Päť rokov od začiatku pandémie koronavírusu žije cirkev a spoločnosť na Slovensku už inými témami - polarizáciou, vojnou, globálnymi posunmi, kým „covid“ sa objavuje vo verejnom živote v podstate len v súvislosti so správami o snahách vlády prešetriť toto obdobie.
Od konca pandémie uplynulo už dosť času, aby sa dalo za týmto obdobím obzrieť a vyhodnotiť, či sa spomínané obavy potvrdili, a aj pomenovať, čo korona priniesla.
Počas pandémie sa v cirkvi objavovali hlasy, ktoré varovali pred jej dôsledkami na život veriacich a fungovanie cirkvi.
Denník Postoj sa pozrel na skúsenosť najväčšej cirkvi u nás a oslovil viacero rímskokatolíckych farárov, ktorí dokážu porovnať obdobie pred pandémiou a po nej. Finančnú angažovanosť veriacich sme sa pokúsili ilustrovať na niekoľkých zbierkach, ktoré sa konajú pravidelne rok čo rok v kostoloch. A hoci si tieto naše snahy nenárokujú na priznanie objektívnosti, môžu byť jedným z príspevkov do uzatvorenia kapitoly s názvom korona a cirkev.
Návštevnosť bohoslužieb a praktizovanie viery
Začiatkom roka zverejnili prieskum o praktizovaní viery pod názvom Generácie a viera 2024, ktorý robila agentúra Focus na vzorke 1 245 respondentov pre Sociologický ústav SAV, Ústav politických vied SAV a Univerzitu Komenského.
Pri sčítaní tých, ktorí chodia do kostola aspoň raz za týždeň, s tými, ktorí sa na bohoslužbách zúčastňujú viackrát do týždňa, je výsledná hodnota 26,3 percenta, pričom v roku 2017 bolo toto číslo takmer totožné - 26,5 percenta.
Zdá sa teda, že pandémia sa neprejavila na počte ľudí, ktorí navštevujú pravidelne kostol. Škoda len, že pravidelné prieskumy návštevnosti bohoslužieb si nerobí napríklad Konferencia biskupov Slovenska.
Na Slovensku sa na rozdiel od Českej republiky nekonajú ani pravidelné ankety uskutočňované priamo v katolíckych kostoloch, ktoré by boli presnejším ukazovateľom.
Skúsenosti z farností
Farár v Žiline-Závodí Štefan Fábry má tri roky po pandémii pocit, že ľudí v ich kostole neubudlo. „Návštevnosť kostola, ale ani počty prijímateľov sviatostí - krstov, sobášov, birmoviek, prvých svätých prijímaní - sa nezmenili,“ vraví.
Štvrtok na Ostrove v okrese Dunajská Streda je typická farnosť v bratislavskom zázemí s prudko sa rozrastajúcou obcou Hviezdoslavov, ktorá je súčasťou farnosti ako filiálka.
Obavy z toho, že korona vyženie ľudí z kostolov, sa tu sčasti naplnili. Miestny farár Robert Masicza pre denník Postoj hovorí, že svoje urobil fakt, že veľa ľudí, najmä starších, zomrelo. Podľa neho sa prejavilo prerušenie pastorácie rodín či miništrantov. Pri chlapcoch vo veku prvého svätého prijímania, ktorí mohli byť potenciálni miništranti, no ktorých zasiahlo obdobie pandémie, eviduje úbytok „oltárnych asistentov“.
„Ľudia zostali vlažnejší,“ hodnotí Masicza všeobecne dôsledky korony. Pokiaľ ide o návštevnosť bohoslužieb, vo farskom kostole v obci Štvrtok na Ostrove jednoznačne klesla, kým vo filiálke, kde rastie počet obyvateľov, stúpa aj počet ľudí na bohoslužbách.
Svoje robí podľa farára Masiczu aj nová katolícka základná škola, okolo ktorej sa darí vytvárať komunitu, ktorá prepája rodiny a farnosť.
Návštevnosť bohoslužieb odhaduje na zhruba desať percent praktizujúcich, pokiaľ ide o farský kostol. V Hviezdoslavove, ktorý sa rozrástol na šesťtisíc obyvateľov, je však pomer na úrovni troch až štyroch percent, teda zhruba dvesto ľudí navštevujúcich nedeľné omše.
Farnosť na bratislavskej Kalvárii zažila cez obdobie pandémie jedno špecifikum, istý čas bol kostol v správe dominikánov úplne zatvorený pre rekonštrukciu interiéru. Omše slúžili v lurdskej jaskynke, neskôr ich vysielali aj online. Dominikánsky kňaz Oskar Jozef Vaľko, ktorý spravuje miestnu farnosť, hovorí, že pandémia sa u nich na návštevnosti bohoslužieb negatívne neprejavila. „Po korone nám ľudí určite neubudlo, práveže postupne pribúdajú,“ hovorí brat Oskar. Jedným z faktorov môže byť aj to, že nová podoba interiéru kostola mohla prilákať ľudí, ktorých pôvodný stav chrámu odrádzal.
Podľa dominikána Oskara sa mohlo stať, že niektorí ľudia sa po pandémii do kostola nevrátili, ale ak takí sú, ich počet nie je výrazný.
Presuňme sa na druhý koniec republiky. Farár v Tibave v okrese Sobrance Rudolf Smoter v súvislosti s obavami z poklesu veriacich tvrdí, že by ich nenazval obavami. „Bolo to len potvrdenie dlhoročných trendov,“ konštatuje.
Podľa jeho názoru pandémia iba pomohla tým ľuďom, ktorí už dávnejšie nepovažovali cirkev za svoj domov. „Slobodne sa mohli vzdať niečoho, čo už nemá dosah na ich život,“ vraví spolupracovník Postoja.
V piatich dedinách, ktoré spravuje Rudolf Smoter, odhaduje účasť na bohoslužbách na úrovni 30 percent z celkového počtu tisíc rímskokatolíkov, ktorí sa prihlásili v poslednom sčítaní.
Farár na košickom Sídlisku KVP Peter Sykora poukazuje na to, že návštevnosť kostolov nie je prioritná otázka života cirkvi a tvorí len časť mozaiky života spoločenstva.
„Eucharistia je síce prameň a vrchol kresťanského života, no medzi tým je celý kresťanský život. Vnímam to tak, že pri svätej omši síce čerpáme silu a oslavujeme Krista a spoločenstvo, no nemôžeme sa v našej misii zamerať len na to, aby sme mali plné kostoly,“ hovorí košický kňaz, ktorý zároveň pôsobí aj ako obhajca zväzku na cirkevnom súde.
Z týchto dôvodov obavy zo zníženia počtu veriacich v kostoloch Sykora nemal. „Moja naozajstná obava spočívala skôr v skutočnosti, že ani po pandémii si veriaci neuvedomia, že naša prvoradá úloha nie je ,chodiť do kostola‘, ale ,ísť do celého sveta a ohlasovať evanjelium‘,“ vraví.
V jeho farnosti na Sídlisku KVP počet veriacich na bohoslužbách po pandémii neklesol.
V tejto farnosti prichádza na nedeľné sväté omše okolo dvetisíc veriacich z približne desaťtisíc katolíkov a z 23-tisíc obyvateľov košického sídliska. No ako upozorňuje farár Sykora, je ťažké v tomto zmysle urobiť presné štatistiky, pretože v Košiciach si ľudia vyberajú kostoly nie iba podľa svojho bydliska, ale aj podľa sympatií ku kňazovi a podľa preferovaného štýlu kázania a pastorácie. „Neraz prichádzajú ľudia aj podľa priateľstiev, a teda vytvárajú sa komunity veriacich na základe prirodzených priateľstiev,“ dodáva.
Finančná angažovanosť veriacich
Nikto z oslovených kňazov nekonštatoval pokles milodarov počas pandémie. Práve naopak, viacerí priznávajú, že „korona“ bola v tomto zmysle dosť invenčná.
Podľa Rudolfa Smotera bol vplyv pandémie hmatateľný, nemohli urobiť žiadnu výraznú investíciu, všetko akoby bolo zamrzlo. „Peniaze boli iba na energie a základný chod farnosti. Dnes sme sa už rozbehli a čísla potvrdzujú, že ľudia, ktorí zostali, sú dnes štedrejší. Vďaka za nich,“ priznáva farár zo Zemplína.
Pandémia priniesla podľa žilinského farára Fábryho zaujímavý fenomén. Viacerí jeho farníci si uvedomili, že poplatky v podobe platieb za energie, dane, poistné, odvoz smetí a podobne museli platiť aj vtedy, keď bolo veriacim zakázané chodiť do kostola, a teda farnosť ostala de facto bez príjmu. „Vtedy si viacerí zriadili trvalé platobné príkazy, ktorými na farský účet pravidelne posielali milodary. A ostalo to tak dodnes,“ konštatuje Fábry s tým, že pri porovnaní súčasných milodarov veriacich v jeho farnosti s obdobím pred pandémiou dnes sú určite štedrejšie. Nespája to však s pandémiou, ale s infláciou, so zvyšovaním cien a príjmov.
„A mám pocit, že v tom zohráva svoju rolu aj to, že na kostole sa neustále niečo opravuje, reštauruje, zveľaďuje a ja sa snažím byť maximálne transparentný; naši veriaci sú o všetkom informovaní a skrátka vidia, že ich milodary sa ,investujú‘ do toho, čo nám všetkým robí radosť. Cítim, že mi dôverujú, a to je najdôležitejšie,“ dodáva.
Inováciu v oblasti milodarov zažili aj vo Štvrtku na Ostrove, keď počas pandémie veriacim ponúkli možnosť prispieť na chod farnosti cez QR kód na jej webe. „Dodnes to využíva veľa ľudí, neskôr sme nainštalovali aj platobné terminály,“ približuje farár Masicza.
Príspevok mierne vzrástol, ale takisto to spája skôr s infláciou.
Vo farnosti Bratislava - Kalvária sa za posledné roky pozitívne odrazil aj trend zbierok a zvončeka. Farníci sa tu zbierajú na bežné prevádzkové náklady farnosti, na väčšie projekty je však nevyhnutné oslovovať donorov a usilovať sa o granty. Po dokončení projektu nového organa majú aktuálne v pláne dokončenie pastoračného centra, ktoré bude v zrekonštruovaných priestoroch priečelia kostola, kde už spojazdnili výťah. Pôjde o sumu 700-tisíc eur, farár Oskar Vaľko je však optimista a verí v štedrosť ľudí aj úspešnosť projektov.
V košickej farnosti na Sídlisku KVP si ešte na začiatku pandémie uvedomili, že ako služobní kňazi sú pozvaní hľadať spôsoby, ako ostať s veriacimi v kontakte aj napriek tomu, že do kostolov nemôžu prichádzať. „Taktiež sme cítili, že nemôžeme prestať evanjelizovať len preto, že nemôžeme mať verejné bohoslužby,“ povedal miestny farár Peter Sykora. Začali teda intenzívnejšie vytvárať videá a dokonca celé cykly katechéz. Vytvorili dokonca farskú televíziu TV Misericordia, kde cez YouTube ponúkli biblické katechézy, diskusie na rôzne témy, rozobrali sviatosti, ponúkli detské a mládežnícke stretká s interakciou a, samozrejme, aj prenosy svätých omší z fary.
„Keďže nás sledovalo veľa ľudí z celého Slovenska aj zo zahraničia, stali sme sa do istej miery ,ich farnosťou‘,“ konštatuje Sykora. Z týchto dôvodov dostávali počas korony od veriacich na účet a na potreby farnosti viac milodarov. „Pred pandémiou a po pandémii sú milodary na veľmi podobnej úrovni, no počas pandémie sa milodary v našej farnosti vyšplhali približne na trojnásobok,“ priblížil košický farár.
Svätá omša v Dóme sv. Alžbety v Košiciach 2. októbra 2020. Foto: TASR/František Iván
Zbierky a ich výnosy
Finančná angažovanosť veriacich počas rokov pandémie koronavírusu zrejme neutrpela, skôr sa ukazuje, že rímskokatolíci v štedrosti rastú. Aspoň takto sa to javí aj z niekoľkých zbierok, ktoré sa konajú v kostoloch a na ktoré sme sa pozreli bližšie.
V Bratislavskej arcidiecéze sa každoročne pri príležitosti slávnosti patróna arcidiecézy koná Svätomartinská zbierka.
Výťažok z nej putuje každý rok na iný účel. Napríklad prvá Svätomartinská zbierka sa konala v roku 2009 a výnos bol určený na pomoc spoločenstvu Cenacolo v Kráľovej pri Senci, čiže pre ľudí na ceste oslobodenia sa od rôznych závislostí.
V roku 2023 vyniesla zbierka rekordných 185 518 eur. Peniaze išli vtedy na podporu tých, ktorých postihlo zemetrasenie na východnom Slovensku, predovšetkým na opravu kostolov v obciach Jankovce, Nižná Sitnica, Korunková, Sopkovce a Pakostov.
Minuloročná zbierka bola venovaná na pomoc pre desiatku rodín z Ostravsko-opavskej diecézy, ktorým povodne zničili obydlia, a aj na obnovu potrebnej infraštruktúry. Vyniesla 171 700 eur. V pandemickom roku 2020 sa nekonala, no odvtedy jej výnos prevažne rastie.
Misijná zbierka sa koná na jeseň v kostoloch po celom Slovensku počas tzv. Misijnej nedele. Manažuje ju organizácia Pápežské misijné diela na Slovensku. Výťažok smeruje každý rok do inej misijnej krajiny na konkrétny cieľ. Výnos zbierky v podstate kontinuálne rastie, po roku 2021 dokonca prudko.
V katolíckych kostoloch sa každoročne koná niekoľko pravidelných zbierok, ktoré majú celoslovenský charakter. Napríklad v Spišskej diecéze sú to zbierky pri Božom hrobe (veľkonočná), na dobročinné diela Svätého Otca (starý názov Halier sv. Petra) či zbierka na katolícke masmédiá. Pri všetkých troch zbierkach možno pozorovať rovnaký trend - do covidových rokov rast milodarov, cez pandemické roky nastal mierny pokles a od roku 2022 opäť rast.
Vývoj výnosov vybraných zbierok v Spišskej diecéze:
| Zbierka | Pred COVID | Počas COVID | Po COVID |
|---|---|---|---|
| Pri Božom hrobe | Rast | Mierny pokles | Rast |
| Na dobročinné diela Svätého Otca | Rast | Mierny pokles | Rast |
| Na katolícke masmédiá | Rast | Mierny pokles | Rast |
Čas očisty a odkrytie masiek
Keď príde reč na celkové hodnotenie pandémie, viacerí kňazi začnú hovoriť o akomsi očistnom procese. „Keď sa oprie vietor do stromov, lístie opadne a ostávajú len plody. Tak aj pandémia zatriasla nami a ten príliš ľudský aktivizmus odpadol. Ostalo len to, čo bolo Božie a vitálne,“ pomáha si obrazom Rudolf Smoter.
V jeho farnosti takto skončilo v jednom kostole spoločenstvo detí, ktoré predtým spievalo. Viacerí miništranti sa nevrátili k oltáru, dodáva.
Štefan Fábry, ktorý je aj liturgistom, vníma v tejto súvislosti veľké rozdelenie, spôsobené niektorými v otázke rozdávania svätého prijímania. „Aj keď situácia viac-menej ustala, sú ľudia, ktorí ostali pri prijímaní na ruku, a iní, ktorí sa vrátili k prijímaniu do úst, predsa z času na čas počuť hlasy, ktoré hovoria o znesväcovaní Eucharistie a podobne. Inak nejaké zmeny v kontexte prekonanej pandémie nevidím,“ povedal.
Farár Masicza poukazuje tiež na polarizáciu a prvotné nadšenie, solidaritu a ochotu, ktorú neskôr vystriedali aj negatívne javy a vlastnosti. „Zrejme sme sa stali opatrnejší voči druhým,“ mieni.
Podľa Smotera sa ukázalo aj to, že mnohí chlapi ostali zo strachu doma a do kostola v obmedzenom režime prichádzali hlavne ženy. „Mne to pripomenulo situáciu po Ježišovej smrti, keď sa apoštoli skryli a k jeho hrobu sa ponáhľali len odvážne ženy,“ vraví.
Aj požehnanie domov prešlo premenou - z formálne okázalého na nenápadnejšie. Smoter navštevuje menej rodín, ale môže byť s nimi intenzívnejšie, čo pomáha aj vytváraniu lepších vzťahov.
Hoci mnohí hodnotia obdobie pandémie z pohľadu náboženského života ako krízové, kňaz Sykora ho vníma ako čas očisťovania a opravdivosti našej viery. „Všetci sme mohli pochopiť, že viera a náboženstvo nie je tá istá skutočnosť. Je krásne, ak sa v niekom spoja a nábožensky založený človek je aj veriacim, no nie je to stále tak,“ hovorí.
V tomto zmysle podľa neho pandémia darovala cirkvi odkrytie masiek a zobrala falošnosť.
„Ukázalo sa, že veľa ľudí kladie vo svojom kresťanskom živote dôraz na náboženské úkony, no bez možnosti konať ich v kostoloch ostali ako bez rúk. V skutočnosti sme boli pozvaní prežívať vzťah s Kristom v tichu svojich rodín, čo mnohí nevyužili a naplnili svoj život zlosťou z nemožnosti konať náboženské úkony,“ uzavrel.
COVID-19 a Katolícka cirkev
Sviatosti počas pandémie
Pandémia COVID-19 spôsobila zmeny aj v prístupe k sviatostiam.
Krsty
Dlhodobý pokles pôrodnosti, ktorého následkom je postupné znižovanie prirodzeného prírastku v krajine, sa prejavuje aj v počtoch krstov detí. V ojedinelých prípadoch pristupujú ku krstu taktiež dospelí, ktorí spolu s krstom prijímajú aj sviatosť birmovania a prvýkrát pristupujú k svätému prijímaniu. Klesajúcu tendenciu má aj počet ľudí praktizujúcich katolícku vieru.
Prvé sväté prijímanie
K prvej svätej spovedi a k prvému svätému prijímaniu u nás pristupujú zvyčajne žiaci tretieho ročníka základnej školy. Žiaľ, nie všetci rodičia, ktorí svoje dieťa priviedli na krst, ho neskôr v škole prihlásia na náboženskú výchovu a nie všetci vytvoria vo svojich rodinách také podmienky, aby ich deti pristupovali aj k ďalším sviatostiam, čiže, aby mohli ďalej rásť vo viere, v ktorej boli pokrstené.
Birmovanie
V našom prostredí môžu k sviatosti birmovania pristúpiť dospievajúci chlapci a dievčatá končiaci základnú školu alebo stredoškoláci či starší. Príprava k tejto sviatosti si vyžaduje väčšiu vlastnú angažovanosť do náboženského života vo farnosti, keďže prijatie sviatosti birmovania je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Slávnosť birmovania sa v našej farnosti organizuje spravidla každý druhý rok.
Sobáše
Súčasná doba priniesla zvláštny fenomén spoločného bývania partnerov pred sobášom, alebo aj bez sobáša. Zvýšená miera rozvodovosti tiež neprispieva k možnosti uzavretia cirkevného sobáša. Odzrkadľuje sa to aj v menšom počte párov, ktoré sa odhodlajú uzatvoriť manželstvo nielen pred civilnými úradmi, ale aj pred Bohom, sviatostne a natrvalo. Pandémia COVID-19 spôsobila pre rok 2020 rekordný pokles sobášov na celom Slovensku.
Pohreby
Demografická kríza jasne dosvedčuje vyššiu úmrtnosť než pôrodnosť, v našom prípade väčší počet pohrebov než krstov. Pandémia COVID-19 sa výraznou mierou podpísala pod najväčší počet úmrtí v roku 2021 na Slovensku od druhej svetovej vojny.
Napriek výzvam a zmenám, ktoré pandémia priniesla, Katolícka cirkev na Slovensku preukázala schopnosť prispôsobiť sa a hľadať nové spôsoby, ako byť prítomná v životoch veriacich.