V romantických predstavách mnohých ľudí patrí k Vianociam neodmysliteľne sneh. Čoraz viac sa však odkláňajú od reality. Globálne otepľovanie spôsobuje, že v nížinách sa už aj predtým zriedkavý „vianočný sneh“ stáva skôr raritou a aj v horských severných oblastiach je snehu menej, ako bývalo. Ani tento rok to nebude inak.
Snehová pokrývka na Vianoce je čoraz vzácnejšia.
Vývoj počasia pred Vianocami a po nich
Vianoce sa blížia a s nimi aj otázka, či sa dočkáme bielej pokrývky. Pozrime sa na predpovede a výhľady počasia.
V predvianočnom týždni pokles teplôt bude postupný, silnejšie mrazy budú okolo 19. -21. decembra. Po Vianociach až do Silvestra sa mierne oteplí, kotliny budú trápiť početné hmly, na horách môže byť slnečno. Začiatkom nového roka by sa zima mala vrátiť.
Podrobný výhľad počasia na obdobie 18. - 24. decembra:
- Pondelok - utorok: Ráno zmenšená oblačnosť alebo hmla, cez deň polojasno. Nočné teploty -8 až -10°C. Denné teploty -2 až 2°C.
- Streda: Ráno až dopoludnia hmlisto. Počas dňa pribúdanie oblačnosti so slabým snežením. Nočné teploty -8 až -12°C. Denné teploty -1 až 1°C.
- Štvrtok - piatok: Oblačno až zamračené, na mnohých miestach dážď so snehom, na horách sneženie. Ráno a dopoludnia hmlisto. Nočná teplota -4 až 0°C. Denná teplota 1 až 3°C.
- Sobota - nedeľa: Veľká oblačnosť až zamračené so snežením hlavne v sobotu. V nedeľu polooblačno, ojedinele snehové prehánky. Ráno hmla. Nočné teploty -3 až - 5°C. Denné teploty v sobotu ešte do 3°C, v nedeľu ochladenie na -2 až 1°C.
Výhľad počasia na obdobie 25. - 31. decembra:
- Pondelok - utorok: Polooblačno až oblačno. Zrána bude miestami hmla alebo nízka oblačnosť. Ojedinele snehové prehánky. Nočné teploty sa budú pohybovať v rozmedzí -3 až -7°C. Denné teploty v intervale -2 až 2°C.
- Streda - štvrtok: Spočiatku zmenšená nízka oblačnosť alebo hmla, postupne od západu oblačno až zamračené, miestami zrážky zmiešaného charakteru. Nočné teploty 0 až -4°C. Denné teploty 0 až 3°C.
- Piatok - nedeľa: Oblačno až zamračené, dážď, neskôr dážď so snehom, na horách sneženie. Nočné teploty v rozmedzí 0 až 3°C.
Biele Vianoce v minulosti: Pohľad do histórie
Posledné roky boli Vianoce skôr teplé a bez snehu. Platí to od roku 2013 až po vlaňajšok. Klasické chladné Vianoce a zároveň aj zimu sme naposledy v Žiari nad Hronom mali v roku 2001 (na Štedrý deň -20.4°C), ale aj v roku 2002. Ak by sme chceli spomenúť tuhšie zimy, museli by sme ísť do 80. rokov.
V minulosti sa bežne vyskytovali zimy, keď pretrvávalo studené počasie so snežením od novembra, respektíve decembra až do začiatku jari. Navyše všetky tri zimné mesiace, teda december, január aj február boli veľmi studené.
Zasnežená krajina evokuje vianočnú atmosféru.
Pavel Matejovič, ktorý pôsobil 15 rokov v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, uvádza, že je už nepravdepodobné, aby sa takáto zima celé tri mesiace udržala. Ani táto zima už taká nemôže byť, pretože očakávame oteplenie, prípadne sa môžu striedať chladnejšie a teplé obdobia, ale je veľmi málo pravdepodobné, že by bol december mimoriadne studený.
Tradícia bielej zimy a bielych Vianoc ako ideálu, po ktorom väčšina spoločnosti túži, sa formovala najmä počas 19. storočia a súvisí s obdobím romantizmu. Stačí spomenúť zasnežené romantické krajinky českého maliara Josefa Ladu (1847-1904).
Globálne otepľovanie - UNIKÁTNE INFORMÁCIE ep. 28
Snehové kalamity a extrémne zimy v Bratislave
Mnohí Bratislavčania si dodnes spomínajú na zrejme najväčšiu snehovú kalamitu z roku 1987. Na juhozápade Slovenska snežilo počas štyroch dní, od 9. do 12. januára, nepretržite 68 hodín, v hlavnom meste napadalo až 65 cm snehu.
Snehová kalamita v Bratislave v roku 1987.
Snehová kalamita narobila veľké starosti aj vo februári 1947, vtedy bolo celé Slovensko zaviate snehom a niekoľkometrové záveje zažili aj ľudia v Bratislave.
Počasie vedelo prekvapiť Bratislavčanov aj na jar. Napríklad druhý jarný deň v roku 1962 vyzeral v meste ako v januári, vonku bolo hmlisto, nevľúdne. Sneh, voda a blato na chodníkoch i na cestách, snehom zafúkané autá, Bratislavčania v zimníkoch.
Predčasný príchod zimy prekvapil napríklad v novembri 1965. Vtedy sa takmer celé Slovensko ocitlo pod snehom a Bratislava nebola výnimkou.
Snehová kalamita zasiahla Bratislavu aj v posledný januárový víkend v roku 1996.
Najnovšia snehová nádielka v sobotu 23. decembra síce Bratislavčanov potešila, napríklad na Kolibe napadalo až 18 centimetrov snehu, ale už nasledujúce dni nám pripomínali skôr príchod jari.
Tuhé zimy, na aké si mnohí pamätajú zo 60. alebo 80. rokov, sa už s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú opakovať. Ani tohtoročná zima nebude mať takýto charakter.
Zima 2017/18 zatiaľ začala podľa predstáv - na začiatku prišla snehová kalamita a na niektorých miestach nášho regiónu napadlo až pol metra snehu. Po sľubnom úvode nám zima, najmä v nižších polohách, poľavila.
Vplyv zmeny klímy a "vianočné oteplenie"
Na začiatku zimy pretrváva teplotný kontrast medzi Atlantickým oceánom, ktorý chladne pomalšie než pevnina, teda aj oceánsky vzduch je teplejší než kontinentálny. Meteorológovia majú pre tento jav pomenovanie „vianočné oteplenie“ a vedia ho aj vysvetliť.
„Studený vzduch v zime k nám môže prísť od severozápadu až po juhovýchod. Môže prísť z oblasti Arktídy a Severného ľadového oceánu. Ak prúdi odtiaľto, musí prejsť aj ponad teplejšie moria, kde sa v prízemných vrstvách ohreje a v nižších polohách už neprinesie také výrazné ochladenie ako vo vyšších. Ak vzduch prenikne zo severnej Škandinávie, z oblasti severného Ruska alebo všeobecne od východu, je oveľa chladnejší aj v nižších polohách.
Vývoj cirkulačných indexov v poslednom období napovedá, že počas zimy zavládnu vhodné podmienky na nadmerné presadzovanie studeného vzduchu v miernych zemepisných šírkach. Zdá sa, že decembrové priaznivé podmienky budú pokračovať aj v januári. Mesiacom, ktorý môže pokaziť štatistiky, by mohol byť najmä február.
Veľkým plusom pre zvýšenú frekvenciu udalostí sneženia bude najmä častejšie prepadávanie cyklonálnych dráh smerom na juh, ten bude súvisieť aj častejšími zosilneniami mrazov vo výbežkoch vysokého tlaku.
Regionálne rozdiely v šanci na biele Vianoce
Samozrejme, v rámci Slovenska sú veľké rozdiely v počasí medzi horskými a nížinnými oblasťami.
„Na juhozápade Slovenska to štatisticky vychádza tak, že sú Vianoce biele len v 30 percentách prípadov, teda je pravdepodobnosť až 70 percent, že sneh nie je. Naopak v horských oblastiach čím ideme vyššie, tým sa pravdepodobnosť bielych Vianoc zvyšuje. Na severe Slovenska a v oblastiach nad 1000 metrov nad morom je to 90-percentná pravdepodobnosť, v Oravskej Lesnej alebo na Štrbskom Plese až 99-percentná.
Či bude sneh počas tohtoročných Vianoc, je ešte priskoro predpovedať. „Posledné biele Vianoce na celom území Slovenska boli v roku 2002.
Biele Vianoce v Bratislave, to už je veľká vzácnosť.
Snehové podmienky na Slovensku Pavol Faško dokumentoval na analýze za obdobie 30 rokov (1991 - 2020). Na základe analýzy vychádza v Bratislave pravdepodobný výskyt snehovej pokrývky na Štedrý deň 23 percent, v Košiciach 50, v Popradskej kotline 60, v Oravskej Lesnej 87, na Štrbskom Plese 97 percent. V súčasnosti už v Bratislave pravdepodobnosť zrejme klesla pod 20 percent. Od roku 2003 bol v hlavnom meste na Štedrý deň ráno sneh iba v roku 2012 (4 centimetre) a v roku 2021 (1 cm).
Východné Slovensko má kontinentálnejšiu klímu, aj tam sa však situácia zhoršuje. Región Oravy s množstvom snehu neraz v minulosti musel až bojovať. Snehová pokrývka sa tam vyskytuje aj v posledných rokoch, ale nie je už taká hrubá.
Slovensko zažíva v posledných rokoch veľmi rozdielne počasie, čo ovplyvňuje aj naše vnímanie Vianoc. Posledné roky bol na Slovensku trend, že tesne pred Vianocami sa zvyklo otepliť, ako očakávame aj tohto roku. Tento jav prichádza s viac než 70 % pravdepodobnosťou.
V priebehu roka je jedno obdobie, kedy je predpoveď z psychologického hľadiska ešte ťažšie - Vianoce. Pre meteorológa je vždy najproblémovejšie predpovedať počasie v prípade, kedy sa výsledky predpovedných modelov veľmi odlišujú.
Vianoce na blate boli aj v minulosti častejšie, než si väčšina ľudí pripúšťa. „V najteplejších oblastiach neboli ani v minulosti dobré podmienky na to, aby sa tam vyskytovala snehová pokrývka počas Vianoc,“ vysvetľuje klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ.
Dáta z meraní máme od roku 1952. Vyplýva z nich, že v nížinných oblastiach bolo vždy viac Vianoc bez snehu než so snehom. Výnimkou boli len 60. roky.
Napríklad na bratislavskom letisku, kde je hydrometeorologická stanica, bolo v rokoch 1961 - 1970 až osemkrát na Štedrý deň nasnežené, kým v ostatných desaťročiach to bolo len spravidla raz alebo dvakrát.
Najväčšia snehová nádielka prišla na Vianoce v roku 1981, a to 30 centimetrov. Dvojciferné číslo snehu však padlo za 70 rokov len päťkrát.
Na grafe tiež vidno, ako sa trend zhoršuje. Za posledných 20 rokov bol sneh na bratislavskom letisku iba dvakrát. V roku 2012 štyri centimetre a v roku 2021 jeden centimeter snehu.
Faško upozorňuje, že trend sa presúva aj do vyšších nadmorských výšok a severnejších regiónov. Napríklad v Poprade bola v období socializmu 70-percentná pravdepodobnosť, že na Štedrý deň bude v meste sneh. Posledných 30 rokov klesla na 60 percent.
Globálne otepľovanie je globálna záležitosť. „Prejavy počasia u nás ovplyvňuje aj vyššia teplota oceánov a morí. Prúdy tak prinášajú teplejší vzduch, ale zároveň aj vlhkejší. Keď v zime nesneží, ale prší, voda hneď odteká do riek a odtiaľ do morí. Na jar potom táto vlaha našej krajine chýba.
„Treba spomaľovať odtok vody v krajine, opatrenia sa už robia. Možno sa tak aj u nás dočkáme letnej popoludňajšej siesty známej z južných krajín. „Treba sa už naozaj zamýšľať, či nie je v lete rozumnejšie presúvať pracovnú dobu na časť dňa, keď nápor tepla nie je taký výrazný ako v skorých popoludňajších hodinách,“ hovorí skúsený odborník.
Čo teda robiť, aby sa globálne otepľovanie spomalilo? Veľa sa hovorí o redukcii škodlivých skleníkových plynov. „Obmedziť fosílne palivá a prejsť na obnoviteľné zdroje energie, to je nevyhnutnosť, ale aj zložitá téma. Keď chceme využívať energiu z veterných turbín alebo solárnych panelov, musíme byť pripravení na to, že niekedy nefúka vietor a nesvieti slnko.