveru. Aj keď ide o prostredie väzenské, je poňaté s veľkým nadhľadom a jemnocitom, pričom drsné scény ani v najmenšom neabsentujú. Vtiahne diváka za múry Shawshanku takou intenzitou, že síce je to spoločenská „záverečná“, človek má akosi chuť tam bývať a zdieľať momenty v spoločenstve, ktoré Andy svojím príchodom začal vytvárať.
Film je ozajstným zážitkom oplývajúcim silou príbehu, filozofickými dialógmi, realisticky pôsobiacimi hercami a pamätnými scénami. Frank Darabont sa ukázal ako majster rozprávač a špecifiká, ktoré od filmu ako fajnšmekri vyžadujeme, splnil Shawshankom na výbornú, no kvalita siaha až za vytýčené hranice.
Steven Spielberg o tejto snímke povedal, že je to žuvačkový film. Keď stúpiš na žuvačku, nalepí sa ti na topánku. Nebolo za tým nič pejoratívne, tento tvorca veľkých dramatických eposov vie, o čom hovorí. Tento takmer dvaapolhodinový príbeh je dodnes považovaný za jeden z najlepších filmov všetkých čias (napríklad na stránke ČSFD je doteraz najlepšie hodnotenou snímkou spomedzi všetkých filmov a druhou najobľúbenejšou), no málokto vie, že príbeh o nespravodlivo odsúdenom bankárovi a jeho afroamerickom kamarátovi to v čase svojho zverejnenia pred tridsiatimi rokmi nemal vôbec ľahké.
Mnohých nezainteresovaných divákov môže prekvapiť, že film vznikol na základe literárnej predlohy, ktorú napísal Stephen King. Dnes je tento americký spisovateľ zárukou kvality, no v roku 1994 sa ho rozhodli neuviesť na plagátoch, aby to neuškodilo prijatiu filmu. V roku 1982 však Kingovi vyšla zbierka štyroch poviedok Different Seasons, v rámci ktorej chcel dokázať, že vie písať aj serióznu literatúru. Všetky poviedky nakoniec boli sfilmované.
Frank Darabont, ktorý sa do hollywoodskej branže dostal vďaka scenárom k béčkovým hororom vrátane pokračovaní Muchy alebo Nočnej mory z Elm Street, si však k tomu sadol a za dva mesiace vypľul scenár, ktorý sa začal šíriť Hollywoodom. Takmer každý, kto sa k nemu dostal, v ňom videl obrovský potenciál. O hlavnú postavu bankára Andyho Dufresnea sa zaujíma kdekto. Kevin Costner úlohu odmietol, lebo nakrúcal Vodný svet, Tom Hanks takisto, pretože v tom čase robil na Forrestovi Gumpovi.
Producentka filmu Liz Glotzer nakoniec odporučila, aby do postavy Reda obsadili Morgana Freemana napriek tomu, že v pôvodnej novele išlo o bieleho Íra.
Film sa nakrúcal v bývalej väznici postavenej v neogotickom štýle v Ohiu, ktorú tri roky predtým zavreli, pretože tam vládli nehumánne podmienky. Počas nakrúcania došlo k viacerým hádkam medzi hercami a štábom, dôvodom boli Darobontove nároky na herecké výkony, ale aj tesné časové harmonogramy. Keď sa Freemana neskôr novinári pýtali na nakrúcanie, radšej o tom taktne pomlčal.
Film mal premiéru v septembri 1994. Očakávania boli veľké, z testovacích premietaní odchádzali diváci nadšení, no na počiatočnej návštevnosti sa to vôbec neprejavilo. Skôr naopak. Na premiére v Los Angeles nebol takmer nik, pretože film skritizovali v miestnych novinách. Dôvodov neúspechu bolo viac. Jednak v tom čase väzenské filmy neboli v móde, no v prvom rade ľudia chodili na iné snímky. Vykúpenie z väznice Shawshank stálo 25 miliónov dolárov, no v prvých mesiacoch film zarobil slabých 16 miliónov.
„Šinšonku“ - ako mu hovoril Robbins - nakoniec pomohla Americká filmová akadémia, ktorá ho na Oscaroch za roku 1994 nominovala v šiestich kategóriách vrátane filmu roka, scenára a hereckého výkonu v hlavnej úlohe. Skutočný úspech však prišiel až neskôr. Film sa stal veľkým hitom na VHS kazetách a napriek tomu, že išlo o áčkový hollywoodsky príbeh, snímka sa krátko nato predala do amerických káblových televízií, ktoré ho omieľali v nekonečných reprízach, a odtiaľ sa dostala do celého sveta vrátane Slovenska. Až vďaka tomuto masovému šíreniu sa väzenská dráma zapísal do sŕdc filmových divákov.
Aj keď prvotné recenzie neboli nadšené, skôr naopak, v tomto prípade nakoniec zvíťazil hlas ľudu a na milosť film nakoniec museli zobrať aj kritici. A skutočne, nie je mu čo vytknúť. Vykúpenie z väznice Shawshank je presne tým filmom, ktorý si divák pozrie aj viackrát za život a napriek tomu, že ho pozná od A po Z, ho nenudí. Neuškodilo mu ani to, že nie je úplne realistický. Súčasné väzenské filmy sú v tom smere oveľa explicitnejšie, no jeho čaro spočíva inde.
Vykúpenie z väznice Shawshank je presne tým filmom, ktorý si divák pozrie aj viackrát za život a napriek tomu, že ho pozná od A po Z, ho nenudí.
Jeho nepriamy zrod siaha až do skorých osemdesiatych rokov, keď režisér Frank Darabont adaptoval za malý peniaz krátku poviedku majstra pera Stephena Kinga - The woman in the room (1983). Pár rokov spolu udržiavali listové priateľstvo, až kým sa režisér nerozhodol vstúpiť na pole celovečerného filmu jednou z najlepších Kingových prác vôbec - Rita Hayworth and Shawshank Redemption.
Film jasne ukazuje, že dni jarnej roztopašnosti sú preč, a prišiel čas dospelého, monumentálneho a Oscara hodného filmu," napísal po minuloročnej premiére filmu v Spojených štátoch časopis Houston Post.