Katolícke noviny zohrávajú významnú úlohu v slovenskom cirkevnom a spoločenskom živote. Počas svojej existencie boli spojené s mnohými významnými osobnosťami, ktoré sa zaslúžili o ich rozvoj a šírenie kresťanských hodnôt. V tomto článku si pripomenieme niektorých biskupov a redaktorov, ktorí sa významne zapísali do histórie Katolíckych novín.
Medzi tieto osobnosti patria:
- Šimon Klempa
- Ján Vojtaššák
- Ambróz Lazík
- Ladislav Hučko
Šimon Klempa: Budovateľ Katolíckych novín a národný buditeľ
Šimon Klempa sa narodil 24. októbra v Lakšárskej Novej Vsi. Bol významným kňazom, redaktorom a národným buditeľom. Pôsobil vo farnosti sv. Jozefa v Pešti, kde žilo mnoho Slovákov. Venoval sa aj výchovno-kultúrnym aktivitám medzi svojimi krajanmi.
V roku 1891 sa stal Klempa hlavným iniciátorom spolkových aktivít. Bol vydavateľom Katolíckych novín, ktoré vtedy vychádzali v bernolákovčine. Prvé číslo vyšlo 7. júla 1849. V Katolíckych novinách uverejnil aj životopis sv. Reč... (úvodný prejav na zasadnutí SSV, Trnava, 1890).
Zomrel 21. apríla 1969 v Trnave a pochovaný je v rodnej Lakšárskej Novej Vsi. Na priečelí kaplnky sv. Šimona a Júdu bola 7. decembra 1897 inštalovaná pamätná tabuľa, ktorú odhalil predseda SSV biskup Mons. Dominik Tóth a poslanec NR SR Miroslav Jureňa. Pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia Slovenská samospráva VIII. odhalila pamätnú tabuľu aj na budove fary.
Klempa sa venoval aj výchovno-kultúrnym aktivitám medzi svojimi krajanmi. Zameriaval sa na problémy dedinského ľudu, najmä s alkoholizmom, a učili ľudí ako im čeliť. Podporoval zakladanie knižníc pre ľud.
Bol trnavským kanonikom a v rokoch 1886-1901 bol druhým predsedom Spolku sv. Vojtecha. V roku 1858 sa stal pápežským komorníkom, od r. 1876 titulárnym prepoštom, v roku 1886 sa stal trnavským kanonikom. V roku 1858 sa stal pápežským komorníkom a od roku 1876 titulárnym prepoštom.
Ján Vojtaššák: Biskup v časoch totality
Biskup Ján Vojtaššák sa narodil v chudobnej oravskej rodine. Bol vymenovaný za jedného z troch slovenských biskupov 16. decembra 1920. Dr. Pavel Žiška, ako hlavný redaktor Katolíckych novín, v tomto duchu píše: „Všetci traja sú presvedčení Slováci a preto keď za ich príkladom pôjdeme, musí už raz prestať to upodozrievanie, ako keby katolíci neboli verní, spoľahliví občania nášho štátu. Vernosť k Cirkvi musíme vedieť spojiť vernosťou k vlasti, popri horlivom konaní našich cirkevných povinností nesmieme zabúdať na povinnosti, ktoré žiada od nás národ, vlasť, štát. Musíme ukázať, že naše verné katolícke zmýšľanie neprotiví sa národnému presvedčeniu, a že naše republikánske zmýšľanie vieme zrovnať so zásadami katolicizmu.“
Bol to biskup J. Vojtaššák, ktorý ako prvý, po oznámení dvoma židovskými utečencami, ohlásil vláde a nunciovi G. Burziovi neľudské zaobchádzanie so Židmi vedenými na smrť. Biskup J. Vojtaššák bol mužom modlitby, ale aj vytrvalej práce. Celé hodiny prekľačal v studenej kaplnke. Každú nedeľu a sviatok presedel v celé hodiny spovednici. Bol známy svojou obetavosťou a štedrosťou. Veľkú starostlivosť venoval kňazskému dorastu, najmä mladíkom pochádzajúcim z chudobných rodín. Počas slobodného vedenia diecézy vysvätil 188 kňazov.
Ján Vojtaššák
Biskup J. Vojtaššák pastierskym listom 24. apríla 1945 ostro protestoval proti poštátneniu katolíckych škôl a proti zákazu vyučovaniu náboženstva v školách. Štátny súd v Bratislave ho 10.-13. januára 1951 odsúdil v 74. roku života na 24 rokov ťažkého väzenia, 500 000 korún pokuty, konfiškáciu všetkého majetku a stratu občianskych práv.
Od jeho narodenia 14. novembra 1877 do posledného výdychu 4. augusta 1965 uplynulo takmer 88 rokov, naplnených jednak láskou k Bohu i k ľuďom, ale poznačených aj nespravodlivosťou, ľudskou zlobou, ktorá ho mala za „zločinca a protiľudového biskupa“.
Kontroverzie okolo osoby biskupa Vojtaššáka
Niektoré sekulárne médiá biskupa Vojtaššáka vykresľujú ako kontroverznú osobnosť v súvislosti s jeho postojmi k židovskej otázke. Biskup Vojtaššák bol osobným priateľom Andreja Hlinku ešte z čias Uhorska. Vojtaššák spolupracoval s Hlinkom a spolu s ďalšími slovenskými kňazmi čelili maďarizačnému tlaku. Biskup Vojtaššák sympatizoval so slovenským autonomistickým hnutím a Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou, no nebol jej členom a nezúčastňoval sa na riadení tejto strany.
Keď došlo k vyhláseniu Slovenského štátu v roku 1939, biskup Vojtaššák to prijal ako v daných podmienkach optimálne riešenie pre slovenský národ. Na podnet biskupského zboru a so súhlasom Svätej stolice sa v roku 1940 stal podpredsedom Štátnej rady, ktorá bola reprezentatívnym orgánom bez praktického dosahu na politický život. Ostal v nej do roku 1943.
K postoju biskupa Vojtaššáka k židovskej otázke na Slovensku je veľmi dôležité zdôrazniť, že sa spolu s ostatnými katolíckymi biskupmi v roku 1941 po vyjdení Židovského kódexu pričinil o vydanie memoranda, ktoré odsúdilo rasizmus ako vieroučný blud a tiež v roku 1943 podpísal spoločný pastiersky list biskupov k židovskej otázke, ktorý vyzýval k záchrane Židov. Biskup Vojtaššák sám vymohol pre niekoľkých Židov tzv. prezidentské výnimky, ktoré ich chránili pred dosahom protižidovského zákonodarstva.
Ambróz Lazík: Obnova Katolíckych novín v období Pražskej jari
Ambróz Lazík sa narodil 7. decembra 1897 v Trstíne. Po smrti biskupa Jantauscha ho Svätá stolica 8. augusta 1947 vymenovala za trnavského apoštolského administrátora. Dňa 14. augusta 1949 ho v Trnave vysvätili za titulárneho biskupa appiánskeho. Za biskupské heslo si vybral slová Ave crux = Buď pozdravený, kríž. V roku 1968 umiernenou formou presadzoval oživenie náboženského života a ujal sa vedenia Spolku sv. Vojtecha.
Lazík v marci 1968 v prvom necenzurovanom pastierskom liste napísal: „Viem ako čakáte na moje slová teraz, vo chvíli hlbokého prielomu života našej spoločnosti. (…) Zo všetkých vašich spontánnych prejavov vyznieva veľká nádej, že pravda a spravodlivosť ovládne náš verejný život, ale ozýva sa v nich aj bolesť a úzkosť minulých rokov. Je to pochopiteľné, veď všetci sme spoločne niesli ich ťarchu: posmech, ponižovanie ohováranie, zastrašovanie, vyradenie z verejného života, šikanovanie, internovanie a väznenie. (…) Chýbala nám tlač, priame vzájomné spojenie a spojenie s Námestníkom Kristovým, chýbalo nám napojenie na život a na život Cirkvi vo svete. (…) Dúfame, že táto doba sa končí.“
Výrazne sa zvýšila kvalita Katolíckych novín, kde sa začalo informovať a diskutovať aj k témam II. Vatikánskeho koncilu, aj aktuálnym domácim spoločensko-politickým otázkam, čo dovtedy nebolo možné. Prispievali aj biskupi, o ktorých sa dovtedy nemohlo ani písať, takisto nežiadúci autori, zaradili sa dovtedy nemožné témy ako kritika režimu, násilná likvidácia reholí či zákaz a obnova Gréckokatolíckej cirkvi. Dôležitou zložkou bol priestor pre reflektovanie periodika zo strany čitateľov, ktorí mali možnosť vyjadriť svoje názory, príp. poukázať na nedostatky Katolíckych novín. To zvýšilo aj čítanosť a náklad KN.
Zomrel 20. apríla 1969 v Trnave.
Ladislav Hučko: Od fyziky k teológii a redaktorstvu
Ladislav Hučko sa narodil 16. februára 1948 v Prešove v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Rozhodol sa pre štúdium experimentálnej fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V období rokov 1973 až 1989 žil v Bratislave, kde sa venoval výskumnej práci v oblasti ťažby ropy a plynu. Po páde režimu sa mu otvorili možnosti štúdia teológie.
Ladislav Hučko
Niekoľko mesiacov po páde totality pracoval ako redaktor v Katolíckych novinách. V rokoch 1990 - 1991 pôsobil ako výkonný tajomník Konferencie biskupov Slovenska. V roku 1992 odišiel študovať na Lateránsku univerzitu v Ríme. Za kňaza bol vysvätený 30. marca 1996. Po návrate z Ríma v roku 2000 začal vyučovať dogmatickú teológiu na Teologickom inštitúte v Košiciach a zároveň vykonávať duchovnú službu v Geriatrickom centre svätého Lukáša v Košiciach. Pápež Ján Pavol II. ho 24. apríla 2003 vymenoval za apoštolského exarchu pre katolíkov byzantského obradu v Českej republike.
Hučko spomína na prácu v Katolíckych novinách po páde totality: „V novinách vládla veľmi prajná a pracovná atmosféra. Brali sme to normálne, že my ako kresťania máme ísť proti prúdu a hlásať Kristovo učenie vhod i nevhod (porov. 2 Tim 4, 2). A to aj s vedomím, že vzbudíme neľúbosť a dokonca odsúdenie od iných síl.“
Zomrel 14. januára 2025 v Prahe.
Katolícke noviny v kontexte slovenskej tlače
Vznik demokratického Československa 28. 10. 1918 priniesol aj obrovský rozvoj školstva na Slovensku, čo prispelo aj k rozvoju tlače. V r. 1928 vychádzalo na Slovensku 333 titulov, z toho 186 slovenských. Po vyhlásení Autonómie a vzniku SŠ sa nastolila vláda jednej strany, ktorá zakázala väčšinu demokratickej tlače a zvyšné noviny a časopisy ovládla. V septembri 1938 sa zaviedla cenzúra, ktorá trvala do konca vojny.
Obnovenie Katolíckych novín (KN) inicioval v r. 1940 novozvolený biskup Michal Buzalka, poverený vedením Katolíckej akcie (KA), v snahe zamedziť šírenie novopohanskej ideológie nacionálneho socializmu. KN sa stali oficiálnym orgánom KA. Druhým cieľom bolo vytvoriť celonárodný týždenník ktorý by informoval o živote Cirkvi doma aj v zahraničí. Bola to aj snaha vybudovať silné mienkotvorné noviny.
Po páde diktatúry začalo Čarnogurským vedené KDH so slušným nákladom vydávať Slovenský denník. Zrejme tomu pomohlo aj politické rozdelenie kresťanov a KDH, ktoré spôsobili tí, čo odišli k Mečiarovi a Slotovi. SD namiesto snahy o kvalitný konzervatívny denník preferoval jeden názorový prúd kresťanskej politiky.
Na rozdiel od KN sa venoval aj vnútrocirkevným problémom a aktuálnym spoločensko-politickým témam, umožňoval kritickú diskusiu. Roku 1990 sa vydávanie KN vrátilo do činnosti Spolku sv. Vojtecha. Postupne sa zlepšia kvalita.
V r. 2011 mali náklad 85-tisíc, 2017 - 67 915, v r. 2020 - 59 543. Aj preto platí „na Slovensku je to tak“....
tags: #biskup #redaktor #katolickych #novin