Väčšina ľudí považuje Vianoce za najkrajšie sviatky v roku, za obdobie lásky a rodiny. No nie pre všetkých sú Vianoce radostné. Ako teda prežiť Vianoce s deťmi a rodinou v pohode? Je upratovanie a pečenie množstva koláčov skutočnou podstatou Vianoc? Rodinná pohoda a atmosféra pokoja sú počas vianočného obdobia pre deti tou najdôležitejšou a najkrajšou spomienkou. Ako ich dosiahnuť? Ako mať s rodinou pohodové Vianoce?
Spýtali sme sa slovenských mamičiek, ako oni prežívajú tieto sviatky a ako sa vyhýbajú stresu a napätiu. A tiež sa pozrieme na príbehy ľudí, pre ktorých Vianoce predstavujú ťažké obdobie plné smútku a spomienok.
Spomienky na detstvo a očakávania
Keď som bola dieťa, Vianoce u nás doma boli stará dobrá klasika - napečených presne dvanásť druhov vianočných dobrôt, pred sviatkami upratať dom, na Štedrý deň ozdobiť stromček, k vianočnému stolu sa pekne obliecť, pripraviť tabuľu a dodržať tradície ako prekrojenie jabĺčka či zjedenie oblátky s medom. A viete čo? V detstve ma to skôr hnevalo než uspokojovalo.
Nešlo o samotné tradície, ktoré sú pre mňa osobne dôležité, a deťom by sme ich mali predstaviť a s rodinou dodržiavať. Šlo o absenciu flexibility. Radosť zo sviatkov sa podstatne znižovala, keď bolo všetko naplánované na presný deň či čas. Zdobenie stromčeka sa stalo o niečo viac povinnosťou než radosťou. Obliecť sa k vianočnému stolu predstavovalo otravnú záležitosť, ale nie pre to slušné a vianočné oblečenie, ktoré som mala prichystané, ale preto, že mi bolo prikázané obliecť sa práve tak - nemala som na výber, ktorý sveter či vianočné šaty si oblečiem.
Ako dieťa som sa chcela cítiť pohodlne, a áno, zbožňovala som svetríky s vianočným motívom. No jednoduché musíš znižovalo sviatočnú pohodu a navodzovalo atmosféru mierneho napätia. Urobila som všetko tak, ako má byť, ako rodičia chceli? Nechápte ma zle, rodičia urobili všetko presne tak, aby čo najlepším spôsobom navodili doma vianočnú pohodu.
Chcem len pripomenúť, že v tomto sviatočnom období občas zabúdame, ako to vnímajú naše deti. Deti milujú ozdoby, svetielka, hračky, pečenie a vône, ale v prvom rade milujú pohodu. Chcú si sviatky užiť s rodičmi, a práve preto by sme si ich mali užiť v prvom rade my sami. Ako na to?
Ako si užiť Vianoce bez stresu
Veľmi dávno, presne pred vianočnými sviatkami, prišla k nám domov na návštevu matkina známa. Mamka sa začala sťažovať, že ju ešte čaká pečenie vanilkových rožkov a orechových tyčiniek. Známa jej povedala vec, na ktorú doteraz nezabudnem. Je to už 25 rokov, ale stále to mám v pamäti akoby to bolo včera. Vyhlásila, že je jej jedno, koľko druhov koláčov bude mať cez sviatky doma, a že napečie len to, čo stihne a čo každý z rodiny miluje.
Táto veta mi zostala v hlave doteraz. Ako dieťa, ktoré vyrastalo v rodine, kde museli byť cez sviatky splnené všetky podmienky, som začala nad podstatou Vianoc premýšľať inak. Presne tak, hovorila som si. Prečo by sme mali mať dve plné krabice koláčov, keď je mamina z pečenia unavená? Nie sú sviatky práve o tom, odpočinúť si, spomaliť a venovať sa rodine, s ktorou sme pod tlakom povinností počas roka netrávili toľko času, koľko by sme chceli?
V ten večer som si ako dieťa sľúbila, že keď vyrastiem a budem viesť vlastnú domácnosť, cez sviatky budem robiť to, čo vo mne vyvoláva radosť. Nebudem sa naháňať, nebudem sa stresovať, a potrebné urobím pomaličky a postupne. Bez únavy. Bez vyčerpania. A verte mi, ak máte deti, práve tú pohodu a šťastných rodičov si budú pamätať. Deti si pamätajú pocit, ktorý ste v nich vyvolali.
Rady slovenských mamičiek:
- Nejako to dopadne: Jednou z najlepších vecí, ako prehĺbiť radosť z Vianoc, je nechať deti pomáhať pri prípravách. Nechajte ich pomáhať, ale pamätajte si, že čím menšie dieťa, tým viac vecí láka jeho pozornosť.
- Hlavne pohoda: Niektoré matky si z Vianoc ťažkú hlavu nerobia. Fungujú ako v bežný deň, a prípravu vianočných pokrmov nechávajú na širšej rodine, s ktorou sviatky trávia. Nenechajte sa pohltiť povinnosťami, namiesto toho si užívajte čas strávený s rodinou.
- Nenechať nič na posledné dni: Tým sa väčšina stresu odbúra. A čo nestihneme, to nestihneme. Netlačím na pílu. Pre nás je najdôležitejšie, že ten čas trávime spolu, môžeme ísť na prechádzku a užívať si spoločne strávený čas než zaoberať sa výzdobou, tradíciami a pečením.
- Myslieť na to, čo je skutočne podstatné: Namiesto zbesilého upratovania trávime čas s deťmi, a dávame im pocítiť, o čom skutočné sviatky sú. Ak teda cítite napätie a stres, že nič nie je tak ako „má byť”, skúste popremýšľať nad tým, kde sa táto potreba mať všetko na poriadku berie.
- Nenechať si vziať pohodu v našom vnútri: Takže mamičky, vychutnajte si pohľad na dvor plný blata cez ledva svetlo priepustné okná, keďže ste nemali ani tento rok čas ich poumývať. Popri tom si v pokoji sŕkajte chutný čajík vedľa spadnutého stromčeka, po ktorom vám skáče najmenší člen rodiny spolu so psom. Vydesené pohľady vašej návštevy odbite úsmevom. Nedajte si vziať pohodu vo vašom vnútri.
Prístup Sloveniek k Vianociam vyjadruje na rozdiel od minulej generácie viac pohodu než povinnosť. Nemusia mať napečených trinásť druhov koláčov, pretože tak sa to tak patrí. Smietka miniatúrneho prachu im nevadí, podstatné je, že sú na Vianoce spolu, a domácnosť dýcha čarovnou atmosférou. Bez pohody nie sú Vianoce, zážitky sú najpodstatnejšie.
Keď Vianoce bolia
Osamelí ľudia sa počas Vianoc trápia viac ako kedykoľvek počas roka. Väčšina ľudí považuje Vianoce za najkrajšie sviatky v roku. Obdobie lásky a rodiny. Nie pre všetkých sú Vianoce radostné.
Nájdu sa však aj takí, čo idylku Vianoc nepovažujú až za takú „idylickú“. „Obdobie Vianoc ťažko dopadá na ľudí, ktorí sú z nejakého dôvodu nespokojní so svojím životom, sú osamelí či chorí,“ tvrdí odborníčka. Mnoho ľudí si práve v tomto období uvedomujú svoju realitu či osamelosť viac ako kedykoľvek počas roka. Podľa odborníkov, zvlášť bolestné sú prvé vianočné sviatky v rodinách, v ktorých niekto počas roka zomrel a teraz bude chýbať pri stole. Negatívny vplyv má aj rozvod, respektíve rozpad partnerského zväzku.
Na verejnosti by sme si mali všímať osamelých ľudí vo svojom okolí, pochopiť ich životnú situáciu a možno aj ponúknuť miesto pri sviatočnom stole. Najkritickejším na prežívanie samoty je podľa odborníkov práve Štedrý večer, nasledujúce dni sa už „utrasú“.
Sviatočná trauma
Česká psychologička Kamila Holásková pre portál Deník.cz hovorí, že v našom prostredí sa očakáva, že každý človek sa musí bezpodmienečne na Vianoce tešiť a prežívať ich spokojne. "Lenže radosť a pocity šťastia sa nedajú naprogramovať ako počítač. Korene úzkostí, ktoré sa zhoršujú s blížiacim se Štedrým dňom, môžeme nájsť v detstve,“ uviedla.
Podľa odborníčky si treba uvedomiť, že nie každé dieťa má milujúcich rodičov a rovnako v období sviatkov sa dysfunkčná rodina nechová inak ako po zvyšok roka. Deti aj s ich matkou dostal v zahraničí zámerne do izolácie. Matka s deťmi Vianoce prežila. Napriek tomu, že urobila všetko, aby deti mali šťastný Štedrý večer, rovnako za niekoľko rokov pochopia, čo ich otec urobil a prečo sa choval bezcitne. „Do konca ich života budú sviatky pokoja a rodinnej pohody spojené so spomienkou na to, čo dokázal človek, ktorý ich mal detstve chrániť,“ poznamenala psychologička, podľa ktorej je vysoko pravdepodobné, že deti svojmu otcov nikdy toto konkrétne zlyhanie neodpustia.
Kruté príklady z praxe psychologičky:
- Dve deti mladšieho školského veku boli potrestané tak, že sa síce stromček vyzdobil, ale pod ním žiadne darčeky neboli. Ani v dospelosti nechápu, prečo ich rodičia zvolili taký spôsob trestu.
- Matka potrestala jedno z troch svojich detí za neopravenú známku z matematiky tak, že dve deti darčeky pod stromčekom našli, ale tretie tam nenašlo nič.
„Rodičia by mali mať na pamäti, že dieťa ako huba nasáva skúsenosti pozitívne, ale aj negatívne. Vianočné sviatky by mali pre každé dieťa zostať obdobím pokoja, lásky a príjemných pocitov,“ poznamenala psychologička.
Príbehy osobností, ktoré na Vianoce prišli o milovaných
Pre niektoré známe tváre nebývali Vianoce príjemným obdobím. Spájali sa im totiž s veľkou bolesťou, ktorá ich v živote, bohužiaľ, postretla.
Andy Hryc
Nebohý herec Andy Hryc (†71) na dlhých dvanásť rokov vymazal zo svojho života Vianoce. Už dávno predtým však tieto sviatky nijako zvlášť neobľuboval. „Vyrastali sme bez otca. Keď som bol malé dieťa, môj otec bol zavretý v Leopoldove. U nás sa o radosti na Vianoce hovoriť nedalo. Pre nás je december katastrofálny mesiac, lebo zomrela moja mama, môj otec aj syn. Jednoducho zle. Ja som od Vianoc nikdy v živote nemal špeciálne očakávania,“ uviedol v minulosti pre týždenník Plus 7 dní s tým, že najviac ho bolela strata milovaného syna Huga (†22), ktorý mal celý svoj život pred sebou. Zahynul len tri dni pred Vianocami v roku 2008 a s jeho odchodom sa umelec a jeho rodina nikdy nezmierili.
Tragédia sa stala v nedeľu o tretej ráno v bratislavskom Lamači na Hodonínskej ceste. Červená honda išla podľa odhadu hasičov asi 200-kilometrovou rýchlosťou, vybočila z cesty a vletela do stĺpa. Za volantom auta pravdepodobne sedel Hugov kamarát. Náraz bol taký silný, že stĺp automobil doslova rozrezal napoly. Predná časť skončila v záhrade asi dvadsať metrov od zvyšku auta. V ňom zostali zakliesnené nehybné telá oboch chlapcov. Obaja utrpeli veľmi ťažké zranenia vnútorných orgánov. Hugo zomrel okamžite po náraze, mal totiž aj devastačné poranenia hlavy. Jeho kamarát ešte žil, keď na miesto prišli záchranári. Mal však odtrhnutý členok a polámanú lebku. Oživovali ho celou cestou do nemocnice na Kramáre, zachrániť ho však nedokázali. Zomrel necelé tri hodiny po Hugovi.
Rodina práve pre prežitú tragédiu Vianoce dlho neoslavovala. Až neskôr, kvôli vnukom, sa rozhodli tráviť Vianoce doma.
Magda Paveleková
Legendárna herečka Magda Paveleková (†84) prišla len deň pred Vianocami o milovanú dcéru Soňu, ktorej blízki nikdy nepovedali inak ako Ninočka. Ako 34-ročná si nahmatala hrčku na bruchu. Následne jej diagnostikovali rakovinu. Dcérin odchod z tohto sveta dokonca vytušila. V osudný deň ráno sa za ňou rozhodla ísť do nemocnice. Po príchode do nemocnice jej prítomná lekárka potvrdila, že je ten deň, keď jej dcéra odíde. „Sadla som si k nej, chytila som ju za ruku… Chvíľočku sme sedeli a naraz sa jej z očí vykotúľala taká velikánska čistá slza,“ spomenula si na 23. december 1991. Teplá ruka, ktorú držala vo svojej dlani, však zrazu ochladla.
V tom momente sa Magde zrútil svet. Trvalo roky, kým sa z obrovskej straty spamätala. Neskôr jej pomohol manžel a najmä dvaja vnuci Tomáš a Andrej. Vďaka nim si uvedomila, že musí ísť ďalej, lebo ešte stále má na tomto svete pre koho žiť. Liekom jej bola aj práca a smiech, ktorý rozdávala.
Július Satinský
Aj samotný Július Satinský pritom prežil svoje. Po 20-ročnom manželstve nešťastne prišiel o prvú manželku, čo sa udialo tesne po Vianociach začiatkom roka 1985.
Umelec v januári 1985 vyprevadil milovanú manželku na návštevu k príbuzným do Ameriky, no netušil, že ju vidí naposledy. Oľga sa 22. januára 1985 počas kúpania na ostrove Svätý Tomáš na amerických Panenských ostrovoch utopila… Dodnes nie je jasné, čo sa v mori vlastne stalo. Herec sa s ňou nemal možnosť rozlúčiť ani jej telo uložiť do hrobu. Oľgine pozostatky ostali v Amerike. Jej telo údajne spustili z lode na dno mora. Herec tvrdil, že s jej smrťou odišiel aj zmysel jeho života. Netrvalo však dlho a z najhoršieho mu pomohla druhá manželka Vierka, s ktorou si splnil sen o rodine s deťmi, po ktorých úprimne túžil.
Príbeh Danky
Danka má štyridsať štyri a snaží sa nepoddať osudu. Krutému. Nečakane zomrel milovaný manžel. Jej syn Miško sa narodil s nevyvinutým hrubým črevom, bez konečníka, bez jednej obličky. Danka a Miško prežili ťažké chvíle.
Milan robil naposledy plavčíka v Senci. Prišiel domov s tým, že ho asi čosi poštípalo, nech mu to Danka vzadu na krku pozrie. Situácia ale nabrala nečakane dramatický spád. Milan odchádzal doslova pred očami. Hospitalizovali ho, dopovali antibiotikami, na ktoré telo zareagovalo zle. Zlyhali mu obličky. Keď bol v septembri chvíľu doma, pohľad na Milan bol desivý. Zomrel na uštipnutie.
Danka sa učí žiť bez milovaného Milana. Vianoce by tento rok najradšej vyškrtli z kalendára. So šalátom... Vždy to všetko najlepšie uvaril Milan... stromček? Lebo sa to patrí?
Ak vás príbeh Danky oslovil, môžete im pomôcť s príspevkom na akútnu prerábku elektriny: SK853100 0000 004040218205, SWIFT: LUBA SKBX.