Farnosť Soľ má bohatú históriu, ktorá siaha až do 17. storočia. Táto farnosť začala písať svoju históriu asi okolo roku 1600. Zachovali sa v nej matriky od roku 1771 a v nich sú evidovaní aj obyvatelia Komáran. Rímskokatolíci patria už najmenej 250 rokov do farnosti Soľ.
Obec Soľ patrí k najstarším obciam na východnom Slovensku. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1252. Miestna farnosť sa objavuje už súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337, keď tu pôsobil kňazi Ján.
Minimálne do 15. storočia siaha pôvod Kostola sv. Mikuláša v zemplínskej obci Soľ. O stredovekú podobu ho pripravili prestavby v 19. a 20. storočí.
Kostol sv. Mikuláša v Soli
Kostol sv. Mikuláša v Soli
Obec Soľ sa v písomných záznamoch objavuje už v roku 1252 pod názvom Sowkwth vo význame Soľný prameň (maďarsky Sókút). Miestna farnosť sa objavuje už v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337, keď tu pôsobil kňaz Ján. Odborníci často datujú súčasnú stavbu na koniec 15. storočia (uvádza sa písomná zmienka z roku 1493).
Pôvodne gotický kostol pochádza z konca 15. storočia. Ide o jednoloďový priestor s polygonálnym zakončením presbytéria, v ktorom je pôvodná neskorogotická valená klenba s dekoratívnymi krížovými klenbami, raz žliabkovanými na spôsob rebier zo 14. storočia. V 17. storočí bola upravovaná loď už v barokovom štýle. Podľa niektorých zdrojov práve v tomto období postavili dnešnú loď a západnú vežu. Pred rokom 1666 bola vybudovaná terajšia loď a veža kostola.
Gotický pôvod má jedinečné zaklenutie presbytéria. Ide o lomenú valenú klenbu orientovanú nezvyčajne kolmo na os kostola doplnenú o dekoratívne krížové rebrá. Nárožia svätyne spevňujú oporné piliere. Na juhovýchodnej strane polygónu presbytéria je prezentované zaslepené gotické okno väčších rozmerov s lomeným oblúkom.
Obnova a rekonštrukcie
Kostol bol viackrát opravovaný: 1742 - 1753, 1816, 1884 vždy z vlastných prostriedkov farníkov. Obnovený a neogoticky upravený bol v roku 1884. V lodi je pseudogotická lomená klenba s úzkymi rebrami z roku 1884. Fasáda je novoupravená s modernou prístavbou vstupnej predsiene pri veži.
Veža bola zakončená vysokou drevenou strechou, ktorá sa však 9.7.1875 pri víchrici zrútila. Odvtedy je veža nižšia. Nahradila ju nová, nižšia. Veľká rekonštrukcia sa uskutočnila aj v roku 1932, pričom chrám vysvätili o rok neskôr. Kostol vysvätili v roku 1933. Z tohto obdobia pochádza aj hlavný oltár. V tom čase bol postavený hlavný oltár ku cti Krista Kráľa, ktorý vyhotovila dielňa Břetislava Kaffku v Červenom Kostelci.
V roku 1949 bol postavený bočný Mariánsky oltár vyhotovený tou istou rezbárskou dielňou, ako aj celé zariadenie kostola (sochy, krížová cesta, kazateľnica). Po druhej svetovej vojne objekt čiastočne opravili. Sakrálny objekt je od roku 1999 v štádiu postupných opráv, aby sa mu vrátil pôvodný gotický štýl. Status národnej kultúrnej pamiatky má kostol od roku 1963. V roku 1994 stredovekú sakristiu odstránili a nahradila ju moderná prístavba.
V roku 2009 v mesiaci apríl až august bola uskutočnená výmaľba kostola, zreštaurovanie bočných oltárov. Počas výmaľby kostola sa urobila nová elektroinštalácia, ozvučenie a osvetlenie kostola. V roku 2010 sa zreštaurovala kazateľnica a krížová cesta. Od 2. Mája 2011 do 15. Mája 2011 sa zreštaurovala empora (priečelie chórusa), architektúra orgána ako aj socha Najsvätejšieho srdca Ježišovho, socha sv. Terézie a socha sv. Alojza. Toto zreštaurovanie urobil kolektív umeleckých maliarov a reštaurátorov Marián Švec, Peter Záhumenský a Milan Bödör. V roku 2013 bol vybudovaný oporný múr okolo kostola. V apríli 2014 prebiehala elektrifikácia zvonov vo zvonici.
V centrálnej časti oltára je umiestnený oltárny obraz so sv. Mikulášom. Obraz je sekundárny, vymenený v r. 1936, namaľovaný rožňavským maliarom Júliusom Ádamom (signovanie a datovanie na klenbe kostola).
Rekonštrukcia kostola sv. Mikuláša v Širokom 2005-2009
Prehľad dôležitých udalostí v histórii farnosti
Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové udalosti, ktoré formovali históriu Rímskokatolíckej farnosti sv. Mikuláša v Soli:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1252 | Prvá písomná zmienka o obci Soľ |
| 1332-1337 | Farnosť spomínaná v súpise pápežských desiatkov |
| 1493 | Datovanie súčasnej stavby kostola (písomná zmienka) |
Kňazi pôsobiaci vo farnosti
Mnohí kňazi zohrali dôležitú úlohu v živote farnosti Soľ. Tu sú niektorí z nich:
- Mons.: Narodil sa 02.08.1962 v Bardejove. V roku 1983 nastúpil do seminára v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený v Rožňave banskobistrickým biskupom Mons. Jozefom Ferancom. Primičnú sv. omšu slúžil 26.06.1988 v Kľušove. Jeho prvé pôsobisko bolo v Košiciach v dóme sv. Alžbety. V roku 1990 pôsobil v Snine a v tom roku odišiel do farnosti Soľ. Od roku 1996 pôsobí v ordinariáte OS a OZ. V súčasnosti pôsobí na ministerstve obrany v Bratislave ako generálny vikár.
- : Narodil sa 21.12.1960 v Bardejove. Po ukončení ZVS nastúpil do kňazského seminára v Bratislave v roku 1982. Za kňaza bol vysvätený v Banskej Bystrici. Primičnú sv. omšu slúžil 14.06.1987 za prítomnosti cca 4000 veriacich z okolia. Jeho prvé pôsobisko bolo v Prešove. V roku 1990 pôsobil pri dóme sv. Alžbety a potom v Šarišských Dravciach. V roku 1997 nastúpil na ordinariát OS a OZ SR. Naposledy pôsobil v Dobrej nad Ondavou.
- : Narodil sa 24.10.1964 v Bardejove. V roku 1984 nastúpil na bohosloveckú fakultu v Bratislave. Kňazskú vysviacku prijal od biskupa Mons. Jozefa Feranca dňa 18.06.1989 vo farnosti Košice - Kráľovná pokoja. Jeho prvé pôsobisko bolo v Michalovciach, potom v Sabinove a napokon v Prešove. Od 01.07.1993 pôsobí ako správca farnosti Košice - Barca. Od 27.09.2006 vykonáva obhajcu manželského zväzku Metropolitného súdu v Košiciach.
- : Narodil sa 29.10.1964 v Bardejove. V roku 1988 nastúpil na štúdiá na bohosloveckú fakultu do Bratislavy. V roku 1989 pokračoval v štúdiu na novootvorenom Teologickom inštitúte v Spišskom Podhradí. Za kňaza bol vysvätený v košickej katedrále arcibiskupom Alojzom Tkáčom. Primičnú sv. omšu slúžil 19.06.1993 v Kľušove. Jeho prvé pôsobisko bolo v Sečovciach.
- : Narodil sa 06.05.1963 v Bardejove. V júli 1989 nastúpil do rehole Spoločnosti Ježišovej v Bratislave. Vysvätený za kňaza bol v Bardejove 27.06.1998. Na Slovensku pôsobil dva roky. V júni 2000 bol vyslaný do Kazachstanu a pôsobil v mestách Astana a Ekibastus.
Títo kňazi, spolu s mnohými ďalšími, prispeli k duchovnému rastu a rozvoju farnosti Soľ a okolitých obcí.
Cirkevný život v Komáranoch
Obec Komárany je úzko spojená s farnosťou Soľ. Rímskokatolíci patria už najmenej 250 rokov do farnosti Soľ. V obci stojí pôvodne gotický kostol sv. Michala, úzko spätý s najstaršími dejinami obce.
Najstaršie podrobnejšie údaje života rímskokatolíkov v obci sa podarilo zistiť až z kanonickej vizitácie vykonanej vo farnosti Soľ 12. júla 1749. Z nej sa dozvedáme, že Komárany ako samostatná fília patrili do tejto farnosti spolu s fíliami Hlinné, Čaklov, Vechec, Rudlov, Jastrabie, Zámutov, Merník.
Komáranský kamenný kostol bol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi a v tomto čase bol v zlom technickom stave. V jeho interiéri sa nachádzal jeden oltár so soškou sv. Michala Archanjela. Pri kostole bola aj drevená zvonica s jedným zvonom. Pôvodne gotický kostol bol v druhej polovici 18. storočia prestavaný (okolo roku 1770). Rozličné stavebné úpravy a opravy sa vykonávali v kostole aj v nasledujúcich desaťročiach (renovácia v roku 1907 z vlastných prostriedkov a príspevkov). V roku 1926 bol zakúpený nový oltár od bardejovského rezbára Antona Helfera za 8000 korún. V roku 1936 pribudla do interiéru chrámu plastika sv. Terezky Ježiškovej.
V období tesne po druhej svetovej vojne veriaci z Komáran poctivo navštevovali aj farský kostol v Soli. V roku 1946 bolo v obci 153 veriacich. Po udalosti z roku 1953, keď do veže udrel blesk a spôsobil rôzne škody, sa robili opravy. Kostol dostal novú vonkajšiu omietku a maľovku. Hlavné práce vykonával pán Karol Rimarčík, murár z Čaklova. V roku 1966 sa antikoróznou farbou natierala plechová strecha kostola a v tom čase bol doplnený interiér kostola o „choruš“, ktorý tu doteraz chýbal. Posviacka kostola sa konala 15. apríla 1968.
V roku 1997 sa vykonala renovácia interiéru rímskokatolíckeho kostola a v septembri spomínaného roku bol chrám konsekrovaný Msgr. B. Boberom.
Okrem rímskokatolíkov v Komáranoch pôsobili aj gréckokatolíci, evanjelici a židia. Táto kresťanská cirkev východného obradu mala v minulých storočiach v Komáranoch svoje historické korene. Predpokladáme však, že gréckokatolíci tu svoje obrady vykonávali už skôr a nadväzovali na staré cyrilometodské tradície. Patrili do mukačevského biskupstva, ktoré začiatkom 17. storočia spravovalo asi 300 tisíc veriacich z územia východného Slovenska.