Návštevníka Žďáru nad Sázavou zaujme už z diaľkových pohľadov kryštalická hmota architektúry niekdajšieho pútnického kostola sv. Jána Nepomuckého na Zelenej hore. Keď pak následne projde prstencem ambitů a vstúpi na nádvoří chrámu, neubrání se pocitu nadpozemské skutečnosti, dojmu jakéhosi tajuplného prostoru mezi zemí a nebem. Toto dielo architekta Jana Blažeje Santiniho-Aichela predčilo podľa mnohých znalcov dejín architektúry všetko, čo do tej doby u stavieb tohto typu vzniklo v Čechách a v celej strednej Európe.
V decembri minulého roka uplynulo 300 rokov od úmrtia architekta barokovej gotiky. Jan Blažej Santini-Aichel, pražský rodák s talianskymi koreňmi, patrí k najlepším českým barokovým architektom. Vo februári uplynulo presne 345 rokov od chvíle, keď prišiel na svet Ján Blažej Santini-Aichel (1677-1723), najvýznamnejší český barokový architekt. Narodil sa síce s telesným postihnutím, takže nemohol nadviazať na kamenársku prácu svojho otca, pri staviteľstve ale zostal.
Pútnický kostol sv. Jána Nepomuckého na Zelenej hore. Zdroj: Wikimedia Commons
Život a dielo Jana Blažeja Santiniho-Aichela
Syn váženého pražského murárskeho a kamenárskeho majstra dostal pri krste meno Santin. Jeho otec je v matrike uvedený s priezviskom Akel, čo, pravdepodobne, vzniklo talianskym čítaním nemeckého mena Aichel. Tak sa z krstného mena stalo priezvisko, dnes slávneho architekta.
Určujúca pre jeho neskoršie diela sa stáva výprava do Talianska, ktorú mladý Santini podniká okolo roku 1696. Tu ho uchvátia predovšetkým stavby Francesca Borrominiho (1599-1667), ktorý sa preslávil osobitým, dynamickým prístupom k barokovému slohu.
Santini vždy vystupoval ako „architectus“, nikdy nie ako staviteľ, a aj v tom vidno jeho osvietenosť. Za 23 rokov projektantského pôsobenia navrhol takmer stovku sakrálnych, palácových i hospodárskych stavieb, pričom preukázal aj cit pre krajinné plánovanie a lahodnú symbiózu architektúry a krajiny. Ním navrhnuté priestory disponujú vynikajúcou akustikou a mimoriadnou svetelnou charakteristikou. V Santiniho tvorbe hrá vždy veľký význam svetlo, jeho prechod priestorom a modely jednotlivých stavebných prvkov vnútorného priestoru. Už jeho prvé projekty boli geniálne a Santini sa veľmi skoro stal slávnym a žiadaným.
Jan Blažej Santini-Aichel svoje stavby neobdaril len pozoruhodnými rysmi exteriérových tvarov či zvláštnosťou využitia interiérov, ktoré disponujú svetelným vyjadrením či skvelou akustikou. Prezentuje i mnohé odvážne technické riešenia a originálne prepracované architektonické návrhy. Prejavil v nich svoju genialitu. Za úspech vďačí aj svojím znalostiam matematiky, geometrie, numerológie, ktoré doplnil náboženskou zanietenosťou i užívaním židovskej kabaly a kresťanskej mystiky.
Na svoju dobu bol radikálny novátor, milovník originality aj perfekcionalista. Nádherné prvky jeho stavieb a originálne spojenie gotiky a baroka zaručujú Santinimu slávu až dodnes.
Dva roky po začiatku stavby ale Santini po dlhšej chorobe vo veku 46 rokov zomiera. Keď v roku 1723 náhle vo veku 46 rokov zomrel, ostali po ňom rozostavané stavby, ktoré sa dokončili aj desiatky rokov po jeho smrti. Patrí k nim aj kostol Mena Panny Márie v Křtinách pri Brne, ktorého úplne dokončili až v roku 1750.
Ďalšie Santiniho diela
Santiniho rukopis nesie pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelené hoře i kostoly v Bobrové, v Obyčtově, Křtiáach, kostol v Rajhrade, Zvoli, kostol sv. Františka Sarafinského, kostol sv. Vojtěcha na pražskom Starém Městě i konvent strahovského kláštora.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Kladruboch. Zdroj: Wikimedia Commons
Architektúra a symbolika katedrály
Údajné zázraky, vzťahujúce sa k umučenému generálnemu vikárovi Janovi Nepomuckému (†1393), sa stanú východiskami pre asi najikonickejšie Santiniho dielo. Pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore je jednou z najkrajších a zároveň najmystickejších stavieb. Z podnetu opáta tunajšieho cisterciánskeho kláštora ho na počiatku 18. storočia postavil architekt Ján Blažej Santini v originálnom štýle gotizujúceho baroka. Vysvätili ho v septembri 1722.
Pôdorys kostola je postavený v tvare päťcípej hviezdy. Samotný chrám je v tvare päťcípej hviezdy. Päť kaplniek v ambitu symbolizuje päť mučednických rán Kristových a tiež päť hviezd, ktoré sa zjavili nad miestom umučenia Jana z Nepomuka. Do areálu vedie päť vchodov, vo vnútri je päť kaplniek a kostol má aj päť oltárov. Kostol je v tvare päťcípej hviezdy a ambit je v tvare desaťcípej hviezdy. Socha Jana Nepomuckého stojí na zemeguli, na ktorej je päť zlatých hviezd symbolizujúcich päť kontinentov. Na hlavnom oltári je päť veľkých anjelov. Pôdorys päťcípej hviezdy, päť východov i päť hviezd a päť anjelov na hlavnom oltári.
Celá konštrukcia kostola je vytvorená na základe detailného symbolizmu matematického aj symbolicky popisného. Podobne ako pri iných Santiniho stavbách, i tu sa všetko točí okolo symboliky. Tvrdí sa, že na hladine Vltavy, kde sa Ján Nepomucký utopil, sa objavila koruna z piatich hviezd a preto má stavba tvar päťcípej hviezdy, tiež päť východov, na hlavnom oltári je päť hviezd a päť anjelov.
Nečakajte, že v pútnickom kostole na Zelenej hore uvidíte bohatú barokovú výzdobu, ktorá vás ohúri krásou aj pompéznosťou. Kostolu dominuje socha Jana Nepomuckého a dokonca keď návštevník dvihne hlavu, uvidí jazyk. Sprievodkyňa Michaela Řeháčková návštevníkom hovorí: „Pozrite na ten nádherne čistý priestor s 38 oknami.
Význam a súčasnosť
Kostol zachvátil roku 1737 ničivý požiar a už sa ho nepodarilo zrekonštruovať do pôvodnej Santiniho podoby. Ale už v roku 1994 sa Zelená hora dostala na Zoznam UNESCO, preto sa postupne začalo s jej obnovou. Ďalší zlomový rok bol rok 2014, keď sa Zelená hora stala opäť majetkom katolíckej cirkvi. Nebude to teda iba múzeum či pamätník architektúry, ale živé pútnické miesto. A tak na Zelenej hore stále platí, že umenie a architektúra majú výnimočnú úlohu pri upevňovaní či prehlbovaní duchovného života krajiny a jej ľudí.