Vianoce sú azda najkrajšími sviatkami v roku. Dnes Vianoce poznáme ako najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorým oslavujeme narodenie Ježiša Krista. My kresťania slávime na Vianoce narodenie Božieho Syna Ježiša Krista, ktorý sa stal človekom.
Vianoce patria spolu s Veľkou nocou a Turícami medzi hlavné kresťanské sviatky. Vianočné obdobie je jedným z období liturgického roka.
V rímskej cirkvi je hlavným sviatkom Sviatok Narodenia Pána alebo Prvý sviatok vianočný, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára slávi 25. decembra. Od reformácie sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, na Štedrý večer (24. decembra). Kým protestanti sústreďujú svoju oslavu na podvečerné bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby 25. decembra, tak rímski katolíci sústreďujú svoju oslavu najmä k času, keď odbije polnoc medzi 24. a 25. decembrom.
Vianočný betlehem.
Vianočné liturgické obdobie sa začína prvými vešperami Narodenia Pána 24. decembra a končí sa nedeľou Ježišovho krstu. Slávnosťou Vianoc si Cirkev pripomína príchod Božieho Syna k ľuďom.
Katolíci, protestanti a pravoslávni, ktorí sa riadia gregoriánskym kalendárom, slávia Vianoce 25. decembra; dátum 6. január platí pre východné pravoslávne cirkvi; 7. január slávia ako Vianoce pravoslávni, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, a 19.
Prečo slávime Vianoce 25. decembra?
Otázka okolo dátumu narodenia Ježiša Krista a pôvodu vianočných tradícií sprevádza historikov, teológov a veriacich už po stáročia. Evanjelia ani Skutky apoštolov sa k dátumu, dokonca ani k ročnému obdobiu narodenia Ježiša, nevyjadrujú.
Rane kresťanské spisy z druhého storočia naznačujú, že v tom čase nebolo Ježišovo narodenie slávené. Autori dokonca označujú samotné oslavy narodenín za pohanské. Na prelome druhého a tretieho storočia Klement z Alexandrie spomenul, že bolo navrhnutých niekoľko možných dát narodenia Ježiša, ale žiadne z nich nebolo 25. decembra.
Vo štvrtom storočí sa objavujú dve dáta - 25. decembra a 6. január, ktorý dodnes oslavujú arménski kresťania ako dátum Ježišovho narodenia. Konkrétne 25. decembra sa prvýkrát objavuje v Chronografii z roku 354.
Zmena prišla až s pápežom Juliánom prvým, ktorý v štvrtom storočí rozhodol, že Vianoce, teda narodenie Ježiša Krista, budeme oslavovať 25. decembra. Dodnes nie je úplne jasné, prečo tak rozhodol, ale niektorí historici predpokladajú jednu vec - pápež chcel, aby ľudia uprednostnili kresťanstvo pred pohanskými tradíciami a dúfal, že posunutím dátumu na čas pohanských osláv dajú veriaci prednosť narodeniu Spasiteľa. Toto však spochybňujú kresťanskí historici o čom sa ešte zmienime.
Do roku 432 sa Vianoce stihli rozšíriť do Egypta a v stredoveku už tento sviatok slávili ľudia po celom svete. Od tohto času sa teda narodenie Ježiša Krista oslavuje 25. decembra a 6. januára sa stal dátumom príchodu Troch Kráľov.
Dátum Vianoc, 25. december, predstavuje deň presne 9 mesiacov od dátumu, kedy bol Ježiš Kristus ukrižovaný (25. marec). Tento dátum určil ešte okolo roku 200 Tertulián z Kartága, na základe evanjelií. Kresťania verili, že stvorenie a spása sa dejú v rovnaký deň…podľa toho teda Ježiš mal zomrieť, aj byť splodený v rovnaký deň.
Vývoj oslavy Vianoc.
Pohanské korene Vianoc?
Je pravda, že dátum 25. decembra bol v rímskom svetskom kalendári označený ako Natalis Invicti, „Narodenie neporaziteľného“, a odkazovalo sa na Sol Invictus, nepremožiteľné Slnko. Teda na kult povýšený na štátne za vlády cisára Aureliána v roku 270 až 275. Tento kalendár pochádza z obdobia okolo roku 354, kedy už bol kult Sol Invictus vo svojom zániku.
Rovnaký kalendár tiež uvádza, že 25. decembra je aj sviatok Natus Christus in Betleem jude, „Narodenie Ježiša Krista v Betleheme v Judsku.“ Takže minimálne v roku 354 sa tieto sviatky v Ríme slávili súčasne.
Sv. Ján Zlatoústy tiež považuje za mimoriadne vhodné, že Slnko a Kristus sú oslavované v rovnaký deň a upozorňuje na „Slnko spravodlivosti“, mesiášske meno, ktoré Kristovi dáva Malachiáš. Pokrstenie pohanského sviatku je veľmi nepravdepodobné. Kult Sol Invictus bol na vrchole okolo roku 270. V roku 354 bol už takmer mŕtvy a jeho prítomnosť v rímskom kalendári bola iba formálna.
Inak korelácia medzi Kristovým narodením a zrodením neporaziteľného Slnka je zaznamenaná iba v Ríme a Taliansku. Vo zvyšku ríše bolo Kristovo narodenie oslavované v rôzne dni. 25. decembra sa stal univerzálnym sviatkom až medzi rokmi 410-420 a vtedy už slnečný kult dávno neexistoval.
Vianočné tradície a zvyky
Okrem náboženského významu sú Vianoce spojené s mnohými tradíciami a zvykmi, ktoré sa líšia v závislosti od krajiny a kultúry. Medzi najznámejšie patria:
- Vianočný stromček: Zdobenie stromčeka je jednou z najobľúbenejších tradícií. Vianočný stromček má svoj pôvod v pohanskom uctievaní stromov. Kresťania túto tradíciu prebrali a pôvodne ozdobovali listnaté stromy, konkrétne duby. Až v 7. storočí sv.
- Vianočné darčeky: Kresťania aj nekresťania slávia Vianoce vzájomným obdarovávaním sa. Tento zvyk je v protestantskom prostredí doložený od 16. storočia. V katolíckych rodinách sa darčeky naopak rozdávali na sviatok sv.
- Jasličky: Tento zvyk, pôvodne prevažne taliansky, pochádza z obdobia svätého Františka z Assisi, ktorý v roku 1223 postavil prvú betlehemskú scénu na mieste Greccio po tom, ako získal povolenie od pápeža Honoria III.
- Adventný veniec: Adventný veniec so 4 sviečkami, ktoré predstavujú 4 nedele do Štedrého dňa. S Adventom sa spája aj pôstne obdobie a príprava na sviatky hojnosti.
- Vianočné jedlá: Na Štedrý deň sa dodržiava pôst, ktorý končí o polnoci. Názov Štedrá večera nám sám o sebe hovorí, že jedla bolo viac. Na žiadnom stole nesmel chýbať med a cesnak. U mnohých to boli aj pirohy, slíže, opekance či bobaľky s makom.
| Krajina | Vianočné tradície | Vianočné jedlá |
|---|---|---|
| Austrália | Oslavy na pláži, zdobenie paliem | Anglický horúci slivkový nákyp |
| USA | Tradičný puding, tekvicový koláč | Tradičný puding, tekvicový koláč |
| Nemecko | Betlehem, adventný veniec | Mandľový dezert |
| Portugalsko | - | Vianočný koláč Bolo Rei |
| Grécko | Zdobenie malých lodičiek | Jahňacina a bravčovina, baklava |
| Slovensko | Zdobenie vianočného stromčeka, Štedrá večera | Kapor so zemiakovým šalátom, kapustnica |
Ako slávia Vianoce „letom svetom“?
V krajinách, kde vládne počas Vianoc leto, by ste márne hľadali živé ihličnaté stromčeky. Oslavy sa často presúvajú na pláže a zdobia sa palmy, či banánovníky. V Austrálii a na Novom Zélande Santa Clausa sprevádzajú klokany namiesto sobov. V Indii sa ľudia aj celý svet okolo nich odeje do pestrých a veselých farieb. Japonci Vianoce oslavujú 24. decembra, no ak sa tam raz v tomto čase ocitnete, budete premýšľať, či ste sa nepomýlili v čase - ich oslava Vianoc totiž skôr pripomína sviatok Svätého Valentína.
Vianoce sú bezpochyby jediné sviatky, s ktorými sa nám už odmalička spája množstvo tradícií. Ozdobujeme stromček, vešiame svetielka, pečieme tradičné vianočné pečivo, v kostoloch si pripomíname narodenie Ježiška, tešíme sa na vianočné trhy, nakupujeme darčeky, ktoré si potom pod stromčekom vymieňame…
Veríme, že táto cesta cez históriu Vianoc otvorí priestor na ďalšie úvahy a ponorenie sa do fascinujúcich vrstiev nášho kultúrneho dedičstva. Prajeme príjemné prežitie vianočných sviatkov.