Pravoslávna Cirkev a Svätenie Žien: Názory a Kontext

Nedávna vysviacka prvej novovekej pravoslávnej diakonky v Afrike spustila rozsiahle diskusie. Táto udalosť vyvolala otázky o vernosti nemennému učeniu Cirkvi a o význame liturgickej služby žien.

Byzantské mozaiky v bazilike Sant’Apollinare Nuovo v Ravenne. Zdroj: picryl.com

Historický Kontext a Súčasné Trendy

Ordinácia žien do sviatostnej služby in persona Christi je jav, ktorý v dejinách Cirkvi nemá precedens. Grécka pravoslávna cirkev porušila tradíciu, keď patriarchát Alexandrie a celej Afriky vysvätil svoju prvú diakonku v Zimbabwe. Toto rozhodnutie bolo prijaté s cieľom riešiť miestne pastoračné potreby a znovu podnietilo odveké debaty v rozpoltenom prostredí globálneho pravoslávia. Predchádzala mu kontroverzná synoda z roku 2016, ktorá dala diakonkám zelenú. Pravoslávna komunita na základe súhlasného stanoviska tejto synody ordinovala šesť subdiakoniek v Kongu.

Podľa odborníka na východné cirkvi, Dr. Davida Heith-Stada, bolo vysvätenie ženy len otázkou času, hoci obrad vysviacky a liturgické práva udelené diakonke boli prekvapením. Novinkou je, že bola vysvätená rovnakým obradom, aký sa používa na vysvätenie mužského diakona a že prijala rúcha mužského diakona. Predtým mali diakonky svoje rúcha, viac podobné rúcham subdiakona v byzantskom obrade, hoci historický obrad vysviacky diakonky sa viac podobá obradu vysviacky diakona ako obradu vysviacky subdiakona.

Videl som niektorých tradicionalistov zo Severnej Ameriky, ktorí proti vysviacke veľmi aktívne polemizovali. Videl som tiež, že predstavitelia Ruského pravoslávneho exarchátu v Afrike, ktorý bol založený z politických dôvodov v rozpore s kánonickým právom na kánonickom území patriarchátu Afriky a celej Afriky, sa snažia využiť toto vysvätenie na svoju propagandu proti legitímnej miestnej cirkvi. Inak, videl som aj veľa pozitívnych reakcií od teológov, ale väčšina biskupov však v tejto otázke mlčí.

Liturgická Služba a Kryptokňazstvo

Pravoslávne diakonky podľa afrického misijného modelu získajú kompetencie asistovať kňazovi pri liturgických úkonoch. Diakonky v ranom kresťanstve však nemali kňazské funkcie a ich služba nebola totožná so sviatostnou, liturgickou službou mužského diakona. Christina Chaillotová, expertka na dejiny a spiritualitu orthodoxných cirkví, uvádza, že diakonky boli zodpovedné za katechetickú a duchovnú formáciu žien a venovali sa sociálnej práci, asistovali tiež biskupovi pri krste žien.

Pôsobenie prvých diakoniek zodpovedalo službe rehoľníčok v neskorších rádoch a kongregáciách, orientovaných na filantropické a charitatívne aktivity. Väčšinu povinností diakoniek neskôr prevzali mníšky a rehoľníčky, čo je zároveň aj odpoveďou na otázku, prečo Cirkev v nasledujúcich storočiach už necítila potrebu zachovať stav diakoniek pro futuro.

Pravoslávny diakon prednáša ekténiu, v ruke drží diakonský orár. Ruská maľba z 19. storočia. Zdroj: en.wikipedia.org

Smie laická žena verejne čítať ekténie?

Novoordinovaná diakonka čítala na svätej liturgii ekténie. Ani tie najaktívnejšie farníčky však nemali odvahu nahlas čítať na obedniciach ekténie. Typikon (zbierka liturgických predpisov) im to zakazoval.

Liturgický odev a jeho význam

Diakonka Angela Molenová mala počas slávnostnej liturgie oblečený kompletný liturgický odev, typický pre mužských diakonov, tvorený orárom a stichárom. Z kánonického hľadiska je neprípustné, aby si žena počas svätej liturgie verejne obliekla diakonský orár spolu so stichárom a používala ho rovnako ako mužskí diakoni.

Výskum paleokresťanských ikonografických pamiatok s postavami zasvätených žien je široko diskutovanou témou. Niet žiadnych relevantných ikonografických prameňov, ktoré by zobrazovali ženu v pozícii a v paramentoch vysväteného kresťanského kňaza.

„Episcopa Theodora“ zvečnená na mozaike v Ríme. Zdroj: Nick Thompson / flickr.com

Prípad „biskupky Theodory“ je známy z nápisu na mozaike z 9. storočia v rímskej kaplnke svätého Zenona z Verony. Titul episcopa bol v ranej Cirkvi čestným titulom a vzťahoval sa na matky, resp. blízke príbuzné vysokopostavených hierarchov, čo je aj prípad tejto Theodory - podľa tradície matky pápeža Paschala I. Nápis episcopa preto nemá nekatolícke pozadie a nie je ani crux philologorum.

Vysviacka, zasvätenie, požehnanie? Terminologické rozlíšenie

Východorímska tradícia v prípade ordinácie klerikov rozlišuje medzi tzv. chirotésiou a chirotóniou. Chirotésia sa týka svätenia nižšieho kléru a vykonáva sa mimo oltárnej časti chrámu, čím svätencovi nie je udeľovaná kňazská moc. Vyššie svätenia sa uskutočňujú pomocou obradu chirotónie, ktorý je súčasťou slávenia božskej liturgie a koná sa v oltárnej časti chrámu.Z dostupných zdrojov jednoznačne vyplýva, že kandidátka bola ustanovená do služby pomocou chirotónie.

Záber z diakonskej chirotónie. Svätenec kľačí pred oltárom. Zdroj: Whoiswho / commons.wikimedia.org

Ženská Diakonská Chirotónia v Kontexte Dejín

Ak by si metropolita Serafim želal obnoviť úrad diakoniek v mantineloch vymedzených kultúrou prvých kresťanov, mohol siahnuť po archaickom texte, zachovanom napríklad v Barberiniho kódexe, prípadne mohol použiť ordo v Goarovom Euchológiu.

Podľa pátra Lawrencea Farleya, hoci existujú správy o chirotónii žien-diakoniek, táto starobylá chirotónia bola odlišná od svätenia mužov: diakon dostal pri vysviacke kalich, aby mohol pomáhať pri rozdávaní Eucharistie, ale diakonka kalich ihneď vrátila, čím vyjadrila svoje vylúčenie z vysluhovania Eucharistie. Diakon počas vysviacky kľačal na kolenách a hlavou sa opieral o oltár, zatiaľ čo diakonka iba stála a len sklonila hlavu.

Liturgické funkcie boli pre antické diakonky tabu. „Dozor na liturgii“, o ktorom sa zmieňujú slávne Apoštolské konštitúcie, spočíval najmä v udržiavaní poriadku medzi laikmi. Úloha diakonky bola podobná úlohe kostolníčky, žiadna koncelebrácia s klérom sa nekonala.

Byzantský diakon v liturgickom odeve. Zdroj: Ericstoltz / commons.wikimedia.org

Otec Farley cituje Apoštolské konštitúcie: „Diakonka neudeľuje požehnanie, ani nevykonáva nič, čo by patrilo úradu presbyterov alebo diakonov (!), ale má len strážiť dvere a pomáhať presbyterom (kňazom) pri krste žien z dôvodov cudnosti.“

Modernisticky a liberálne orientovaní teológovia zamlčujú skutočnosť, že nad chirotóniou prvej pravoslávnej diakonky krútia hlavou aj renomované autority. Dimitrios Keramidas uviedol, že chirotónia žien do presbyterálnych funkcií je „červenou čiarou“, ktorú by pravoslávie nemalo prekročiť. Teolopto kvalifikuje túto udalosť „ako regresiu a znehodnotenie diakonskej vysviacky“ a pre zavedenie ženského diakonátu nevidí „adekvátne pastoračné dôvody“.

Ekumenizmus a Využívanie Chrámov Inými Cirkvami

Vatikán vyjadril ľútosť nad incidentom, keď anglikánsky biskup slávil anglikánsku omšu v Lateránskej bazilike, a pripísal ho komunikačnej chybe. Katolícka cirkev totiž uznáva sviatosti pravoslávnej cirkvi za platné, aj keď cirkev je v schizme. Okrem toho, návšteva koptského pápeža Tawadrosa II. je dôvodom, prečo Vatikán umožní koptskému pápežovi sláviť liturgiu v Lateráne.

Podľa dokumentu Biskup a jednota kresťanov: Ekumenické vademecum, ak diecézny biskup usúdi, že to nespôsobí pohoršenie alebo zmätok medzi veriacimi, môže ponúknuť iným kresťanským spoločenstvám do užívania kostol. Aj katolíckym spoločenstvám sa dostáva podobné prijatie zo strany iných kresťanských spoločenstiev. Cirkevný právnik Milan Puškár potvrdzuje, že na delenie sa o chrám s inou cirkvou máme normy, a zdôrazňuje, že to musí vždy dovoliť diecézny biskup.

Príklady zo Slovenska

V roku 2020 počas pandémie v kaplnke TV Lux slúžili služby Božie aj evanjelici. Kaplnka v TV Lux je riadne ustanovená kaplnka, kde sa nachádza Eucharistia, nie je to teda žiadne štúdio. Aj v Kaplnke svätých Cyrila a Metoda v bratislavskej nemocnici na Antolskej sa stretávajú evanjelici a katolíci. Medzi evanjelikmi a katolíkmi sa hneď po zriadení kaplnky uzavrela zmluva o spoločnom využívaní. Evanjelici pri svojej bohoslužbe používajú svoje liturgické predmety a katolíci svoje. V kaplnke ostáva dokonca počas bohoslužby aj Eucharistia.

Je teda možné, aby katolícky kňaz z oprávneného dôvodu slávil Eucharistiu u pravoslávnych či u niekoho z protestantov. Keď bol pred niekoľkými rokmi v Kežmarku, tak v tom čase si gréckokatolíci ešte stavali svoj kostol a liturgie slávili v evanjelickom kostole. Spoločné modlitby nielenže môžu byť, ale je to aj vhodné a sme k tomu pozvaní, napríklad v rámci týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, aby sme sa spoločne stretávali na modlitbách.

Manželstvo a Katolícka Cirkev

Katolícka cirkev a politická komunita, v našom prípade štát, sú suverénne autonómne spoločnosti. To znamená, že Katolícka cirkev, ako aj štátna autorita môžu regulovať uzavretie manželstva svojimi vlastnými zákonmi. Regulácia štátu nie je zameniteľná s reguláciou Katolíckej cirkvi. V súčasnosti Slovenská republika prijala do svojho právneho poriadku a považuje za platný aj sobáš uzavretý pred služobníkom Katolíckej cirkvi. Ale neplatí to naopak, iba civilne uzavreté manželstvo Katolícka cirkev neuznáva ako platné pred cirkvou.

Katolícka cirkev má svoje platné právo, ktoré nastoľuje „normy správania sa“. Najvyšším zákonodarcom je rímsky biskup, čiže pápež. Disciplinárne pápežské právo sa nazýva „kánonickým právom“. Pápež môže skontrolovať diecézneho biskupa, farár veriacich, ale platí to aj naopak, zdola hore.Medzi biskupom, kňazmi a veriacimi by mal existovať úprimný dialóg.

tags: #pravoslavnacirkev #svatenie #zien