Konkatedrála svätého Mikuláša v Prešove: História a Architektúra

Dominantou centra metropoly Šariša je Konkatedrála svätého Mikuláša z 13. storočia. K najvýznamnejším historickým dominantám Prešova patrí rozhodne Konkatedrála sv. Mikuláša. Ide o najstaršiu budovu a jedinú zachovanú gotickú sakrálnu stavbu v meste. Prešovská Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove patrí k najkrajším stavbám neskorej gotiky u nás. Prešovská konkatedrála je gotickým trojlodím, tzv.

V minulosti sa považovala za jeden z najdokonalejších sieňových kostolov v bývalom Uhorsku. Svojimi rozmermi, dĺžkou 54,7 m, šírkou 34-45 m, výškou 16 m, patrí k najväčším chrámom na Slovensku. Jej pôvod pritom siaha ešte do predmestského obdobia, kedy pravdepodobne už od 13. storočia stál na jej mieste kostol nemeckej osady. Azda v tých časoch má svoj pôvod i patrocínium sv. Mikuláša, ktoré so sebou priniesli nemeckí kolonisti.

Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove je jedným z najstarších a najvýznamnejších kostolov na Slovensku. Gotický chrám, postavený v polovici 14. storočia ako jednoloďový s vyvýšeným polygonálnym presbytériom.

Konkatedrála svätého Mikuláša v Prešove

História a Vývoj

Vlastný farský kostol si mesto postavilo koncom 40. rokov 14. storočia. Dokladá to listina kráľovnej Alžbety z r. 1347, dovoľujúca Prešovčanom kdekoľvek v Šarišskej stolici lámať kameň, určený na jeho výstavbu. Konkatedrálu začali stavať po r. 1347 na mieste staršej sakrálnej stavby. Možno predpokladať, že táto prvá stavba bola vrcholne gotickým trojlodím s pôdorysom v podstate zhodným s dnešným kostolom. Zachovali sa z nej hlavice stĺpov a konzoly v severnej stene a triumfálnom oblúku, ktoré zároveň poukazujú na výšku pôvodného chrámu.

V roku 1429 mesto Prešov uzatvorilo zmluvu s majstrom Jánom na stavbu nového organu za 435 tvrdých zlatých. V zmluve sa zaviazalo, že dodá všetko potrebné na stavbu organu, postará sa o živobytie organára a prisľúbilo tiež toľko piva, koľko majster počas práce dokáže vypiť. Jeho staviteľov pripomína reliéf bradatej hlavy v severnej stene, pravdepodobne podobizeň kamenárskeho majstra.

V priebehu 15. storočia boli potom vykonané viaceré stavebné úpravy a prístavby. V r. 1501 levočský kamenár PETER urobil plán prestavby kostola zo stránky kamenárskej, murárskej a staviteľskej. Najradikálnejším zásahom bola však prestavba v rokoch 1502-1511, ktorú viedol prešovský kamenársky majster Ján Brengyszeyn. Prestavbu viedol prešovský majster JÁN BRENGISZEN, dôverník mesta. Pritom mu pomáhali kamenárski majstri MIKULÁŠ A MICHAL. V roku 1502 stavbu rozšírili smerom na juh v neskorogotickom štýle. Na prestavbe sa podieľali majstri kamenári Mikuláš a Michal pod vedením prešovského staviteľa J. Brengiszera. Trojlodie bolo dokončené v roku 1505. V r. 1505 dokončili trojlodie, v r. 1509 južnú vstupnú halu kostola, v r. 1511 organový chór a v r. 1515 kostolnú vežu.

Veža kostola bola dokončená r. 1515. Celá prestavba bola dokončená v roku 1515. Celkový vzhľad kostola je vzácnou pamiatkou éry neskorej gotiky a jedinečnou dominantou historického jadra mesta. Dnešná podoba jej vrcholu je však z r. Ďalších autorov prestavby pripomínajú kamenárske značky a reliéf bradatej hlavy na južnej strane víťazného oblúka južnej lode. V jej priebehu prebudovali celé trojlodie, o niekoľko metrov zvýšili všetky steny a po pristavaní niektorých ďalších častí (južná predsieň) dali celému chrámu dnešnú neskorogotickú podobu. Ďalšie storočia priniesli iba niektoré menšie úpravy a prístavby, ako južný barokový portál z 18. storočia a severný empírový portikus z r. 1828. V roku 1515 bola prestavaná do súčasnej podoby. Výnimkou však bola veža, ktorá dvakrát vyhorela.

Za reformácie (r. 1624) po požiari bol kostol adaptovaný vstavaním speváckych empór. V r. 1768 kostol opravili a súčasne postavili južný klasicistický portál. V r. 1903-1904 bola veža kostola regotizovaná.

Kostol šesťkrát vyhorel, naposledy v r. 1887. Po tomto požiari zastrešili vežu iba provizórnou strieškou a v r. 1903-1904 pseudogotickou strechou podľa projektu slávneho staviteľa F. K najvýznamnejším historickým dominantám Prešova patrí rozhodne Konkatedrála sv. Mikuláša. Ide o najstaršiu budovu a jedinú zachovanú gotickú sakrálnu stavbu v meste. Prešovská konkatedrála je gotickým trojlodím, tzv. V minulosti sa považovala za jeden z najdokonalejších sieňových kostolov v bývalom Uhorsku. Jej pôvod pritom siaha ešte do predmestského obdobia, kedy pravdepodobne už od 13. storočia stál na jej mieste kostol nemeckej osady.

Takáto historická stavba vždy potrebuje opravu. Nanovo sa k reštaurovaniu pristúpilo od roku 2010 za pôsobenia dekana Jozefa Dronzeka. Dekan Farnosti svätého Mikuláša v Prešove Jozef Dronzek v rozhovore pre Košice Online uviedol, že fasáda sa naposledy rekonštruovala v 80. rokoch minulého storočia a približne ďalších 40 rokov sa podobné práce nerealizovali:„My sme pred tromi rokmi robili nanovo fasádu, okrem veže.

Pri fasáde sme robili aj reštaurovanie kamenných článkov okolo okien a vitráží, ktoré už boli porozbíjané. My sme tiež reštaurovali vitráže, zvonku, zvnútra sa robilo ostenie, robili to reštaurátorské dielne. Toto sme urobili skôr a ostala nám posledná fáza, a to je veža.“

V roku 2019 začala generálna oprava vitráží a kamenných ostení na konkatedrále, ktorá bola dokončená v decembri v roku 2020. Od roku 2019 začala prestavba organa do jeho pôvodnej podoby. Práce previedla firma Bies a reštaurátorské práce boli prevedené pod vedením Martina Kukuru. V tom istom čase prebehlo aj reštaurovanie empóry, celého chórusu pod vedením pani Libkovičovej a pána Kútneho. 26.12. 2020 nový organ požehnal Mons. B.Bober, arcibiskup -metropolita. Veľkú zásluhu, pod vedením dekana, mal na tejto práci Ing. František Zborovský, predseda O.Z. Prešovská gotika. Dňa 19.3. 2021, v roku sv. Pod vedením dekana Jozefa Dronzeka bola pri konkatedrále postavená socha sv.Jána Pavla II. Autorom sochy je Peter Beňo. Slávnostné odhalenie sa uskutočnilo 15.7.2012.

Architektonické Črty a Rozmery

Konkatedrála bola postavená v polovici 14. storočia ako jednoloďová s vyvýšeným polygonálnym presbytériom. V rokoch 1502 - 1515 stavbu neskorogoticky rozšírili a prestavali južným smerom - vznikla trojloďová halová stavba s polygonálnym uzáverom stredného presbytéria, zaklenutého gotickou sieťovou klenbou, po stranách presbytéria predĺžené chóry bočných lodí s hviezdicovými klenbami, hlavná loď zaklenutá neskorogotickou hviezdicovou klenbou, bočné lode hviezdicovou a sieťovou klenbou. Chrám je neskorogotickou stavbou halového typu (výška všetkých lodí je rovnaká) s troma loďami, troma presbytériami, so sieťovou a hviezdicovou klenbou.

Vonkajšie rozmery konkatedrály sú 54,7 m do dĺžky, 34,45 do šírky. Výška vnútorných lodí je 16 m a veža dosahuje výšku 71 metrov.

V roku 2016 bola prevzdušnená severná strana konkatedrály vzdušným kanálom. Takto sa Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove stáva okrasou a dominantou starodávneho námestia mesta.

Severná strana kostola je vyzdobená historickými vitrážami z 19. storočia, na tej južnej sú osadené novodobé zdobené okná. Dôvodom je bomba, ktorá počas vojny dopadla na námestie a poškodila aj konkatedrálu vrátane vitráží.

Slnečné hodiny nájdeme na oporných pilieroch konkatedrály sv. Mikuláša. Jedná sa o úplné vertikálne hodiny v tvare obdĺžnika. Číselník má arabské číslice v rozsahu do šiestej hodiny rannej po šiestu hodinu večernú. Medzi ním sa nachádzajú dátumy rokov ich rekonštrukcie. Rok 1513 predstavuje rok výstavby týchto hodín. Ako nevýhodu vidíme v prevedení slnečných hodín, nakoľko splývajú s fasádou kostola a návštevník ich jednoducho prehliadne.

Interiér

Z pôvodného gotického a renesančného vnútorného zariadenia sa dochovalo iba veľmi málo. Väčšia časť bola zničená pri požiaroch, najmä však v dôsledku náboženských bojov počas protihabsburských povstaní. Po obsadení mesta Tököliho vojskom r. 1682 vyniesli mešťania z kostola ako odplatu za krutú katolizáciu všetky krídlové oltáre a spálili ich v mestskom pivovare. Z pôvodného gotického a renesančného vnútorného zariadenia prešovskej konkatedrály sa dochovalo iba veľmi málo.

Z ostatných gotických predmetov ostala v chráme mimoriadne cenná plastika Ukrižovaného z prvej polovice 14. st., soška Krista Trpiteľa z dielne Majstra Pavla z Levoče a plastika archanjela Gabriela z 15. st., ktorá bola v r. 1873 na svetovej výstave vo Viedni. Z prelomu 15. a 16. storočia sa zachovalí nástenné maľby na severnej stene. Z čias ranej renesancie pochádza krstiteľnica z červeného mramoru s tepaným medeným vrchnákom, pravdepodobne od talianskeho majstra.

Z pôvodného hlavného oltára sv. Mikuláša z konca 15. storočia (vznikal v r. 1490-1506) ostali tri polychrómované plastiky, sv. Mikuláša, ktorý je patrónom kostola, Madony s dieťaťom a sv. Elígia s troma menšími plastikami evanjelistov na konzolách s baldachýnmi, od prešovského rezbára J. Weissa. Celú gotickú oltárnu skriňu neskôr zakomponovali do nového barokového oltára od J. Hartmanna (r. 1696). Rám hlavného oltára vznikol počas účinkovania jezuitov v Prešove. Svedčia o tom aj plastiky ich rádových svätcov a emblém IHS na bohostánku. Pod vrcholom je tretí erb Prešova z r. 1558.

V protestantskom období chrámu boli postavené oratóriá na severnej strane hlavného presbytéria, ako aj hlavný organový chór s organom z r. 1634 na západnej strane. Nad organom je postava sv. Michala archanjela. Bočný chór s organom pochádza zo 17. storočia. Na ňom sú štyri maľby - Zvestovanie, Narodenie, Obrezanie, Poklona troch mudrcov s označením hlavy a veršov evanjelistov Lukáša a Matúša. Štvor a šesť-sedadlové, intarziou zdobené renesančné stallá pochádzajú z r. 1568-1569.

Chrám musel pôvodne obsahovať podstatne viac renesančných prvkov z čias reformácie, keďže v tom období ho dala mestská rada renovovať, ako na to upozorňuje nápis na kamennej tabuli z r. V priebehu 18. storočia doplnili interiér viacerými barokovými objektmi. V tom čase bol na pravej strane od hlavného oltára postavený oltár sv. Antona Paduánskeho, oltár sv. Jozefa a oltár Premenenia Pána. Vitráže v oknách v južnej stene a presbytériu pochádzajú z 50. rokov 20. storočia.

Interiér kostola prešiel v minulosti väčšou rekonštrukciou vrátane omietok, vitráží a okien. Pred desiatimi rokmi sa urobila nová elektrifikácia. V kostole bolo položených 12 kilometrov káblov, keďže stará elektroinštalácia nespĺňala moderné kritériá a požiadavky bezpečnosti. Zároveň zachránili historický organ zo začiatku 18. storočia, na čo farnosť podľa Dronzeka vyzbierala 500-tisíc eur:„Druhá fáza bola obnova svätyne, osadili sme nový oltár, dlažba sa dala, pripravil sa ten priestor tak, aby spĺňal moderné požiadavky našej katolíckej liturgie. Bolo by toho veľa, čo sme opravili. Popri organe sme prakticky dali do poriadku už celý interiér. Novogotické dva oltáre sv. Jozefa a premenenia Pána sa opravili. Osadili sme nový oltárik Božieho milosrdenstva v južnej časti.“

Stavebný ruch sa však ozýva aj z interiéru konkatedrály, kde sa reštauruje menza a bohostánok pred hlavným oltárom za zhruba 75-tisíc eur.„Na otváracích dvierkach sa našli pôvodné texty, zhruba z roku 1701. Oni boli premaľované okolo rokov 1920 - 1930, a tým pádom sa zakryli pôvodné texty v latinčine. Keď sa to dokončí, tak to bude jedno úžasné dielo, na ktoré sa veľmi tešíme. Ono tam už ostane a keď sa bude robiť veľký oltár, tak aspoň tá zadná stena nebude prázdna,“ skonštatoval Dronzek.

Podobne v roku 2020 sa reštauroval oltár sv. Jozefa.

Súčasný Stav a Plány do Budúcnosti

Približne pred rokom odpadol z rímsy veže jeden kameň, čo potvrdilo, že najmä jej kamenné články sú v havarijnom stave. Mnohé z nich sú uvoľnené. Dronzek zdôraznil, že hlavný vstup od farského úradu je aktuálne uzatvorený:„Už sme postavili lešenie až po samý vrch. Robil sa reštaurátorský prieskum, aby sa presne určili rozsahy nutnej rekonštrukcie. Veríme, že keď to všetko pôjde, papierovačky sa vybavia, tak niekedy v jeseni by sa mohla začať celková práca na reštaurovaní našej kostolnej veže, ktorá je vysoká 72 metrov, čiže patrí k tým najvyšším v rámci Slovenska a je aj atrakciou pre mnohých turistov. Okolo 10-tisíc ľudí ročne navštívi túto vežu, vyšliapu si hore po tých vyše 200 schodíkoch, aby videli panorámu Prešova z kostolnej veže.“

Prvá prípravná fáza vrátane schvaľovacích procesov cez Krajský pamiatkový úrad by mala byť ukončená v septembri. Následne by sa mali začať reštaurátorské práce, ktoré by mali podľa odborníkov trvať zhruba dva roky. V pláne je aj očistenie veže od nánosov, doplnenie vypadaných častí, tiež nová fasáda či výmena starých drevených okien. Projekt by mal stáť približne 1,5 milióna eur, pričom by mal byť financovaný z rôznych výziev či milodarov.

V pláne je aj reštaurovanie dvoch oltárov, konkrétne svätého Mikuláša a svätého Antona. Veža je zatiaľ sprístupnená pre verejnosť, keďže reštaurátorom stačilo lešenie z dvoch strán.

Jej návštevníkov určite poteší aj možnosť vystúpiť na vežu, z ktorej je nádherný výhľad na celé mesto Prešov. Kto chce vidieť 360 stupňovú panorámu Prešova z vtáčej perspektívy, musí najprv zdolať 220 schodov a vystúpiť na vrchol veže Konkatedrály sv. Mikuláša a to do výšky 70 metrov. Do veže sa vchádza točitým kamenným úzkym schodiskom. Na jednotlivých podlažiach vo veži je výstava kresieb a fotografií, ktoré dokumentujú, ako sa vzhľad kostola rokmi menil. Na vyšších poschodiach sú umiestnené sochy z priečelia Františkánskeho kostola a fragmenty z Kalvárie. V druhej polovici veže sa vystupuje širším dreveným schodiskom. Návštevníci tu môžu vidieť mechanizmus zvonov. Tri veľké zvony dostali aj pomenovanie: zvon sv. Trojice, zvon sv. Mikuláša a zvon Panny Márie, najmenší zvon je umieračik.

Papierový model Konkatedrály sv. Mikuláša

Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove je nielen dôležitým náboženským centrom, ale aj významnou kultúrnou a historickou pamiatkou, ktorá si zaslúži pozornosť a ochranu pre budúce generácie.

tags: #kostol #svateho #mikulasa #presov