Stromček, betlehem, zvončeky, vôňa vianočky, kapor vo vani. Symboly späté s Vianocami. Vieme však dôvod, prečo práve ony tvoria symboliku Vianoc?
Vianočný stromček v slovenskej domácnosti
Vianočný stromček
Podľa niektorých údajov úplne prvým stromom bol ten, ktorý v roku 1812 ozdobil vtedajší riaditeľ Stavovského divadla pán Liebich. Poznal tento zvyk z rodného Bavorska. Na Vianoce zvyčajne usporadúval veľkolepé vianočné večierky na Libeňskom zámočku. Schádzala sa u neho vždy pražská smotánka. A práve pre slávnostný večierok v roku 1812 pripravil hosťom zaujímavé prekvapenie.
Stromček predstavuje večne zelený život s odkazom na peklo, očistec i raj. Symbolicky spája peklo (korene), očistec (kmeň) i raj (koruna). Všeobecne však pôvod zdobenia stromčeka musíme hľadať omnoho skôr, podľa legiend až v starom Bretónsku a v Burgundsku.
Tamojší misionár sa pokúsil miestnemu pohanskému obyvateľstvu priblížiť sviatok narodenia Krista. Vedel, že obyvatelia zo širokého okolia sa chodia pravidelne klaňať k mohutnému ihličnanu, ktorý považovali za posvätný strom. Zavesil na jeho konáre horiace pochodne do tvaru kríža. Odtiaľ pravdepodobne pochádza i tradícia stromček nielen zdobiť, ale i zapaľovať na ňom sviečky a prskavky.
Betlehem
Betlehem
Betlehem nám pripomína pravú a kresťanskú podstatu Vianoc. Traduje sa, že pri zrode tohto zvyku bol František z Assisi, ktorý v mladosti viedol nezriadený život plný svetských radovánok. Až keď ťažko ochorel, svoj postoj k životu zmenil.
Pri oslave narodenia Ježiša v roku 1223 postavil v jaskyni živé jasličky so zvieratami i ľuďmi. Stál tak pri zrode tradície stavať betlehem. Od 18.storočia sa betlehemy rýchlo rozšírili v rôznom vyhotovení do domácností obyčajného ľudu v podobe, v ktorej betlehem poznáme aj dnes. K nám sa táto tradícia dostala zo susedného Nemecka.
Zvieratá ako symbol Vianoc
Zvieratá sú tiež symbolom Vianoc, zvlášť niektoré. K Vianociam patria i stáda ovečiek a baránkov. Bolo to tak určite preto, že stráne v okolí Betlehema bývali plné stád oviec. Svoj prapôvod majú už v legende o narodení Ježiša. Všetci chceli Svätej rodine pomôcť v ťažkostiach, a tak prinášali rôzne darčeky.
Hoci by sme si pri pohľade na vianočné kade plné kaprov mohli myslieť, že kapor a Vianoce k sebe patria odnepamäti, nie je to tak. Na štedrovečernom stole sa objavuje až od polovice 19.storočia. Súviselo to predovšetkým s poklesom ceny rýb na trhu. Rybie mäso bolo navyše považované za pôstne jedlo. Otázkou je, prečo práve ryba patrí k symbolu Vianoc.
Narodenie Ježiša sa odohralo na pozadí končiaceho veku rýb a začínajúceho veku barana.
Ak preto chcete prežiť Vianoce v zmysle tradícií, skúste starého známeho kapra.
Gabov recept na vianočného kapra a brownies | Tradičné Vianoce trošku netradične
Vianočka
Vianočka
Vianočka má dlhú históriu a je obľúbená až dodnes. Pôvodne sa volala calta a bol to vlastne zapletený koláč, ktorý sa na záver Štedrej večere rozkrájal.
Zhotoviť vianočku nebolo a nie je jednoduché, a preto sa pri príprave cesta, pletení a pečení vianočky dodržiavali rôzne zvyky, ktoré mali tvorbe vianočky zaistiť úspech. Gazdiná mala miesiť v bielej zástere a šatke, pričom nesmela rozprávať.
Vianočné oblátky
K Vianociam neodmysliteľne patria aj oblátky, ktoré symbolizujú, že kresťania pristupujú k svätému prijímaniu. Oblátka sa na Štedrý večer jedáva s medom, niekde aj s cesnakom. Oblátky sa formovali horúcimi kliešťami a začali sa piecť hneď po Lucii.
Zvončeky
Prvé zvony sa začali objavovať už v 6.storočí a čoskoro sa stali súčasťou kostolov. Sprevádzali človeka na každom kroku. V dobách, keď neexistovali hodiny, určovali čas, ohlasovali nebezpečenstvo, smrť, ale i radostné udalosti. Už tradične sú teda sklenené zvončeky ozdobou vianočných stromčekov. Málokto si uvedomí, že majú svoju nadprirodzenú symboliku.
Naši predkovia verili, že sa počas štedrovečernej noci otvárajú hroby a mŕtvi na hodinu precitnú zo svojho večného spánku. Spravodliví, ktorí nájdu na snehu modrý kvietok, môžu zostúpiť do podsvetia, kde sú ukryté poklady celého sveta. Ten, kto je vedený len zištnými úmyslami, okamžite zostarne, pretože v podsvetí je jediná minúta dlhá ako 80 rokov pozemských. Zvončeky preto majú svojim cengotom ochrániť srdce pred chamtivosťou a lakomstvom.
Ďalšie vianočné zvyky vo svete
Či už sú vítaním zimného slnovratu, oslavou narodenia Ježiša, alebo kombináciou oboch, tradície zimných sviatkov počas decembra sa zachovávajú v rozmanitých podobách na celom svete. Mnohé z vianočných zvykov zaujmú a umožnia nahliadnuť hlbšie do duše danej kultúry, iné pobavia a niektoré snáď i mierne šokujú svojou výstrednosťou. Čo ich všetky spája, je krása mnohorakosti, s ktorou národy sveta vnímajú sviatky zimy.
Napríklad, jedným zo symbolov Vianoc vo Švédsku je obrovská slamená socha kozy menom Yule. V Katalánsku je súčasťou betlehemov postavička kakajúceho roľníka, Caganer. Na Islande sa s Vianocami spája strašidelná mačka Jólakötturinn.