V dnešnej dobe, plnej neistoty a obmedzení, sa mnohí z nás pýtajú, ako sa pripraviť na Vianoce nielen materiálne, ale aj duchovne. Aj ja vnímam obmedzenia, ktoré nás zaiste nenapĺňajú radosťou, ako súčasť Božej pedagogiky.
My, kresťania, veríme, že Boh dokáže aj z toho najväčšieho zla, ktorého On nie je pôvodcom, vyťažiť dobro. Takže moja príprava na Vianoce vychádza z dôvery v Boha.
Vianoce sú časom svedectva o tom, že Boh napriek všetkému, čo človek napáchal, na človeka nezabudol. Ponúka nám veľa. Ale potrebuje našu spoluprácu.
Božia Láska a Naša Spolupráca
Kresťanská viera nás učí, že Boh si nás vybral, rozhodol sa pre nás. „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás.“ Kvôli čomu si nás Boh vybral? „Aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná.“
Boh potrebuje od nás hoci len jediné porušenie nášho srdca, aby sa jeho láska dostala do nás nezadržateľnou silou. Lásku, ktorú nám ponúka Ježiš, si nemôžeme nechať pre seba, nemôže sa stať súkromnou záležitosťou. Božia láska, aby žila, musí zostúpiť na niekoho ďalšieho.
Jeden, hoci maličký, najmenší, ale nezištný skutok lásky, modlitby, má schopnosť urobiť na Boha gigantický, nesmierny dojem. Stane sa dôvodom vyliatia Jeho lásky. Stačí, že zachováme jediné prikázanie lásky, aby sa otvorili závory Božej lásky a rozliali na celé ľudstvo.
Božia Podstata a Naše Otázky
Dôvody, prečo kresťania veria v Boha, priamo súvisia s pochopením Božej podstaty. Stvoril čas a sám stojí nad časom. Nemá teda počiatok, ani koniec. Stvoril priestor. Nemá telo, je duchovnou bytosťou.
Ak nie je obmedzený časom ani priestorom, potom vie o všetkom, čo sa deje. Pozná celú minulosť aj celú budúcnosť. To však neznamená, že v našom živote je už všetko vopred dané. Boh pozná našu budúcnosť preto, že ju vidí vo svojej nadčasovosti, nie preto, že v nej všetko určuje. Nechce determinovať naše rozhodnutia.
Nie je chladný neosobný princíp. Chce mať s nami blízky vzťah, o ktorom sa dá povedať veľa vecí. Celý príbeh Biblie je o tomto vzťahu. Boh nás miluje. Má nad nami ľútosť. Chce nám odpustiť. Vychováva nás, ale nikdy nás nenúti proti našej vôli. Nie je v ňom žiadne sebectvo.
V zásade existujú dva spôsoby, ako ľudia kladú otázky a hľadajú odpovede. Môžeme si položiť otázku „AKO“ veci fungujú? K odpovedi nám dobre poslúži veda. Odpovedá ale veda na otázky „PREČO“ veci sú a aký to má pre nás význam? Toto je iný spôsob kladenia otázok, ktorý vytvára priestor pre iný typ odpovedí.
Veriaci človek sa neuspokojí s vedeckým vysvetlením. Osobné vysvetlenie poskytuje oveľa väčšie uspokojenie prirodzenej túžby nachádzať odpovede. O živote takých ľudí sa môžeme dočítať v Biblii. Najlepším príkladom je sám Ježiš Kristus, ktorý nezištne slúžil ľuďom po celý svoj život. Aj my sme pozvaní ho nasledovať a robiť veci, skrze ktoré môžu ľudia vidieť jeho dobrotu a lásku.
Keď človek hľadá Boha a začne sa k nemu obracať, Boh ho môže zmeniť tak, aby žil v pravde a nezištnej láske. Boh chce v našom živote pôsobiť, ale k tomu potrebuje náš súhlas.
Boh dal ľuďom slobodu zvoliť si medzi dobrom a zlom, slobodu milovať a slobodu nenávidieť. Túži, aby sme sa rozhodli pre lásku. Veríme teda, že človek je zároveň materiálnou i duchovnou bytosťou. Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu.
Osobný Vzťah s Bohom
Napriek tomu ho Boh stvoril k svojmu obrazu. Otec Elias Vella na túto tému píše: „V rozhovore s Bohom musíme odhaliť svoje pravé a nahé „ja“. Musíme povedať pravdu o svojich myšlienkach, žiadostiach aj citoch, nech už sú akékoľvek.
Ak sa pred Bohom pretvarujeme, nebudeme s ním môcť nikdy skutočne komunikovať, nikdy sa nebudeme naozaj modliť, nikdy ho skutočne nespoznáme a nepocítime, že on pozná nás.
Boh nás môže zasiahnuť aj v našich citoch a pocitoch. Napríklad, keď cítime horkosť, skleslosť či tupú bolesť osamotenia, Boh môže tieto city premeniť jemným dotykom svojej milujúcej moci. Boží hlas k nám prichádza aj cez našu pamäť.
Ako ZLEPŠIŤ svoj vzťah s Bohom v 4 krokoch
Tvojou jedinou kvalifikáciou je vydanosť Bohu. Bez toho sa nepokúšaj kráčať ďalej. Ale od chvíle kedy sa vydáš, Ťa Boh začne meniť a ty mu v tom nebráň - naopak - zo všetkých síl spolupracuj s milosťou, ktorú dostávaš (Kol 1,29). Musíš byť však hlboko presvedčený o Kristovej pravde a stáť i stavať na nej - ak to nemáš, čaká ťa pád. (Mt 7,24).
Služba Pánovi je úžasný Boží dar. Boh ťa povolal ako Svojho Syna a Dcéru. Jeho láska k tebe nie je závislá na tom, či mu slúžiš - nebude ťa viac milovať keď budeš aj v službe plodný či účinný. On ťa miluje dokonale - takou láskou akou miluje svojho Syna.
Skôr než vstúpiš do aktívnej služby Bohu, musíš zažiť skúsenosť s Jeho nesmiernou láskou. Potrebuješ zakúšať, že si trvalo milovaný Bohom. Jeho láska ťa naučí správnym motívom a postojom.
Charakter Vedúceho
Určite nájdeš veci (merítka), ktorým nebudeš zodpovedať. Je tu teda čas, kedy to spoznáš a od tejto chvíle ťa v tom Boh môže meniť. Teda v tvojom živote nesmie byť trvalá výtka od tých, čo ťa môžu objektívne posúdiť.
Tento človek dáva nezištne. Lebo dá sa dávať aj zištne. “Nech pravica nevie, čo robí ľavica.” Niekto slúži aby si vyslúžil obdiv… Možno si žil v minulosti zle, ale ide o to ako žiješ teraz. Tvoja pracovná morálka a život v spoločnosti musia byť dobré.
To najviac, čo môžeš ovečkám dať je, že ty sám budeš v hlbokom osobnom vzťahu s Pánom - zostávanie v Božom slove a na modlitbách je to najužitočnejšie, čo pre ne môžeš urobiť. Boh stvoril človeka k životu vo vzájomnom sebavydaní. Chcel byť poznávaný a milovaný bytosťou Jemu podobnou - a tak stvoril človeka k obrazu svojmu.
Nikdy však nesmie byť v tvojom živote na 1. mieste služba Bohu namiesto Boha samého. Každé ráno maj čas s Bohom - je to najdôležitejšia udalosť každého dňa. Modli sa - chváľ Pána, ďakuj, pros za seba a prihováraj sa za druhých.
Získanie a Udržanie Spravodlivosti
Spravodlivý človek. Pre tých, ktorí veria v Boha Biblie, je tento výraz veľmi dôležitý. Je to otázka absolútnej existencie - veď podľa Písma sa do života vo večnosti dostanú iba spravodliví ľudia. Najdôležitejšou úlohou kresťanov - nad všetky ostatné - je: získanie a udržanie svojho spasenia, a tiež aby boli v tomto cieli nápomocní iným. K tomuto je však nutné stať sa už tu na zemi spravodlivým človekom, a aj ním zostať.
Apoštol Pavol zhrnul odpoveď na túto otázku takto: „...tak usudzujeme, že sa človek ospravedlňuje vierou bez skutkov zákona.“ (Rim 3,28) Vyjadruje to, že sa nestávame spravodlivými pred Bohom vďaka svojim dobrým skutkom, ale výhradne skrze vieru v Ježiša Krista.
Podľa Jeho zmýšľania, ktoré poznáme z Písma, človek nie je hriešny preto, lebo činí hriech, ale preto činí hriech, lebo už je hriešny. Takisto spravodlivý človek sa nestáva spravodlivý tým, že koná spravodlivo. Opak je pravdou - dobré veci je schopný robiť vtedy, keď už je spravodlivý.
Z Božieho pohľadu nemôže byť spasenie a ospravedlnenie človeka závislé od jeho vlastných síl a schopností z dvoch príčin: Po prvé, nebola by za to všetko vzdaná sláva Bohu a po druhé, lebo by sa to každému nepodarilo, iba primerane šikovným, múdrym, vzdelaným, inteligentným, silným, schopným a primerane vychovaným ľuďom. Obidva body by protirečili Božej spravodlivosti.
Boh znížil latku bez zaujatosti na ten najnižší - na nultý bod, aby bolo spasenie dosiahnuteľné pre každého, aby nezáviselo od ľudskej schopnosti, či majetku, ale aby ho aj ten najzaostalejší, najslabší, najnevzdelanejší, najhriešnejší človek mohol dosiahnuť.
Môže Boh Pôsobiť vo Svete?
Ľudia si počas dejín dlho mysleli nielen to, že Boh môže vo svete pôsobiť, ale že aj tak robí. Typický slovník, ktorý dnes používame na opis takýchto udalostí sú zázraky.
V tomto stredovekom čase začali do Európy prenikať znovuobjavené Aristotelove diela, ktorých zmýšľanie si kresťanstvo s istými obmenami osvojilo. To však znamenalo aj jednu podstatnú vec pre kresťanský teologický ale aj univerzitný systém, ktorý vtedy vznikal. A to je, že kresťanské učenie sa pridŕžalo vysvetľovaniu tohto sveta tak, ako to videl aj Aristoteles - teda len prirodzenými príčinami.
Nuž a to malo za dôsledok vnímanie, že prírodné úkazy a Božie pôsobenie neboli videné v protiklade alebo dokonca ani ako dve úplne rôzne udalosti. Inak povedané, všetky prírodné úkazy boli súčasťou Božej predvídateľnosti, respektíve prozreteľnosti. Božie pôsobenie je teda širšia kategória než zázraky.
Ak sú teda prírodné zákony nemenné, lebo Boh je nemenný, kde je potom miesto na zázraky? Podľa mnohých prírodných bádateľov nebol problém v tom, že pre nich Boh občas porušil či pozastavil tieto inak vždy fungujúce prírodné zákony. Ale pre iných to začala byť celkom riadne teologické trampoty.
Podľa nich Boh vo svete pôsobil ale nie tak, že by si porušoval zákony, čo malo byť vedecky nedôstojné a teologicky problematické. Stvoriteľ teda nepotrebuje na zemi robiť zázračné divadielka, ale všetko vie docieliť pomocou svojich zákonov, ktoré na začiatku sám vytvoril.
Jedna vraví, že zázraky sa občas dejú a že pre Boha nie je problém porušiť prírodné zákony. Iní tvrdia, že zázraky sú zastaralé povery, v ktoré rozumní ľudia už neveria. No a potom je tu skupina kdesi uprostred, ktorá tvrdila, že zázraky v zmysle nejakých veľkolepých zásahov sa síce už nedejú, ale to neznamená, že Boh vo svete nepôsobí prozreteľne a to cez prírodné zákonitosti.
Dôvera a Odovzdanie
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Dôvera. To je kľúčové slovo dnešného evanjelia.
Dôvera, že Otec pozná, že sa postará a dá nám viac, ako len to nevyhnutné. Dôvera, že je s nami aj v utrpení, že v nedostatku ukáže svoju štedrú ruku, a že pozná aj naše najtajnejšie sny. Jediné, čo potrebuje, je naša dôvera, že má s nami ten najlepší úmysel a načasovanie.
Prednesiem dnes Bohu ako svojmu Otcovi jednu zo svojich nesplnených túžob alebo niektorý zo snov. Odovzdám mu to a vyznám, že vie, čo naozaj potrebujem.