Chrám svätého Víta v Prahe: História a Architektúra

Katedrála sv. Víta je najvýznamnejším pražským chrámom a najvýraznejšou budovou Pražského hradu. V nijakom inom monumente nie sú tak výrazne vpísané české dejiny, ako práve v ňom. Je považovaná za duchovný symbol a centrum českého štátu. Patrí medzi najatraktívnejšie turistické ciele nielen v Prahe, ale v celej Českej republike, kde ročne zavíta okolo dva a pol milióna návštevníkov.

Katedrála sa nachádza na miernej vyvýšenine v pražskej mestskej štvrti Hradčany, v areáli Pražského hradu. Od roku 1997 je Katedrálou svätého Víta, Václava a Vojtecha, nakoľko je zasvätená trom svätcom Vítovi, Václavovi a Vojtechovi.

Zatiaľ čo väčšina európskych katedrál sa budovala vo vnútri miest, pražská vyrastala počas takmer šiestich storočí mimo mesta, vysoko nad ním, uprostred areálu Pražského hradu. Stavebné dejiny tohto chrámu sú skratkou dejín výtvarného umenia v Čechách od desiateho po 20. storočie. Budova kostola tvorila oddávna dominantu Pražského hradu aj Prahy.

Dlhé roky cirkev vedie spor o vlastníctvo katedrály s Českým štátom, až do roku 1954 bola katedrála vo vlastníctve cirkvi.

Svätý Vít pochádzal zo Sicílie, narodil sa pravdepodobne koncom III. storočia. Zomrel v roku 304 ako mučeník. Bol okrem iného patrónom Čiech a Prahy, patrón chorých na epilepsiu, ľudovo nazývanú „tanec sv. Víta“.

Svätý Václav sa narodil v rokoch 903-907 ako najstarší syn českého kniežaťa Vratislava I. z rodu Přemyslovcov. Vychovávala ho kniežaťova matka svätá Ľudmila, ktorú po smrti Vratislava dala zavraždiť vdova po Vratislavovi, Drahomíra a zmocnila sa vlády. Prenasledovala kresťanov, kňazov i poddaných. Veľmoži povstali proti nej a prinútili ju aby sa vzdala vlády. Vlády sa ujal Václav, ktorý v Prahe na počesť svätého Víta založil kruhovú románsku rotundu, ktorá bola dokončená v 30-tých rokoch 10. storočia a je tu pochovaný aj jej zakladateľ. Okrem toho sa tu nachádzala aj relikvia, lebka svätého Víta.

Svätý Vojtech sa narodil okolo roku 956 na hrade Libica pri Poděbradoch. V roku 981 sa Vojtech stal kňazom, a po skone biskupa Dětmara jeho nástupcom. Bojoval proti pohanským zvykom šľachticov. Založil pri Břevnove benediktínsky kláštor, ktorý sa stal centrom kresťanskej kultúry a vzdelanosti v Čechách. Keď v roku 997 vstúpil na posvätné pohanské pole, blízo Kaliningradu, kde nemohol vkročiť nikto pod trestom smrti, tak tam Vojtecha zabili. Knieža Boleslav Chrabrý kúpil jeho pozostatky a pochoval ho v Hnezdne. Knieža Břetislav v r. 1039 dobyl Hnezdno a telo sv. Vojtecha slávnostne preniesol do chrámu sv. Víta v Prahe.

Historický Vývoj Katedrály

Katedrála sv.Víta sa skladá zo Svätovítskej rotundy,Baziliky sv.Víta a Katedrály sv.Víta.V tomto článku budem písať o postupnom historickom vývoji Katedrály sv.Víta, Václava, Vojtecha v Prahe v jednotlivých časových obdobiach.

Svätovítská rotunda bola založená kniežaťom Václavom na najvyššom mieste vtedajšieho hradného areálu. Bola vybudovaná v rokoch 926-930. Archeologický prieskum umožnil rekonštrukciu celej stavby. Podobnými stavbami bol uchovaný odkaz byzantského génia Ravenny. Z rotundy sa zachovali len malé časti základového muriva, kostol mal tvar kríža. Rotunda bola kniežacím dvorným kostolom vznikom pražského biskupstva v roku 973 sa stala katedrálnym kostolom biskupským.

V roku 1060 nechal knieža Spytihnev II. strhnúť svojimi rozmermi nedostačujúcu rotundu a na ich mieste začal s veľkolepou výstavbou dvojchórovej baziliky rovnakého zasvätenia, čo je vlastne Bazilika sv.Víta. V stavbe pokračoval prvý český kráľ Vratislav a dokončil ju až jeho nástupca Břetislav II. v roku 1096. Rozsiahle zvyšky stavby zachované pod dnešnou katedrálou umožňujú urobiť si presnú predstavu o jej podobe. Na Východnej strane mala bočné podkovité apsidy, stredný štvorcový chór s apsidou a pod ním trojloďovú kryptu. Slohovo je kostol veľmi mnohotvárny a jednoznačne ukazuje na ovplyvnenie umením otónskym. V tejto bazilike boli pochovaný králi a členovia rodiny Přemyslovcov a Luxemburgovcov.

Čo sa týka Katedrály sv.Víta, Václava a Vojtecha, tak základný kameň bol k stavbe položený v roku 1344 v súvislosti s povýšením pražského biskupstva na arcibiskupstvo za prítomnosti kráľa Jána Luxemburského a tiež jeho syna, neskoršieho českého kráľa a rímskeho cisára Karola IV., ktorý sa o rozvoj katedrály významne zaslúžil. Bola to stavba katedrálneho typu podľa juhofrancúzskych katedrál. Rozhodnutie o výstavbe katedrály sa spája s povýšením pražského biskupstva na arcibiskupstvo. Stavbu začal francúzsky majster Matyáš z Arrasu v roku 1344, na jeho prácu po jeho smrti nadviazal Petr Parléř, povolaný zo švábskeho Gmundu. Jeho nástupcami sa stali jeho syn Jan a majstri Václav a Petr.

K výstavbe chrámu bol povolaný Matyáš z Arrasu Karlom IV. On vybudoval za svojho života celý záver s priľahlými kaplnkami a celým chórom. Na severnej strane kaplnku sv.Anny a časť zákristie (východnú stenu) a na južnej strane kaplnku Márie Magdalény, kaplnku s pozdejšie vystavenou Vladislavským oratoriom a polovicu kaplnky sv.Kríža. Chór má 5 klenbových polí a jeho záver je vytvorený 5 stranami 8-uhelníka. Arkádami sa otvára do priľahlého krížového vstupu, ku ktorému sú pripojené polygonálne kaplnky. Múry chóru boli vybudované do výšky trifória. Dielom Mayáša z Arrasu prenikol do Čiech dokonalý francúzsky katedrálny systém. Slohovo najbližšia stavba sa uvádza katedrála sv. Justína v Narbonne. Matyáš z Arrasu zomrel v roku 1352 a bol pochovaný v kaplnke sv.Anny.

Vtedy Karol IV. povoláva k dostavbe architekta Petra Parléře zo Švábskeho Gmundu. Tento sa však neprispôsobil plánom, ale pokračoval úplne samostatne. Dokončil katedrálu schématicky podľa započatej gotickej časti. Pretiahol loď a potom pokračoval trifóriom a na západnej strane viedol dvojicu veží. So stavbou sa pokračovalo do roku 1420. V tej dobe bola zborená renesančná kaplnka sv.Vojtecha, ktorá stávala pred provizórnym západným priečelím.

Keď v roku 1541 zničil rozsiahly požiar kráľovský hrad, značnú skazu spôsobil aj v chráme, do ktorého vnikol cez vežu a strechu. Požiar na Malej Strane v roku 1541 poničil drevené časti chrámu. Jeho obnovou boli poverení dvorní architekti Bonifác Wohlmut a Hanuš Tirol, ale práce boli po viac ako 20 rokoch opäť zastavené. Postupne sa však chrám obnovoval, až do polovice 17. storočia keď chrám padol do rúk prívržencom Fridricha Falckého a kalvínskému kazateľovi Abrahamu Scultetovi, ktorý tento chrám poničili.

Veci sa výrazne pohli 1. októbra 1873, kedy bol v rámci osláv 900. ročného jubilea vzniku pražského biskupstva položený základný kameň dostavby katedrály. Jej dokončením poverili architekta Josefa Mockera, ktorý dal chrámu súčasnú, novogotickú podobu. Myšlienka na dostavbu chrámu ožila v roku 1673 keď sa položil základný kameň západnej časti katedrály avšak k jej prestavbe už nedošlo. Od roku 1873 sa dostavala trojloď, k slávnostnému vysväteniu došlo v roku 1929. Hlavná dostavba sa ukončila v roku 1938. Po vojne sa pokračovalo v rekonštrukcii.

Jozef Mocker zomrel v roku 1899 a dostavby sa ujal Kamil Hilbert, ktorý citlivo uchoval archeologické nálezy z predchádzajúcich stavebných stavebných etáp kostola.

Slávnostný akt vysviacky dostavaného chrámu, výraznej pražskej dominanty sa uskutočnil 12. mája 1929 a pre verejnosť sa brány chrámu slávnostne otvorili 28. septembra 1929 pri príležitosti svätováclavského milénia. V roku 1954 prešla správa chrámu na prezidentskú kanceláriu. Až v roku 1997 bola katedrála oficiálne vysvätená všetkým trom svätcom Sv. Vítovi, Sv. Václavovi a Sv. Vojtechovi.

Toto impozantné novogotické dielo s tromi vežami vznikalo počas niekoľkých etáp a dokončené bolo až v roku 1929, teda po 585 rokoch od položenia základného kameňa.

Architektonické prvky a umelecká výzdoba

Svojou stavbou pripomína francúzske gotické chrámy. Vo vnútri je vybudovaný bohatý operný systém a vysoký chór. K obom priečnym lodiam sú postavené gotické točivé schody. Vnútorná sála je zaujímavá 21 bustami rôznych panovníkov, biskupov a osobností pracujúcich na stavbe chrámu, vždy umiestnenými na niektorom z pilierov v niekoľko metrovej výške.

Čo sa týka umeleckej výzdoby kostola, tak katedrála je bohato vyzdobená kamennými detailami,z ktorých predovšetkým chrlice sú doležité. Čo sa týka západného priečelia tak ním sa otvára hlavný vstup do kostola a to tromi bránami s bronzovými dverami. Autorom reliéfov je Otakar Španiel. Na stredných dverách sú zachytené dejiny katedrály, na bočných výjavy z legiend o sv.Václavovi a sv.Vojtechovi. V strednom štíte sú ružice so sklenenou vitrážou od Františka Kyselu na námet Stvorenie sveta.

Čo sa týka južného priečelia, tak tam sa nachádza 100 metrov vysoká južná veža, v ktorej je umiestnený zvon Zigmund a jeho autorom je zvonár Tomáš Jaroš z Brna, a vznikol v roku 1549. V okne 1.poschodia je renesančná zlatená mreža z počiatku 17.storočia. Vpravo od veže je Zlatá Brána. V jej oblúkoch je bronzová veža z roku 1954 od J.Horejca. Najvýznamnejšia je výzdoba čelnej steny, okolo okien komory s korunovačnými klenotami. Je to mozaika z rokov 1370-71. Meria 95 metrov štvrcových a je na nej Posledný súd. s Eliškou Pomoranskou. Bola prevedena benátskými umelcami podľa predlohy, vytvorenej domácimi umelcami. V portikuse brány najdeme podstatne mladú mozaiku Karla Svolinského z roku 1939 predstavujúcu Adama a Evu, a Ukrižovanie.

Najžiadanejším je kaplnka Sv. Václava, postavená nad pôvodným hrobom. Je ozdobená pašijovým cyklom, ale aj ďalšími maľbami. Pôvodný obraz Karola IV. bol v 15. storočí doplnený o ďalšie postavy.

V interiéri katedrály zasluhuje výzdoba kaplnky sv.Václava a ideové centrum tvorí náhrobok s pozostatkami sv. Václava. Dnešná podoba je dielom Kamila Hilberta z rokov 1911-12. Spodná časť stien je obložená ametystami a jaspisami, a medzi nimi cyklus vrcholne gotických nástenných malieb s christologickými výjavmi pripisovaný Majstrovi Theodorikovi. Po stranách Kalvárie, ktorá je vyvrcholením celého cyklu, najdeme znovu Karla IV. a Elišku Pomoranskú. Druhý cyklus, umiestnený nad vyššie menovaným je venovaný výjavom zo života sv. Václava, oprávnene sa predpokladá, že ich autorom je Majster litoměřického oltára a,že pochádzajú zo začiatku 16.storočia.Na čelnej východnej stene najdeme robustnú postavu Vladislava Jagellonského a jeho ženy a ďalej pod nimi českých patrónov s dvomi anjelmi, ktorých postavy tvoria rámec najvýznamnejšej plastiky kaplnky sochy sv.Václava. Táto socha vznikla ako dielo parlérovskej huti ajkeď býva v staršej literatúre pripisovaná Petrovi Parléřovi. Jej umelecko-historickým rozborom zrejmé, že jej autorom je sochár o generáciu mladší. Ak pominieme ostatné umelecké prvky kaplnky zo 14.storočia, 15.stor. a 16.stor., pripomeňme aspoň tabuľkový obraz zavesený pri hl.vchode do kaplnky a je to zavraždenie sv.Václava, z konca polovičky 16.storočia.

Kaplniek sa tu však nachádza niekoľko. V gotickej časti je to tiež Kaplnka Božieho hrobu. Z iných možno spomenúť ešte kaplnku Anežky Českej, Sv. Anny, sv. Jána Krstiteľa, Sv. Michala, sv. Márie Magdalény, predtým Valdštejnská, sv. Ján Nepomucký a kaplnka sv.zostatkov. Z mladších je to potom kaplnka sv.Zigmunda s nástennou maľbou Nanebovzatia Panny Márie z druhej polovice 16.stor. a v tej istej kaplnke sú výjavy zo života sv.Zigmunda z doby okolo r.1600.

Najstaršia umelecká výzdoba katedrály obsahuje v sebe fragmenty gotických malieb zo 14.stor.v kaplnke sv.Kríža a je tam tiež tabuľkový obraz Veraikonu z časov po roku 1400. Potom sú tu plastiky, pričom najstaršou, dochovanou sochárskou prácou, umiestnenou v katedrále je ranne gotický bronzový kruh v leviej hlave na Železných dverách v portále do svätováclavskej kaplnky. V súvislosti s gotickou výstavbou katedrály nasledujú práce z parlérovskej hute. Sú to tiež náhrobné kamene Přemyslovcov, Přemysla Otakara II., Břetislava I.,Břetislava II., Bořivoje II. a Spytihněva II. K nim sa pripája náhrobník arcibiskupa Jána Očka z Vlašimi a ďalej v kaplnke sv.Márie Magdalény. Náhrobné kamene oboch staviteľov nájdené Kamilom Hilbertom v roku 1918 na severnej strane katedrály. Z parlérovskej hute pochádza najvýznamnejší gotický cyklus plastík t.j. portrétne galérie v trifóriu, na konci katedrály s 21 portrétmi bust, ktoré predstavujú 11 členov panovníckeho rodu, 3 arcibiskupov, 5 riaditeľov stavby a 2 prvých staviteľov. Je potrebné pripomenúť si výnimočnosť faktu, že uprostred stredoveku, kedy bolo posvätné miesto vyčlenené výhradne pre svätcov sa do tejto galérie dostali nielen panovníci a ich rodiny, ale i arcibiskupi, ale aj riaditelia stavby t.j. šľachtici. A navyše obaja architekti.

Ďalšie obdobie je barokové. Čo sa týka maliarskeho umenia, tak baroková doba v tejto oblasti nijako do interiéru chrámu nijako výrazne neprenikala. Ikeď by sme mohli vymenovať celú radu diel, ktoré sa v katedrále nachádzajú, ale patria k bežnej umeleckej produkcii. Zdôrazníme teda 2 najdôležitejšie. Prvý je závesný obraz Panny Márie, umiestnený v novej arcibiskupskej kaplnke od Bartolomea Sprangera z roku 1593. Druhý obraz je dielom Petra Brandla z roku 1722 z vrcholného obdobia tohoto maliara. Je to obraz Krst Kristov nad renesančne vykladanou ľavicou pri starej zákristii.

Celkovo sa nachádza vo zvonici 7 zvonov. Zvon Žigmund z roku 1549, zvon Václav z roku 1542, Zvon Ján Krstiteľ z roku 1546 a Jozef z roku 1602.

Posledným panovníkom, ktorý na Pražskom hrade trvale sídlil bol posledný český kráľ Ferdinand V. Dobrotivý, ktorý v roku 1848 abdikoval v prospech svojho synovca Františka Jozefa I., pričom sídlo českých kráľov sa presunulo do Viedne.

Okrem bohoslužieb sa v chráme konali korunovácie českých kráľov a kráľovien. Je miestom uloženia pozostatkov svätých patrónov zeme, panovníkov, šľachticov a arcibiskupov. Kultovým centrom dnešnej katedrály je Kaplnka sv. Václava. Jej výnimočnosť zdôrazňuje nádherná výzdoba - obklad stien z drahých kameňov a nástenné maľby pašiového cyklu a výjavov zo života sv. Václava.

Zaujímavosťou je, že posledným kráľom, ktorý bol v kráľovskej hrobke pod katedrálou pochovaný, bol Rudolf II. (1552-1612), cisár rímsky a kráľ český. Postava známa z filmových príbehov Cisárov pekár a Pekárov cisár. Po ňom tu miesto odpočinku našla už len parmská vojvodkyňa Mária Amália Rakúska (1746-1804).

S katedrálou sv. Víta je spojených množstvo legiend. Najznámejšia legenda hovorí o udalosti krátko pred smrťou českého kráľa a rímskeho cisára Karola IV. Keď umieral, na chráme sa vraj sami od seba rozozvučnili zvony a následne aj všetky ostatné v krajine. Práve to mal počuť Karol IV. samotný a poznamenať „Hle, dítky mé, již mne volá Pán Bůh, budiž s vámi na věky!“.

Toto majstrovské architektonické dielo je Národnou kultúrnou pamiatkou.

Vo štvrtok 21. novembra uplynie 675 rokov od položenia základného kameňa katedrály sv. Základný kameň tejto impozantnej gotickej katedrály bol položený 21. novembra 1344. Na snímke dvere Korunnej komory s korunovačnými klenotmi v katedrále sv. Víta na Pražskom hrade, na otvorenie ktorých je potrebných sedem kľúčov.

V Česku pred 85 rokmi 28. septembra 1929 po dostavbe slávnostne a oficiálne otvorili pražský Chrám sv. Víta (v súčasnosti Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtěcha). Jeho slávnostné opätovné vysvätenie sa konalo 12.

Tabuľka: Významné osobnosti spojené s Katedrálou sv. Víta

Katedrála sv. Víta v Prahe

tags: #chram #svateho #vita #praha #foto