Požičať si na darčeky? Zdá sa, že duch najkrajších sviatkov v roku je dávno preč. Som smutný z toho, že sme si nezachovali naše najväčšie dedičstvo. Tradície starých mám sú preč a s nimi aj čaro Vianoc. Požičiavať si na darčeky? Smutné a zvrátené.
V tomto článku sa pozrieme na riziká, ktoré so sebou prináša myšlienka zaobstarať si dieťa ako vianočný darček. Zamyslíme sa nad tým, čo to znamená vzťahová výchova a ako dôverovať plaču dieťaťa.
Vzťahová výchova: Prirodzený prístup k dieťaťu
Vzťahová výchova je charakterizovaná ako prirodzený a intuitívny prístup k starostlivosti o dieťa a jeho výchove. Jej princíp je založený predovšetkým na vzájomnej komunikácii, na vnímaní podnetov dieťaťa a citlivom reagovaní na ne. Nejedná sa o súbor presne daných pravidiel, pretože každé dieťa je jedinečná osobnosť a má svoje individuálne potreby, preto aj jeho výchova musí byť iná.
V cudzojazyčnej literatúre sa môžete stretnúť s anglickým termínom "attachment parenting" či s českým výrazom "kontaktné rodičovstvo."
Hlavným cieľom vzťahovej výchovy je nadviazať vzťah s novorodencom a udržať ho aj počas ďalších fáz vývinu dieťaťa, teda v období batoľaťa, predškoláka i dospievajúceho. Za týmto účelom sú potom využívané prostriedky založené na biologicky prirodzenom kontakte medzi matkou, otcom a dieťaťom:
- Bonding - jedná sa o nadviazanie vzťahu medzi matkou a dieťaťom (prípadne i otcom) bezprostredne po pôrode.
- Dojčenie - kontaktné rodičovstvo hovorí predovšetkým o tzv. dojčení na požiadanie, teda dojčení, ktoré by malo reagovať na potreby dieťaťa.
- Nosenie detí - nosenie detí je staré ako ľudstvo samo a pomáha rodičom s poznávaním dieťaťa a citlivom reagovaní na jeho potreby.
- Spoločné spanie - väčšina detí spí lepšie práve pri spoločnom spaní.
- Dôvera v plač dieťaťa - podrobnejšie rozpísané ďalej v článku.
- Vyvážený osobný a rodinný život - cieľom vzťahovej výchovy nie je len spokojné a uspokojené dieťa, ale aj spokojní rodičia.
- Vymedzovanie hraníc - každé dieťa potrebuje pre svoj rozvoj vymedziť isté hranice, aj kontaktné rodičovstvo teda hranice vymedzuje.
Děláte z dětí slabochy? Psycholožka odhaluje největší omyly výchovy! | prof PhDr. Lenka Šulová
Dôvera v plač dieťaťa
Čo teda znamená dôverovať v plač dieťaťa? Vzťahová výchova pracuje sa zásadnou myšlienkou: "Deti plačú preto, aby s nami komunikovali, nie preto, aby s nami bojovali o moc, či s nami manipulovali, ako predpokladajú tzv. cvičitelia detí."
Ak sa stretávate s ľuďmi, ktorí patria do inej, staršej generácie, určite ste sa stretli s radami, že dieťa sa musí nechať vyplakať, aby si "precvičilo pľúca a zocelilo sa." Táto myšlienka je rozhodne jednou z tých, ktoré sa snaží vzťahová výchova vyvracať. Plač dieťaťa (obzvlášť malého bábätka) totiž naozaj neslúži na precvičenie pľúc, naopak pri plači sa okysličenie krvi znižuje a rastie hladina stresových hormónov (kortizolu).
Ak je dieťa v určitých situáciách (napr. pri zaspávaní - Estevillova či Ferberova metóda) ponechávané vyplakať, k uvoľňovaniu kortizolu dochádza v takýchto situáciách aj potom, kedy to dieťa už navonok vzdá a javí sa pri nich pokojne. Dlhodobý plač spôsobuje chemické reakcie v mozgu, ktoré sa v neskoršom veku a dospelosti môžu prejavovať ako rôzne fyzické, psychické, sociálne či emocionálne problémy.
Vzťahová výchova teda plač dieťaťa chápe ako prirodzený prostriedok komunikácie, keď dieťa dáva najavo, že niečo nie je v poriadku. Každé dieťa potrebuje pocit bezpečia a vedomie toho, že mu rodičia pomôžu, keď niečo potrebuje a samo si pomôcť nevie. A toto pravidlo platí u malých detí a bábätiek ešte o to dôraznejšie.
Riziká metódy "nechať vyplakať"
Ak svoje dieťa napriek tomu chcete nechať vyplakať, mali by ste vedieť, že to so sebou prináša rôzne riziká:
- Problémy s dojčením - obmedzenie laktácie, bojkoty dojčenia, predčasné odstavenie dieťaťa.
- Ešte ťažšie zaspávanie dieťaťa počas noci aj počas dňa, nočné pomočovanie, narušenie spánkových cyklov dieťaťa i rodičov.
- Dlhodobé ovplyvnenie vzťahov (súčasných i budúcich): strata dôvery rodičov vo svojej schopnosti sa o dieťa starať, strata dôvery dieťaťa v rodiča alebo v seba samého, potláčanie citov, nedôverčivosť k ostatným ľuďom.
- Horšie zvládanie stresu: nereagovanie na plač dieťaťa môže narušiť jeho rozvíjajúce sa schopnosti samoupokojenia sa.
- Zníženie inteligencie: vysoká hladinu stresu vytvára podmienky pre poškodzovanie synapsií, uvoľňovaný hormón kortizol ničí nervové bunky, čo sa môže prejaviť až v nasledujúcich rokoch ako rôzne poruchy inteligencie, učenia a správania.
- Zhoršenie zdravia: napr. rozvoj syndrómu dráždivého čreva.
- Poruchy správania: zvýšené šance na podľahnutie závislosti v neskoršom veku, ustrašenosť, nízke sebavedomie, depresie, vzdor, agresivita, sklon slepo počúvať autority.
Čím rýchlejšie a citlivejšie rodičia na plač dieťaťa reagujú, tým viac sa dieťa naučí dôverovať rodičom a svojej schopnosti komunikovať, znižuje sa intenzita jeho plaču a potreba plakať, rodičia viac spoznávajú svoje dieťa a lepšie rozoznávajú aj iné prejavy jeho potrieb.