Kostol Všetkých Svätých v Bytči predstavuje významnú dominantu mesta s bohatou históriou siahajúcou do obdobia gotiky. Pôvodne gotický rímskokatolícky farský kostol prešiel vo svojej vyše 700-ročnej histórii niekoľkými stavebnými úpravami a prestavbami, ktoré sa bezprostredne odzrkadlili v jeho celkovej architektúre a zanechali v nej osobitné, špecifické stopy konkrétneho slohového obdobia.
História a Vývoj Kostola
Samotný vznik súčasného kostola možno podľa torzovito dochovaných gotických architektonických prvkov a detailov posunúť do zhruba druhej polovice 13. storočia. Keď ho v r. 1950 rozšírili a uskutočnila sa jeho vlastne najvýznamnejšia, tzv. thurzovská renesančná prestavba, existoval už niekoľko storočí.
Thurzovská Renesančná Prestavba
V čase thurzovskej renesančnej prestavby sa urobila úprava svätyne a osadili sa nové okná s bohatšou kamennou výplňou.
Presné datovanie thurzovskej stavebnej etapy kostola možno nájsť na kamennom polkruhovito zaklenutom a bohato plasticky zdobenom hlavnom portáli, kde sa nachádza nápis Bože mocný, Tebe venujem, Juraj Thurzo, pohnutý svätou horlivosťou, tento dom. Nech počúva tu ľud, neklamná viera nech svieti na ceste k hviezdam Anno Domini 1590. Nápis je doplnený mozaikou znázorňujúcou žehnajúceho Krista z prvej polovice 20. storočia.
Loď kostola je približne taká široká ako svätyňa a jej vnútorné steny členia mohutné piliere nesúce široké nadokenné pásy. Na začiatku 18. storočia boli do plochy pilierov včlenené pilastre so zdobenou a zlátenou kompozitnou hlavicou. V spodnej časti jedného z nich sa nachádza nenápadná mramorová doska s datovaním. V jej ploche dominuje erb s korunou, rukou v brnení s tureckou šabľou, dve hviezdy a latinský nápis, ktorý udáva rok 1710.
Typické renesančné valené klenby zdobí nástenná maľba z 20. storočia.
Vnútorné Zariadenie a Výzdoba
Pôvodné stredoveké vnútorné zariadenie kostola sa nezachovalo. Novšie barokové, realizované v jednotiacom štýle, je charakteristické širokým ikonografickým programom. V jeho výzdobe prevláda sivozelené mramorovanie, bohaté zlátenie detailov a niekoľko polychrómovaných sôch starozákonných a novozákonných biblických postáv.
Hlavný oltár s monumentálnou stĺpovou architektúrou dal postaviť bytčiansky rodák biskup Ondrej Matušek na konci 17. storočia. Z toho istého obdobia pochádza aj kazateľnica so segmentovo točeným schodiskom a sochami štyroch evanjelistov. Dva bočné oltáre, Panny Márie a sv. Jozefa, pochádzajú z neskoršieho obdobia.
Ďalšie Úpravy a Prestavby
V r. 1904 poškodil kostol veľký a ničivý požiar. Na veži, pochádzajúcej z r. 1787, bola zhotovená nová strecha strmšieho stanového tvaru. Pôvodne existujúcu malú vežičku nad triumfálnym oblúkom, tzv. sanktusník, už neobnovili.
V r. 1939 podľa projektov architekta M. Harminca sa uskutočnila opätovná prestavba kostola, najmä jeho veže.
Juhozápadne od kostola sa nachádzala samostatná stavba pomerne masívnej a vzácnej renesančnej zvonice. Mala štvorcový pôdorys. Zvonicu tak ako kostol opravili po požiari v r. 1904.
Na základe dejín Bytče sa dá predpokladať, že na mieste terajšieho chrámu v dávnej minulosti stál kostol, ktorý dal pravdepodobne postaviť niektorý nitriansky biskup. Pôvodne gotická stavba z konca 13. storočia.
V rokoch 1955 - 1957 boli v kostole objavené zvyšky gotických okien a vo vnútri gotické sedadlá. Zasvätenie bytčianskeho kostola Všetkých svätých je prvý raz písomne doložené už v roku 1392. Stavba druhého gotického kostola sa predpokladá v polovici 15. storočia po prechode husitských vojsk Považím.
V druhej polovici 16. storočia za bytčianskeho zemepána Františka Thurzu kostol prešiel do rúk protestantov. Františkov syn Juraj Thurzo dal kostol prestavať a rozšíriť v renesančnom štýle. Stavebné práce talianskych majstrov viedol taliansky Ján Kilián. Podieľal sa na nich aj taliansky kamenársky majster Andrej Pocabello. Prestavba kostola veľmi rozsiahla. Zo starého kostola zostali len základy veže a južný bočný múr, na ktorom zamurovali gotické okno. Na južnej strane vystavali novú sakristiu a na západnej strane kostola vstavali murovaný chór podľa protestantskej požiadavky v tvare písmena U. V rámci prestavby bola pri kostole postavená zvonica. Práce sa skončili v roku 1590, o čom svedčí nápis nad hlavným vchodom do kostola. Thurzo zabezpečoval aj výmaľbu a vnútorné zariadenie kostola (toto zariadenie sa nezachovalo). Zväčšený kostol bol vo vlastníctve evanjelikov len 37 rokov.
Nový zemepán Mikuláš Esterházy dal zrekonštruovať a zbarokirovať zhorený kostol kremnickému staviteľovi Petrovi Heiplovi a v októbri 1628 ho dal katolíkom. Ďalšie opravy bolo nutné realizovať po veľkom požiari, keď v roku 1761 vyhorela takmer celá Bytča. Výraznejšie zmeny nastali v rokoch 1937 - 1938, kedy bola nadstavaná veža a po jej stranách vybudované prístavby podľa projektu architekta Milana Harminca.
Žilinská Diecéza
Žilinskú diecézu zriadil Svätý Otec Benedikt XVI. 14. februára 2008. Prvým žilinským biskupom sa stal Mons. Tomáš Galis, dovtedajší pomocný biskup z Banskej Bystrice.
Žilinská diecéza vznikla z deviatich dekanátov z diecézy Nitra (Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Varín, Bytča, Rajec, Považská Bystrica, Púchov, Ilava) a jedného z Banskobystrickej diecézy (Martin). V roku 2018 pribudol dekanát Turzovka (odčlenením z čadčianskeho dekanátu).
Základom erbu Žilinskej diecézy je dvojkríž z erbu Nitrianskej diecézy. Pravdepodobne ide o upravený symbol z uhorského panovníckeho erbu. Tento kríž pripomína cyrilo-metodské obdobie diecézy. Do erbu Žilinskej diecézy bol vložený na pamiatku toho, že Žilinská diecéza vznikla odčlenením časti územia Nitrianskej diecézy. Svätci Cyril a Metod sú tiež patrónmi Žilinskej diecézy.
Kríž však pripomína aj dvojkríž z mestského erbu Žiliny, na znak toho, že Žilina je sídelným mestom diecézneho biskupa. Božie oko v trojuholníku, v pravom hornom rohu štítu symbolizuje zasvätenie katedrály v Žiline Najsvätejšej Trojici. Mušľa v ľavom hornom rohu štítu pochádza z erbu pápeža Benedikta XVI., na pripomienku toho, že tento pápež v roku 2008 Žilinskú diecézu erigoval. Modrá farba štítu symbolizuje Preblahoslavenú Pannu Máriu, ktorej je v Žilinskej diecéze preukazovaná veľká úcta, čoho dôkazom sú aj viaceré mariánske pútnické miesta.
Použitím modrej farby je zabezpečenie odlíšenia erbu Žilinskej diecézy od erbu Nitrianskej diecézy a erbu mesta Žiliny.
„Úprimne verím tomu, že najväčším bohatstvom Žilinskej diecézy sú práve ľudia a ich viera. Áno, často sa hovorí, že viera našich ľudí je tradičná, ale spoznal som, že zdravá tradícia má veľkú hodnotu, lebo odkazuje na naše korene.
V piatok 9. februára počas koncertu Žilinského miešaného zboru otec biskup Tomáš Galis ocenil deväť žien a mužov diecéznym vyznamenaním Strieborný kríž za zásluhy o rozvoj Žilinskej diecézy a spolu s apoštolským nunciom Giacomom Guidom Ottonellom odovzdali pápežské záslužné vyznamenanie Pro Ecclesia et Pontifice štyrom laureátom a trom kňazom titul kaplán Jeho Svätosti.
V sobotu 10. februára sa stretli kňazi Žilinskej diecézy na spoločnej rekolekcii, aby ďakovali za desať rokov života ich diecézneho spoločenstva. Okrem domácich sa bohoslužby zúčastnili aj viacerí biskupi z Rakúska, Poľska a Čiech. Prítomným sa prihovoril pomocný bratislavský biskup Jozef Haľko, ktorý okrem iného povedal: „Jubileum 10. výročia má v sebe rozmer vďačnosti za minulosť, rozmer, ktorý hovorí o kajúcnosti v prítomnosti, aby sa v budúcnosti to, čo sa v minulosti nie celkom podarilo, mohlo uskutočniť.
Kostol Všetkých Svätých v Bytči tak zostáva nielen architektonickým skvostom, ale aj dôležitým duchovným centrom v rámci Žilinskej diecézy, svedkom bohatej histórie a kultúry regiónu.