Príliš ticha na lásku, príliš plachá na hriech: Význam

Tento článok sa zaoberá hlbokým významom pokory, odpúšťania a obrátenia sa k Bohu, ako aj symbolikou liturgických úkonov, ktoré nám pomáhajú na tejto ceste.

Uzdravenie skrze pokoru a modlitbu

Pokora znamená Ježišovi povedať: “Pane, vydávam ti svoj život. Rob skrze mňa svoje dielo.”

Prosím ťa, Ježišu, aby si prišiel do okamihu môjho počatia. Pane, ja viem, že ty si ma chcel, že ty si si prial moje narodenie. Pane, to ty si ma stvoril, a preto si mojim otcom i matkou. A teraz ťa, Pane Ježišu, prosím, aby si položil svoju ruku i na tých deväť mesiacov môjho tehotenstva. Polož ruku na každý stres a šok, ktorý moja mamička prežila. Pane, je možné, že ma moji rodičia nechceli, a preto ťa prosím, aby si položil ruku i na toto zranenie. Pane Ježišu, požehnaj mojim rodičom.

Ja viem, Pane, že si ich stvoril rovnako, ako si stvoril mňa, a preto im chcem odpustiť a mat ich rád. A teraz ťa, Ježišu, prosím, aby si prišiel do prvých piatich rokov môjho života. Pane, uzdrav môj vzťah k otcovi v tej dobe. Možno, že môj otec bol alkoholikom, možno, že ma nechcel a nemal rád. Možno, že bol ku mne nespravodlivý a bil ma. Pane, ty vieš, že on je rovnaký hriešnik ako my všetci. Prosím ťa, Pane, polož ruku na každé zranenie, ktoré som utŕžil od svojho otca. Pane Ježišu, ty si ma ochraňoval a uzdravoval, ty si mi hovoril, že si môj otec. Ty si bol mojim otcom po celých päť rokov môjho života. Ty si ma vodil za ruku a nosil na ramenách. Pane Ježišu, uzdrav teraz môj vzťah k matke. Možno, že nevedela byť ku mne nežná. Možno, že ma nechcela kojiť alebo nemala mlieko, takže som mal pocit, že ma nemá rada. Pane Ježišu, ja jej všetko odpúšťam a ďakujem ti, že ty si bol vtedy mojou matkou.

Ďakujem ti, že ma tiež tvoja Matka držala v náručí a že ku mne bola nežná, a preto nemám strach zo života. Odpúšťam tiež svojim bratom, sestrám i susedom, všetkým, s ktorými som bol zviazaný po dobu týchto päť rokov. Ďakujem ti, Pane, že pred tebou môžem byt taký, aký som, pretože ty ma miluješ. Zvlášť ťa prosím, aby si uzdravil dobu mojej puberty. Bol som vtedy nervózny a drsný k ľuďom. Pane, uzdrav ma a ukáž mi, že moja sexualita je tvoj dar, že je to tvoj tvorivý čin. Pane Ježišu, dotkni sa mojej sexuality, mojich citov, všetkých pudov. Pane, pomôž mi, nech je vo mne zasa všetko čisté a slobodné. Odpúšťam tiež všetkým, ktorí ma v tejto oblasti priviedli ku hriechu. Odpúšťam všetkým, ktorí ma sklamali, alebo boli ku mne tvrdí. Pane, ty si bol vždy prítomný, a preto z tých situácií nemusím mat strach. Ďakujem ti, Pane Ježišu, že si prijal všetky tieto moje zranenia a že ich uzdravuješ.

A teraz sa, Ježišu, pozri na môj život od pätnásteho do dvadsiateho piateho roku života. Dotkni sa všetkých tých situácií, kedy sa mi nedarilo v škole. Pane, Ty poznáš moje rany a strach z tej doby. Dotkni sa, Ježišu, všetkých tých rán a ukáž mi, že to nič nie je, pretože ty si v každom okamihu stál pri mne. Prinášam ti, Ježišu, svoje prvé sklamania v manželstve, v rodine, v zamestnaní. Teraz ťa Pane, prosím, aby si prišiel do obdobia od dvadsiateho piateho roku až doteraz. Pane, pozri sa na mňa, aký som teraz, v tomto okamihu. Dotkni sa všetkých zábran, ktoré mám proti tebe. Pozri sa na všetky moje zlozvyky a prikáž im, aby ma opustili. Pane Ježišu, odpusť mi ich a uzdrav všetky zranenia, ktoré po nich zostali. Ježišu, dotkni sa môjho strachu z okamihu smrti, pretože i vtedy budeš so mnou.

Pane Ježišu, prosím ťa, vysloboď ma z hriechu sebaľútosti. Pane, pomôž mi, aby som sa už nikdy neanalyzoval a nerozoberal svoju minulosť, ale aby som sa vždy pozeral len na teba. Pomôž mi, aby som si neničil svoje zdravie a nervy, ale aby som všetky svoje rany prenechal tebe k uzdraveniu. Pane, pomôž mi, aby som bol tak silný a zdravý, aby som mohol každému človeku robiť dobro. Dotkni sa každého môjho strachu a znič ho. Veď ty si moja sila, moja sloboda. Ty si môj pokoj. Proti tebe, Pane, nikto nič nezmôže. Pane Ježišu, Ty si jediný Pán a vládca. Pane Ježišu, venujem ti celý svoj život.

Ja už nemám strach zo svojej minulosti, pretože ty si prešiel každý jej detail a všetko si uzdravil a odpustil. Teraz už viem, že som spasený a že v mojej minulosti už neexistuje nič, čo by ma stavalo proti Tebe. Viem, Pane, že sme kamaráti. Prosím Ťa tiež, aby si vstúpil i do mojej budúcnosti, a ďakujem ti, že i v mojej budúcnosti neexistuje nič, čoho by som sa musel báť, pretože celá moja budúcnosť je v Tvojich rukách. Pane Ježišu, ďakujem ti, že mi hovoríš : „Neboj sa! Ja som ťa vykúpil. Ty si cenný v mojich očiach. Ja ťa milujem. Svoj život som položil za teba a svojou krvou som umyl každý tvoj hriech. Dotkol som sa tvojich hriechov. Si slobodný a si môj. Tebe patrí moje kráľovstvo.

Musíme sa však pozrieť aj na nevieru, aby sme my, čo si myslíme, že stojíme, nepadli, zatiaľ čo tí, ktorí padli, môžu tajomne povstať k novému vyznaniu viery. Na jednej strane je viera a na druhej neviera.

Životný postoj sv. Františka Saleského

Chcem ti predstaviť pár myšlienok a úvah, ktoré sa týkajú životného postoja sv. Františka Saleského, ktorého nazývali svätcom láskavosti. Určite nezaškodí, ak si osvojíš nejaké jeho finty a pouvažuješ, či sa aj tvoj prístup k druhým nedá zmeniť k lepšiemu…

Svätý František Saleský zhotovil pre svätosť módny oblek, oblek zdvorilosti a spoločenskej vychovanosti.

To, čo robí život šťastným, je napredovanie k jednoduchosti nášho srdca a života. Aby bol život krásny, nie je nevyhnutné mať výnimočné schopnosti alebo mimoriadne nadanie. Šťastie spočíva v pokornom sebadarovaní.

„Je to celkom jednoduché: trpezlivosť, rozhodnosť, láskavosť, dobrota, humor, malý úsmev a veľa, veľa modlitby.“ (sv. Ján XXIII.)

Keď je to teda tak jednoduché, začnime na sebe pekne pracovať, aby sme aj my boli v živote úspešní a vykonali veľa dobra.

Sme si vedomí toho, že v každom z nás sa buduje to najlepšie práve prostredníctvom dôvery? Aj dieťa to môže dosiahnuť.

Nádej je úsmev kresťanského života. Čo by sme robili bez nej? Tí, čo už nemajú žiadnu nádej, ktorí sú smutní, skleslí a zúfalí - sú úbohí, nešťastní ľudia.

Nikdy si nesmieš zúfať. Dobre si zapamätaj: nikdy nezúfaj, ale vždy dúfaj v Boha. Nikdy si nehovor: Môj hriech je príliš veľký.

Keď nemiluješ svojho brata, ktorého vidíš, ako môžeš potom tvrdiť, že miluješ Boha, ktorého nevidíš? Blížny stojí priamo pred tebou. Občas sa ti silno zachveje srdce, keď vidíš jeho biedu. Keď nemiluješ ani tých, ktorých biedu vidíš, ktorí žijú celkom blízko teba, ako potom môžeš milovať Boha? Je to prirodzene oveľa pohodlnejšie.

Keď ti ľudia ukážu svoje hranice („to pre teba nemôžem urobiť“), máš pocit, akoby ťa odmietli. Nevieš prijať skutočnosť, že nie sú schopní urobiť pre teba všetko, čo od nich očakávaš. Túžiš po bezhraničnej láske, po bezhraničnom dávaní. Potrebuješ určiť hranice vlastnej láske - to si ešte nerobil.

Modlitba je jednoduchá. Zdôveruj sa Bohu o svojom živote. O svojich strachoch, nádejach, prianiach. Pýtaj sa a pochybuj. Ukáž sa taký, aký si. Boh ťa pozná, nemusíš pred ním nič predstierať.

Modlitba je rytmus. Pokús sa pravidelne modliť. Modliť sa môžeš vždy a všade. Modlitba je opakovanie. Nemusí ti každý deň napadnúť niečo nové.

Na každého volajú, každý je potrebný. Choď svojou cestou a nebuď malomyseľný, aj keď napriek svojmu nasadeniu sotva vidíš úspech. Mysli na to, že obdobie sejby nikdy nie je aj obdobím žatvy.

Nastav čo najširší chrbát, z ktorého výčitky a urážky, výsmech a pohŕdanie skĺznu ako voda, čo steká z horského chrbta. Vždy sa postav na stranu slabých a bezmocných.

Verím v Boha, ako slepý verí v slnko, hoci ho nikdy neuvidí, a predsa ho cíti.

Na svete existuje mnoho síl. Iba jedna ťa môže urobiť šťastným: sila lásky.

Verím v ľudí, normálnych, obyčajných ľudí. Ľudí, ktorí žijú a nezabudli sa smiať. Ľudí, ktorí sa tešia zo svetla, so všetkým dobrým súhlasia a ťažkosti, ktoré sa nedajú zmeniť, dokážu prijať. Jednoduchí ľudia sú nádherní ľudia. Nevidíme ich v televízii a nečítame o nich v novinách. Majú bezpečný cit pre slabomyseľnosť, ktorú často rozširujú médiá.

Všade, kde ľudia milujú ľudí, je to dielo Božie a je tu prítomný Boh. Kto žije v láske, či je veriaci, alebo neveriaci, žije vedome alebo nevedome v magnetickom poli Boha, ktorý je Láska.

Boh je prítomný v každom človeku, ktorý ťa má rád, ktorému stojíš za námahu, ktorý s tebou kráča a zostáva s tebou, keď sa zvečerí.

Dospievanie a hľadanie seba samého

Dospievajúci človek sa odráža od brehu detstva, aby na svojej lodi smeroval do prístavu dospelosti. Možno ani netuší, čo ho čaká, s čím sa môže stretnúť. Určite však bude musieť vzdorovať nejednej búrke, ktorá môže poriadne rozkolísať loď. Hoci to vyznieva veľmi pesimisticky, nie každý dorazí do cieľa. Skúsenosti hovoria aj o tragédiách.

Drahý otec a mama, prežívam mimoriadne zmätené obdobie svojho života, zmeny, ktoré sú väčšinou pre môj vek typické. Ak sa ma pousilujete pochopiť a správať sa ku mne iným spôsobom, uvidíte, že spoločne sa nám podarí zhodnúť sa a prekonať túto fázu môjho života bez toľkých problémov. Mením sa, nie som už dieťaťom, som adolescentom.

Dospievajúci potrebujú lásku, sebaovládanie, hodnoty, obmedzenia a prijatie zodpovednosti za svoj život. Problémy dospievajúcich vznikajú väčšinou v určitom kontexte (emocionálne odcudzenie, zranenie, depresia…) = je nutné sa pozrieť pod povrch, aby sme sa uistili, že to, čo chceme urobiť, pomôže vyriešiť základný problém a umožní dospievajúcemu dozrieť v takého človeka, akého ho chcel Boh.

Význam liturgických úkonov

Kapitolky tejto knihy vznikli v priebehu asi desiatich rokov. Chceli pomôcť otvoriť liturgický svet. Za takýchto podmienok boli také zvyky a vznikli tieto modlitby. Liturgia je svet sväto skrytého diania, ktoré ho zviditeľnilo, má sviatostný ráz.

Treba sa zaoberať s najjednoduchším; s prvkami, z ktorých sa budujú stavajú vyššie liturgické tvary. Tak by sa malo vycítiť, do akej miery sú znakmi a symbolmi.

Ak sa z týchto foriem stali znovu pravými symbolmi, je tu nádej, že budú zároveň zachytené prostredníctvom kresťanského tvorenia podoby a nazerania na ne. Človek na ktorého sa obracajú je predsa pokrstený na duši a na tele.

Napriek všetkým pochybnostiam sa mi zdá, že majú ešte vždy dôvod, aby sa predložili verejnosti.

Čo by toto vhodnejšie vystihovalo. Aby človek prežíval bránu kostola, zvony, priestor chrámu, prosebný sprievod vonku... Áno oni by mohli povedať ako možno oživiť liturgické znamenia!

Dívanie sa a konanie sú základné sily, do ktorých všetko ostatné sa musí zapustiť.

Robia znamenie kríža a robia to správne. Od čela až k hrudi, od jedného pleca k druhému. Cítia ako ťa celkom objíma? Od čela k hrudi, od pleca k plecu. Potom to cítia: Objíma ťa celkom, telo i dušu, sústreďuje ťa, žehná a posväcuje.

Čo to je? Je to znamenie vesmíru a je to znamenie vykúpenia. Náš Pán na kríži vykúpil všetkých ľudí. Preto ho robíme pred modlitbou, aby nás usmernilo, aby sústredilo naše myšlienky, srdce i vôľu k Bohu.

Je znamením zo všetkých najsvätejším. Rob ho poriadne; zvoľna, veľké, s rozvahou. Celé telo je nástrojom a výrazom duše. Duša nie je len dnu v tele, ako keď niekto sedí vo svojom dome, ale prebýva a pôsobí v každom úde a v každej žilke. Hovorí z každej bunky a tvaru i pohybu tela. O tvári je to celkom jasné.

Čo je na ruku? Ruka je nesmierne členitá, pohyblivá a prepletená citlivými nervami. Človek môže vyjaviť svoju vlastnú dušu. A prijať cudziu dušu; lebo aj to robí rukou.

Ak stojí niekto pred Bohom s pokorným a úctivým srdcom, potom sa dlane kladú celou plochou ku sebe. To vyjadruje pevné sebaovládanie, ovládnutú úctivosť.

Človek keď spýšnie? Vypína sa, dvíha hlavu a plecia i celú postavu. Ak je však niekto pokornej mysle a cíti sa malým, tak skláňa hlavu a jeho postava sa zohýba. Kedy si však zreteľnejšie uvedomujeme akí sme malí, ak len nie vtedy, keď stojíme pred Pánom Bohom?

Ak je to možné a cítiš to v hĺbke jeho srdcu, môže sa ešte sklonieť.

Úcta sa však môže prejaviť aj inak. Státie predovšetkým znamená: vzchopiť sa, sústrediť. Namiesto uvoľneného sedenia zaujmeme postoj vzpriamený. To znamená, že sme pozorní.

Prví kresťania to radi robievali. Poriadne státie! Na obidvoch nohách, bez opierania. Rovné kolená, nie nedbalo ohnuté.

Chôdza nie je chvat a beh, lež pokojný pohyb. Vôľou riadený, neohnutý. Správna chôdza je ušľachtilá vec. Voľná, ľahká a pevná vzpriamená, schopná niesť, pokojná a plná vpred poháňajúcej sily.

Aký je to veľký rozdiel! Chápeš? Pravda budeš teraz vystupovať po stupňoch vedome. S vedomím, že to ide hore. Necháš všetko nízke dole a budeš naozaj stúpať k výšinám , však?

Bránou však vchádzame do vnútrajšku oddeleného od trhu, tichého a posväteného: do svätyne. Pravda, všetko je Božím dielom a darom. Všade sa s Ním môžeme stretnúť. Každú vec máme prijať z Božej ruky a posvätiť ju zbožným úmyslom.

Čo nie je posvätené, zanechaj vonku. Bránou by sme nemali náhlivo prebehnúť! Tam je priestor oddelený a vyhradený pre Boha. Pre neho utváraný, sväto spracovaný. Uvoľni dušu. Toto je Boží chrám a podoba teba samého. Veď ty sám si živým Božím chrámom, tvoje telo i tvoja duša.

Nikde nenašiel druha sebe podobného. Som iná než všetko ostatné na svete. A predsa zasa duša je akosi príbuzná so všetkými vecami na svete. U všetkých sa cíti nejakým spôsobom doma. Všetko sa jej prihovára, každá tvár, každý pohyb a posunok. A neúnavne sa snaží nimi vyjadriť svoje najhlbšie vnútro, urobiť z nich symbol vlastného života. To je v ňom samom. Nie je to tak? Tu je základ každého podobenstva. Každej veci v najhlbšom vnútri cudzej, duša k nej hovorí: To nie som ja. A zase tým, že je so všetkým tajomne spriaznená, pociťuje veci a udalosti ako obrazy svojho vlastného bytia. Takýmto podobenstvom nad mnohým krajším a výraznejším je svieca. Pozri ako stojí na svietniku.

Ako stojí tam, kde ma staviate, pred Bohom. A z nej neuhýba. Všetko jasná pohotovosť. Premeniť sa v svetlo a žiar. Snáď povieš: Čo o tom vie tá svieca? Urob z nej výraz duše. Nech všetka tvoja pohotovosť posilni pravú vernosť. Vytrvaj. Stravovať sa v pravde láske pre Boha, ako svieca v svetle a žiare, to je najhlbší zmysel života.

Voda je plná tajomstiev. Čistá a jednoduchá - cudnou ju nazval svätý František.

Voda očistila. Očistila ju od tesných mocnosti, ktoré v nej driemu. To nie je prázdne slovo! Kto má vnímavú dušu, ten už zacítil, to kúzlo prírodnej moci, ktorá môže vystupovať z vody. A je to len moc prírody? temné, mimoprirodzené? V prírode, v celej jej bohatstve je aj zlo, démonický živel.

Voda je plná tajomstiev. Človeka , hovorí príslovie. Je v ňom kus pravdy. Stvorení sme pre svetlo. Človek v nej zomrel, zahynul. Človeka , hovorí príslovie. Je v ňom kus pravdy. Stvorení sme pre svetlo. Človek ňou čistí. Človeka , hovorí príslovie. Je v ňom kus pravdy. Stvorení sme pre svetlo.

Tabuľka: Porovnanie vnímania sveta

Každý vzťah (či už je to vzťah k Bohu, k rodine, k spoločenstvu, k sebe…) vždy smeruje k tomu, aby dozrel na opravdivú lásku. Problém je v tom, že veľmi často zamieňame vzťah lásky za vzťah, ktorý láskou nie je.

Každý človek potrebuje priestor pre ticho, pre oddych, pre regeneráciu síl. Je to dobré, je to potrebné, je to príjemné. Ale… Problém môže nastať, ak si začneš mýliť potrebu oddychu so svojou pohodlnosťou a lenivosťou. Vieš, že by si mohol a mal robiť niečo viac, ako robíš, ale sa ti nechce.

tags: #prilis #ticha #na #lasku #prilis #placha