História Rímskokatolíckych Kostolov v Pezinku

Rímskokatolícka farnosť v Pezinku má bohatú a zložitú históriu, ktorá sa odráža v architektúre a vývoji jej kostolov. Prvá zmienka o pezinskej farnosti pochádza z rokov 1317-1320, keď pápežskí legáti vyberali dôchodky pre pápežskú komoru. V piatok 22. 1. 2010 sa v rímskokatolíckom tzv. Dolnom kostole - Kostole Božského Spasiteľa v Pezinku konala spoločná ekumenická bohoslužba katolíkov a evanjelikov pri príležitosti Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Tento kostol je blízky obom konfesiám, keďže bol pôvodne postavený ako evanjelický a striedavo ho používali katolíci i evanjelici.

Bohoslužbe predsedali pezinský rímskokatolícky farár vdp. Ján Ragula, rektor kapucínskeho kostola v Pezinku P. Stanislav Kučák OFMCap, pezinská evanjelická zborová farárka Mgr. Helena Benková a Mgr. Daniela Horínková, evanjelická farárka na odpočinku v Pezinku. Súčasťou liturgie boli štyri piesne - dve z Jednotného katolíckeho spevníka a dve z Evanjelického spevníka, ktoré spievali veriaci spoločne bez rozdielu vierovyznania. Úvodnú liturgiu viedol a prítomných privítal miestny farár J. Ragula, biblické čítania a prosby čítali veriaci oboch konfesií. Kázeň predniesla farárka H. Benková. Veriaci spoločne vyznali vieru, predniesli modlitbu Pánovu a dali si znak pokoja podaním rúk. Na záver udelili veriacim požehnanie D. Horínková a J. Ragula.

Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Trojloďový gotický Farský kostol Preblahoslavenej Panny Márie (dnes Nanebovzatia Panny Márie) bol postavený v 14. storočí. Pôvodne nemal vežu a okolo neho sa rozprestieral cintorín. Z gotického zariadenia sa zachovala len polygonálna kupa krstiteľnice a epitaf grófa Juraja z roku 1426. V kostole sa tiež nachádza vzácna renesančná kazateľnica z roku 1523.

Počas reformácie v druhej polovici 16. storočia sa Farský kostol dostal do rúk evanjelikom, nakoľko veľká časť obyvateľov Pezinka prijala reformačné učenie. Katolíci chodievali do kostola v Grinave. Kostol im bol vrátený až v roku 1628. Slúžil ako farský do roku 1674, keď bol evanjelikom odňatý kostol na námestí. Ten sa stal novým farským kostolom a dovtedajší Farský kostol prevzala rehoľa kapucínov.

Kapucíni sa v roku 1726 presťahovali do svojho novopostaveného kláštora s kostolom a Farský kostol zostal opustený, pretože neboli peniaze na jeho údržbu. Situácia sa zmenila po príchode jezuitov do Pezinka v roku 1753. V roku 1754 boli pôvodné gotické krídlové oltáre v kostole nahradené novými, barokovými. Autorom hlavného oltára je Štefan Steinmassler. Oltárny obraz Nanebovzatie Panny Márie však pochádza až z roku 1789.

Po bokoch víťazného oblúka sa nachádzali oltáre Božského Srdca a Panny Márie Lurdskej, v bočnej lodi je oltár Piety a v Kaplnke sv. Anny je oltár sv. Anny. Táto kaplnka bola postavená v roku 1609 ako pohrebná kaplnka palatína Štefana Illéšházyho. Nachádza sa v nej jeho epitaf s reliéfom v životnej veľkosti. Pod kostolom a kaplnkou sa nachádza viacero krýpt.

Autorom 25-registrového organu z roku 1863 je Martin Šaško z Brezovej pod Bradlom. V 18. storočí bola ku kostolu pristavaná veža, v ktorej sa nachádzajú tri zvony. V areáli kostola sa nachádza časť múru bývalého cintorína s posledným náhrobkom, dva vstupy do krýpt a pomník padlým v prvej svetovej vojne. Tiež sa tam nachádza socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá pôvodne stála pri hornej mestskej bráne.

Počas rekonštrukcie kostola v rokoch 1974-1975 bola odstránená pôvodná baroková výmaľba stien a boli odstránené oltáre z bokov víťazného oblúka. Kostol prešiel v rokoch 2004 - 2018 komplexnou rekonštrukciou. Dňa 1.12.2018 o 10:30 h. o. arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský posvätil obnovený Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Pezinku.

Obnova interiéru kostola sa zamerala na zvýraznenie podoby jeho gotickej vývojovej fázy, ktorá je datovaná na začiatok 16. storočia. Počas reštaurátorského výskumu bol objavený nápis nad víťazným oblúkom, ktorý hovorí o dokončení prestavby kostola v roku 1501. V tomto čase dostal interiér kostola v hlavných rysoch súčasnú podobu a preto sa jeho obnova zamerala na prezentáciu tejto fázy.

Obnovenému interiéru dominuje biela farba povrchov stien. Rebrá klenieb dostali sivý náter a podlaha má svetlobéžovú farbu. Vznikol tak svetlý a vzdušný priestor, ktorý pocitovo interiér kostola zväčšuje. Zároveň pôsobí na zmysly návštevníka upokojujúco a vytvára priestor na rozjímanie.

V jednoducho ladenom interiéry vynikajú pôvodné architektonické prvky (rebrá klenby, pôvodné kamenné prvky, analytické prezentácie nálezových situácií) a mobiliár. Historické časti kostola harmonicky dopĺňajú súčasné prvky interiéru a výtvarnej výzdoby (najvýraznejšou je krížová cesta na stenách bočných lodí). Nové časti interiéru majú jednotnú - minimalistickú koncepciu tvarového a materiálového riešenia.

Sú vyrobené z dreveného masívu s povrchovou úpravou zachovávajúcu svetlú prírodnú farbu dreva. Nové a staré vytvára jemný harmonický kontrast, ktorý neruší no zreteľne odlišuje čo je historické a čo súčasné. Dôležitou súčasťou návrhu obnovy interiéru je osvetlenie. To umocňuje spomínanú vzdušnosť a svetlosť. Navrhnutý systém dovoľuje viaceré možnosti nasvetlenia jednotlivých priestorov kostola.

Dolný Kostol (Kostol Premenenia Pána)

Dominantou Radničného námestia v Pezinku je aj kostol Premenenia Pána - Pezinčanom známy ako Dolný kostol. Keď bol v roku 1655 magistrát mesta celkom v rukách evanjelikov, títo sa rozhodli postaviť si kostol. Postavili ho na mieste starej radnice, čiže na mestskom pozemku, pričom použili na stavbu mestské kamene, vápno, tehly a povozy, určené na stavbu hradieb.

Keď zbierky nevyniesli potrebné financie, siahli na mestské peniaze a na dôchodky z majetkov katolíckeho kostola, ktoré stále užívali. Týmto kostolom je dnešný Dolný kostol. V tom čase sa nesmeli evanjelické kostoly podobať katolíckym, v čom je tento kostol výnimka. Má sanktuárium, vchod z námestia i hlavnej ulice, ako aj vežu. Vežu postavili oficiálne ako mestskú vežu na strážnu a hlásnu službu. Cirkev ju odkúpila až v roku 1942 za symbolickú jednu korunu.

Jediné, čo v kostole pripomína, že to bol protestantský kostol, sú empory po stranách lode, kde sa zhromažďovali muži. Základný kameň položili 12. 8. 1655 a posviacka sa konala 27. 3. 1659. Kostol posvätil vtedajší pezinský nemecký kazateľ Teodor Puchner. Už v tom roku sa však ozvali pezinskí katolíci. Dňa 6. októbra podali sťažnosť kráľovi pre porušenie svojich práv. Cisár Leopold I.

Počas stavovských povstaní ostrihomský arcibiskup a uhorský kancelár v jednej osobe Juraj Szelepcsényi - Pohronec informoval cisára Leopolda I. o vraždách kňazov a iných činoch stavovských povstalcov (medzi ktorými boli aj evanjelici) a medziiným spomenul aj situáciu v Pezinku. Cisár ho vypočul a rozhodol sa odobrať evanjelikom kostoly, ktoré si postavili proti viedenskému rozhodnutiu z roku 1647. Išlo kostoly v Pezinku, Svätom Jure a Modre, odkiaľ dal vykázať evanjelických kazateľov. Zástupcovia týchto mestečiek prišli 28. februára 1674 do Bratislavy, kde odovzdali kľúče od kostolov Szelepcsényimu ako kráľovskému miestodržiteľovi. Sám Szelepcsényi prebral tieto tri kostoly 1. marca.

Dolný kostol sa stal vlastníctvom kráľovskej pokladnice, od ktorej ho kúpili katolíci za finančnú čiastku, ktorú určil cisár. Sumu každoročne splácali. V roku 1674 prišli do Pezinka kapucíni, ktorí zaujali Farský kostol Preblahoslavenej Panny Márie. Novým farským kostolom sa stal dolný kostol, prebraný od evanjelikov.

Evanjelici svoj kostol prevzali nakrátko po šopronskom sneme v roku 1681. V roku 1683 však zaujal Pezinok vodca stavovského povstania Imrich Thököly, ktorý prikázal kapucínom opustiť mesto a pôvodný Farský kostol sa stal opäť farským kostolom. Dolný kostol totiž odovzdal evanjelikom. Po víťazstve cisárskych vojsk v roku 1683 evanjelici zamkli svoj kostol a ich kazatelia opustili mesto.

Kostol užívali len dva mesiace. Po ich odchode prišiel do Pezinka bratislavský kanonik Jelenffy a spolu s pezinským farárom Mathiasom Nemečkom otvorili kostol. Katolíci ho používali až do nasledujúceho povstania Františka Rákociho. Počas tohto povstania v júli 1705 evanjelici zaujali opäť Dolný kostol. Cisársky generál Heister však Rákociho porazil a evanjelikom nariadil kostol vrátiť.

Stalo sa tak v roku 1709. Evanjelickí kazatelia opäť opustili mesto. V roku 1753 prišli do Pezinka pátri jezuiti a založili tu Misijný dom Spoločnosti Ježišovej, ktorý stál na mieste dnešného Mestského úradu na Radničnom námestí. Spoločnosť zároveň prevzala do správy dolný kostol, ktorý im 1. Dňa 26. 4. 1760 sa konala konsekrácia kostola. Posvätil ho ostrihomský svätiaci biskup Anton Révay.

V roku 1773 bola Spoločnosť Ježišova zrušená. Dekrét o jej zrušení prečítal v Pezinku dňa 9. októbra generálny vikár a titulárny biskup Ján Galgóczy. Bývalý páter Andrej Bertaffi však zostal v dolnom kostole ako nedeľný kazateľ.

Obnova exteriéru kostola a strechy sa konala v roku 1933. V rokoch 1943-1949 kostol vymaľoval pezinský maliar Augustín Barta. Dovtedy boli jeho steny biele a ich farba kontrastovala s čiernou farbou oltára, kazateľnice a organa. Do kostola pribudol nový hlavný oltár s obrazmi Premenenia Pána a Najsvätejšej Trojice a tri bočné (sv. Jozefa, Božského Srdca a Panny Márie Pomocnice), tiež 2 sochy (sv. Antona a sv. Tadeáša) a reliéfy krížovej cesty.

Tak kostol stratil pôvodný dojem protestantskej jednoduchosti. Posviacka kostola sa konala 29. júna 1949. Vykonal ju trnavský apoštolský administrátor Mons. Ambróz Lazík a slávnostným kazateľom bol Mons. Ján Pöstényi, správca Spolku sv. Vojtecha. S posviackou bolo spojené aj vysluhovanie sviatosti birmovania, ktoré udelili A. Lazík a Mons.

Posledná obnova kostola sa konala v roku 1965. V kostole sa dodnes zachoval pôvodný organ z roku 1663, ktorý bol vyrobený v Norimberku a stál 1000 ríšských toliarov. Pôvodne mal zatváracie krídla s maľbami sv. Cecílie, kráľa Dávida a Zvestovania Pána, ktoré boli odstránené zo statických dôvodov. Vo veži sa nachádza 5 zvonov.

Kostol sv. Žigmunda v Grinave

Grinava leží cca 2 km juhozápadne od Pezinka, ktorého je mestskou časťou. Kostolík sa nachádza neďaleko hlavnej cesty Bratislava - Pezinok v opevnenom areáli, ktorý býva uzamknutý. Kostol v Grinave bol postavený na mieste staršieho románskeho kostola, ktorý sa ako farský uvádza v súpise farností bratislavského prepoštstva v r. 1390 (Grenaw), keď patrili svätojurským zemepánom.

Fara jestvovala pred r. 1390. V r. 1611-47 a 1705-09 kostol mali nekatolíci. V r. 1710-14 spravovali farnosť piaristi zo sv. Jura, v r. 1741-51 administrovali pezinskí farári. Prvého farára menom poznáme až z r. 1665. Na obecnej pečiatke z roku 1713 je v kruhu strapec hrozna s lístkami, okolo text.

Kostolík postavili niekedy v prvej polovici 13. storočia ako jednoloďovú stavbu s predstavanou vežou a so svätyňou neznámeho tvaru. Začiatkom 14. Stor. bol postavený farský kostol ku cti sv. Žigmunda, Kráľa burgundského: svätyňa hlavná kost. loď a veža. Koncom 14. storočia pristavali zo severnej strany bočnú loď (kaplnku), zaklenutú krížovou klenbou. V 16. storočí bola pristavaná k lodi južná predsieň a celý kostolík bol obohnaný múrom.

V roku 1611 sa kostolík dostal do rúk evanjelikom, ale už v roku 1617 bol opäť katolícky. Protestanti ho získali opäť v roku 1645 počas povstania Juraja Rákociho I. Menšie úpravy sa uskutočnili aj v 19. (empora, nový organ) a 20. storočí. Počas druhej svetovej vojny bola horná časť veže vážne poškodená paľbou ruských vojakov, keďže sa tam usadili nemeckí vojaci s guľometom. Po oprave už strecha dostala miesto vysokého ihlanca jednoduchší tvar.

Kostolík nesie na našom území zriedkavé patrocínium sv. Žigmunda, patróna českého národa. Kamenná krstiteľnica pochádza zo začiatku 17. storočia. Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi pod miestnu farnosť. Je v relatívne dobrom stave. V roku 2001 dostali okná v presbytériu nové vitráže. V roku 2016 dostala veža novú strechu pokrytú medeným plechom.

Kostol Najsvätejšej Trojice (Kapucínsky kostol)

Kostol Najsvätejšej Trojice (iné názvy: Kapucínsky kostol alebo Kláštor kapucínov) je katolícky kostol v historickom centre mesta Pezinok, ktorý sa nachádza na Holubyho ulici číslo 91. Bol postavený v prvej polovici 16. storočia. Ide o barokový jednoloďový kostol, ktorý má sanktuárium rozdelené oltárom na dve časti - na vlastné sanktuárium a na oratórium pre rehoľníkov za oltárom. Vchádza sa doň tunelom. Nad oratóriom je vežička so zvonom z roku 1807 od Karola Filgradera z Trnavy.

Po pravej strane kostola sa nachádza osobitná spovedná miestnosť, sakristia a bývalý archív. Okrem hlavného oltára (autorom obrazu svätej Trojice je J. Kuch) sa v kostole nachádzajú aj bočné oltáre (svätého Františka, svätého Fidela, svätého Felixa a svätej Alžbety). Steny kostola vymaľoval v roku 1912 Augustín Barta. Na chóre sa nachádza organ z roku 1822. Pod kostolom sa nachádza krypta.

Kostol je spojený so štvorkrídlovým kláštorom kapucínov. Jeho súčasťou bola aj divadelná sála (tzv. „Útulňa“), ktorá bola zbúraná a na jej mieste bola postavená nová budova Charitného domova. Kapucínska záhrada pôvodne siahala až takmer po ulicu M. R. Štefánika.

Kapucíni prišli do Pezinka ako rekatolizačná rehoľa v roku 1674. Do Pezinka ich uviedol 10. júna sám ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi. Do užívania dostali Kostol Preblahoslavenej Panny Márie, pričom novým farským kostolom sa stal Dolný kostol, odobraný evanjelickej cirkvi. Kapucíni spočiatku bývali v dome Pavla Spacaja, neskôr im mesto prenajalo osobitný dom. Tieto priestory užívali až do postavenia vlastného kostola a kláštora.

Bol postavený na mieste kúrie baróna Mateja Hedlyho. Základný kameň kostola položil biskup Andrej Kürtessy v roku 1715 a už v roku 1716 bola položená strecha. Kapucíni sa do kláštora presťahovali v roku 1726 a vtedy sa v ňom konali aj prvé bohoslužby, na ktorých kázal modranský farár Ján Paján. Kostol bol konsekrovaný 9.

V roku 1750 boli pred kostolom postavené sochy svätého Františka a svätého Antona. Zvetraná socha svätého Františka bola neskôr nahradená sochou svätého Floriána z dolnej brány mesta. Boli obnovené Vladimírom Milkom v rokoch 1956 a 1996. Pred kostolom sa tiež nachádza kríž s maľbou Jeruzalema od Augustína Bartu z júla 1968 a lurdská jaskyňa z roku 1947, ktorú dala postaviť Brigita Čechová.

Kapucíni užívali kostol a kláštor nepretržite až do noci z 13. na 14. apríla 1950, kedy v ňom bol zriadený internačný kláštor pre predstavených reholí z kláštorov, zrušených v tú noc. Čoskoro však tento kláštor presťahovali do Báču. Kapucínov v Pezinku spočiatku ponechali, neskôr však väčšinu odviezli a ponechali len troch na vykonávanie bohoslužieb. Tých odviezli v roku 1952. Medzitým bol v kláštore zriadený preškoľovací kláštor pre rehoľných bohoslovcov a neskôr internačný kláštor pre diecéznych kňazov. Potom sem zvážali rehoľné sestry z nemocníc, ku ktorým postupne pribúdali starí kňazi a rehoľníci. Vznikol tu Charitný domov pre starých a chorých kňazov. Sestry ostatných reholí časom odviezli a zostali tu len sestry vincentky. Duchovný správca Charitného domova spravoval aj Kostol Najsvätejšej Trojice. Kapucíni sa do Pezinka vrátili v roku 1990 a užívali kostol a časť kláštora.

Prehľad Významných Udalostí v Dejinách Pezinských Kostolov

tags: #rimskokatolicky #kostol #pezinok