Životopis Mons. Františka Tondru, spišského emeritného biskupa

Dňa 3. mája 2012 zomrel vo veku 76 rokov v košickej nemocnici spišský emeritný biskup Mons. František Tondra. O úmrtí informoval hovorca Spišskej diecézy Peter Majda.

Pohrebné obrady sa konali vo štvrtok 10. mája 2012 v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule. Hlavným celebrantom bol košický arcibiskup a metropolita Mons. Bernard Bober. Po svätej omši uložili pozostatky biskupa Tondru na cintoríne v Spišskej Kapitule.

Pred 36 rokmi, 9. septembra 1989, prijal biskupskú vysviacku František Tondra, ktorý bol menovaný za spišského diecézneho biskupa 26. júla 1989. Vysviacka sa konala v Katedrále sv. Martina v Spišskom Podhradí, hlavným svätiteľom bol kardinál Jozef Tomko.

František Tondra bol menovaný za diecézneho biskupa Spišskej diecézy 26. júla 1989. Konsekrovaný bol 9. septembra 1989 v Katedrále sv. Martina v Spišskom Podhradí. Konsekrátorom bol kardinál Jozef Tomko. Spolukonsekrátormi boli Mons. Francesco Colasuono, arcibiskup, Mons. Ján Sokol, arcibiskup.

Mons. Tondra bol známy nielen ako spišský biskup, ale aj ako predseda najskôr československej a potom slovenskej Konferencie biskupov. Aj takýmto spôsobom mal možnosť prispieť k životu spoločnosti, na prahu jej novej histórie, po páde komunistického totalitného režimu.

V zosnulom Monsignorovi Tondrovi Slovensko stráca človeka, ktorý celý svoj život zasvätil službe Bohu a Cirkvi. Ľahké neboli ani roky jeho biskupskej služby, keď bol ustanovený za pastiera tejto diecézy. V perspektíve budúcej pastoračnej práce sa zaslúžil o obnovenie fungovania Teologického inštitútu a Kňazského seminára v Spišskej Kapitule.

Mons. František Tondra bol dobrým pastierom svojho ľudu, miloval Cirkev a Svätého Otca.

Otec biskup František sa vyznačoval schopnosťou zjednocovať a viesť, a preto hneď po politických zmenách sa v apríli 1990 bol zvolený za podpredsedu Biskupskej konferencie ČSFR a od júla 1991 do mája 1993 bol aj jej predsedom. Po vzniku Slovenskej republiky bol zvolený v máji 1993 za predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS). Kvôli vážnej chorobe sa úradu vzdal v apríli 1994. Potom bol zvolený za predsedu KBS v roku 2000, 2003 a 2006 a svoju službu ako predseda ukončil v októbri roku 2009.

Otec biskup František bol aj dlhoročným predsedom Bioetickej subkomisie Teologickej komisie KBS. Pod jeho vedením boli pripravené zásadné vyhlásenia k bioetickým otázkam, akými sú umelé oplodnenie, transplantácie, klonovanie, trest smrti a aj vyhlásenie o nevyhnutnosti rešpektovania svedomia zdravotníckych pracovníkov.

S veľkým bôľom v srdci sme prijali správu o skone najdôstojnejšieho otca biskupa Mons. Františka Tondru. V mene Spišskej diecézy ako nástupca zosnulého diecézneho biskupa chcem vysloviť príbuzným zosnulého biskupa i celej našej diecéze slová útechy, ktorá pochádza z našej kresťanskej nádeje. Zvelebujme Boha za to, že nám daroval otca biskupa Františka ako hlavu diecézy, pastiera a otca tejto miestnej cirkvi.

Štyridsať rokov čakala diecéza na svojho duchovného pastiera. Pätnásť rokov na návrat biskupa Jána, Božieho sluhu, ktorého máme v úcte ako mučeníka, bez vyliatia krvi. Po jeho smrti ďalších dvadsaťpäť rokov na príchod nového. Toto miesto zaujal otec biskup František a stal sa jeho hodným pokračovateľom budovania miest¬nej cirkvi, vynikajúcim nástupcom apoštolov a obhajcom viery a práv Cirkvi v zložitých pomeroch nášho spoločenského života.

Po 40 ročnom útlaku komunizmu sa stal obnoviteľom „spustošenej krajiny“, ako čítame v Písme: „I postavia v tebe dávne sutiny: zdvihneš základy zašlých pokolení a volať ťa budú murárom trhlín, obnoviteľom ciest k bývaniu.“ (Iz 58, 12) Obnovil kňazský seminár, diecéznu charitu, založil novú sieť cirkevných škôl, do života diecézy zasa uviedol rehoľné spoločenstvá, zriadil mnohé nové farnosti. Veľkým dielom duchovnej obnovy diecézy bolo uskutočnenie Druhej diecéznej synody, ktorú otec biskup František zavŕšil podpísaním záverečných dekrétov a uviedol ju do života.

Zvelebujme Boha za to, že obdaroval nášho biskupa Františka šľachetným a veľkým srdcom, ktorým nás miloval. Jeho srdce bolo v prvom rade naplnené veľkou láskou k Ježišovi, k jeho Najsvätejšiemu Srdcu, ži-vému a prítomnému v Najsvätejšej Eucharistii. To bol určujúci znak jeho biskupskej služby, ktorý sa nachádza nielen v jeho biskupskom erbe, ale hlavne v jeho každodennom živote biskupa. Veľkou láskou jeho srdca je Panna Mária, ku ktorej sa vrúcne vinul a k úcte k nej privádzal nás všetkých. Levočská Panna Mária bola naozaj prioritou jeho šľachetného srdca. Srdce otca biskupa Františka bolo naplnené aj veľkou láskou k nám, jeho duchovným ovečkám, čoho dôkazom je jeho nevšedná ľudskosť, trpezli¬vosť s našimi slabosťami, a veľká pokora, ktorá vyžarovala z každého stretnutia s nami.

Zosnulému otcovi biskupovi Františkovi zostáváme veľkými dlžníkmi lásky.

Svätý Otec Benedikt XVI. 4. augusta 2011 prijal jeho zrieknutie sa úradu spišského diecézneho biskupa a ustanovil ho za Apoštolského administrátora Spišskej diecézy. Od 10. septembra 2011 bol na dôchodku.

Od začiatku apríla 2012 bol hospitalizovaný vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach, kde sa podrobil operácii na srdci. Zomrel 3. mája 2012 po ťažkej chorobe v košickej nemocnici.

Životopisné údaje

František Tondra sa narodil 4. júna 1936 v Spišských Vlachoch.

Základné vzdelanie nadobudol v rodisku. Potom študoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, kde v r. 1954 zmaturoval. Napriek túžbe po kňazstve nemohol vzhľadom na existujúce politické pomery hneď študovať teológiu. Svojho úmyslu sa nevzdal. Nastúpil na Vysokú školu pedagogickú a v r. 1957 sa dostal na Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave.

Kňazskú vysviacku prijal 1. júla 1962 v Bratislave.

Pôsobil ako kaplán v Levoči (1. 8. 1962 - 31.10. 1963), správca farnosti v Hnilci (1. 11. 1963 - 14. 4. 1970) a v Zázrivej (15. 4. 1970 - 30. 9. 1978) a kaplán v Zázrivej (1. 10. 1978 - 30. 9. 1980). Neskôr ako správca farnosti v Zázrivej (1. 10. 1980 - 14. 10. 1983), správca farnosti v Tvrdošíne (15. 10. 1983 - 14. 4. 1987), správca farnosti v Levoči (15. 4. 1987 - 8. 9. 1989), prodekan v dekanáte Spišská Nová Ves (1. 2. 1988 - 31. 3. 1989) a dekan v spišskonovoveskom dekanáte (1. 4. 1989 - 8. 9. 1989).

Od r. 1962 pôsobil ako kaplán v Levoči. V r. 1963 ho vymenovali za správcu farnosti v Hnilci, v r. 1970 v Zázrivej. Popri náročnej pastoračnej práci dosiahol v r. 1978 doktorát na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Od 1. októbra 1978 tam začal pracovať ako asistent, v rokoch 1978-1983 prednášal morálnu teológiu a súčasne pôsobil ako výpomocný duchovný správca v Zázrivej. Po vymenovaní za správcu farnosti v Tvrdošíne v r. 1983 prestal prednášať na bohosloveckej fakulte.

Dňa 26. júla 1989 ho pápež Ján Pavol II. po dohode s československou vládou vymenoval za spišského diecézneho biskupa, totiž od uväznenia biskupa J. Vojtaššáka r. 1950 nespravoval Spišskú diecézu sídelný biskup. V Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule ho 9. septembra 1989 konsekroval za biskupa kardinál Jozef Tomko, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Dňa 29. septembra 1989 zložil predpísaný sľub vernosti ČSSR.

Ako biskup mohol naplno rozvinúť svoju činnosť až po páde komunistického režimu v novembri 1989. Stal sa predsedom liturgickej komisie Spišského biskupstva. Zaslúžil sa o vybudovanie seminára a teologického inštitútu v Spišskej Kapitule, kde prednášal morálku a sociológiu.

V r. 1992 bol predsedom Biskupskej konferencie ČSFR. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky ho 4. apríla 1993 zvolili za prvého predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS). Kvôli chorobe abdikoval 13. apríla 1994. Do tejto funkcie bol zvolený opäť 31. augusta 2000, 16. septembra 2003 a 3. októbra 2006. Predsedom KBS bol do 28. októbra 2009.

V r. 1997 bol vymenovaný za univerzitného profesora. Bol predsedom Teologickej komisie KBS a predsedom subkomisie pre etiku.

Dňa 4. augusta 2011 prijal Svätý Otec Benedikt XVI. jeho zrieknutie sa úradu spišského diecézneho biskupa a ustanovil ho za Apoštolského administrátora Spišskej diecézy. Od 10. septembra 2011 bol na dôchodku.

Od 80tych rokov uverejňoval články v Katolíckych novinách a v Duchovnom pastierovi. Napísal viacero článkov o zodpovednosti, morálke a rodine v dnešnom svete. Osobitne v nich riešil aj problematiku homosexuality.

Je autorom diela Morálna teológia, ktoré klasickým spôsobom sprístupňuje základné otázky tejto teologickej disciplíny (Spišská Kapitula-Spišské Podhradie, 1. zv. 1994, 2. zv. 1996).

Františka Tondru poznal podpredseda NR SR a predseda KDH Ján Figeľ ako pracovitého kňaza, zodpovedného biskupa a statočného občana. „Bol takým aj za čias komunizmu, s ktorým zápasil o dôstojné miesto človeka, cirkvi, ale aj národa v slobodnej Európe,“ povedal Figeľ. Podľa neho patril k tým predstaviteľom katolíckej cirkvi, ktorí previedli spoločenstvo veriacich cez november ’89 do obdobia obnovy spoločnosti, cirkvi, ale aj kultúry vzťahov. „Spája sa s ním obnova významu a poslania Spišskej kapituly,“ zdôraznil Figeľ. Kresťanskí demokrati u neho vždy podľa šéfa KDH nachádzali otvorenosť a radu. „Po Eduardovi Kojnokovi a Rudolfovi Balážovi odchádza tak tretí z generácie biskupov slobodného Slovenska, ktorých obdobie bolo veľmi náročné z hľadiska vytvárania nových vzťahov medzi cirkvou a štátom, ale aj celkovej spoločenskej, duchovnej a mravnej obnovy,“ dodal Figeľ.

Predseda vlády Robert Fico zaslal sústrastný list, v ktorom vyjadril hlbokú ľútosť nad úmrtím emeritného spišského diecézneho biskupa a významnej slovenskej osobnosti Františka Tondru.

Ako píše premiér v sústrastnom liste, pre mnohých zostala nezabudnuteľným zážitkom spoločná bohoslužba emeritného generálneho biskupa Júliusa Fila mladšieho a spišského biskupa a predsedu Konferencie biskupov Františka Tondru, keď sa spoločne 30. apríla 2004 modlili za úspešný vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

Robert Fico taktiež pripomenul, že z osobnosti spišského biskupa Františka Tondru vyžarovala láska k slovenskej vlasti, ktorú opakovane vo svojich kázňach zdôrazňoval.

Nech odpočíva v pokoji.

Erb Mons. Františka Tondru

tags: #zomrel #biskup #tondra