Svätý Peter je jednou z najvýznamnejších postáv v kresťanstve. Je považovaný za prvého pápeža a hlavného apoštola medzi dvanástimi apoštolmi Ježiša Krista. Peter zohral kľúčovú úlohu v šírení kresťanstva a v zakladaní kresťanských spoločenstiev po Ježišovom nanebovstúpení. Sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla sa slávi 29. júna vo všetkých kresťanských cirkvách Východu i Západu.
Bazilika svätého Petra vo Vatikáne
Pôvod a Skorý Život
Svätý Peter, pôvodným menom Šimon, sa narodil v Betsaide pri Tiberiadskom jazere, pravdepodobne okolo roku 1 n. l. Jeho otec sa volal Ján (Jonáš). Bol synom Jonáša a bol rybárom. Spolu s ním a s bratom Ondrejom, tiež apoštolom, boli pôvodne rybármi. Bol to Ondrej, ktorý doviedol svojho brata Šimona k Ježišovi. Vtedy mu Ježiš dal meno Kéfas, po grécky Petros, čo znamená skala.
Keď sa ako mladý muž oženil, presťahoval sa aj s bratom Andrejom o niekoľko kilometrov ďalej do rybárskej dediny Kafarnaum na brehu Tiberiadského jazera. Tu sa jedného dňa stretol s potulným kazateľom menom Ježiš z Nazaretu, ktorý hľadal učeníkov ochotných nasledovať ho. Tento zaujímavý tridsaťročný chlapík ohlasujúci po celej Palestíne úplne iné náboženstvo než to, ktoré dovtedy Židia vyznávali, lákal nových nasledovníkov vábivým prísľubom: „Urobím z vás rybárov ľudí“.
Bratia Šimon a Andrej, ďalej Jakub a Ján a niektorí iní sa rozhodli všetko zanechať a ísť za týmto mužom, ktorý o sebe vyhlasoval, že je Božím synom.
Peter ako Apoštol
Sv. Peter sa spomedzi apoštolov najviac spomína v evanjeliách. Podľa týchto opisov si môžeme dosť presne poskladať jeho život, ale aj povahu. Sv. Lukáš opisuje situáciu, keď Šimon na Ježišovo slovo spustil sieť do mora a chytil obrovské množstvo rýb. Peter vtedy padol Ježišovi k nohám a povedal mu: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Ježiš mu povedal: „Neboj sa, od teraz už budeš loviť ľudí.“ Odvtedy Peter chodil s Ježišom, počúval ho a nasledoval.
Keď sa raz pýtal Ježiš, za koho ho pokladajú, odpovedal práve on: „Ty si Mesiáš, Syn pravého Boha.“ Kristus mu povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva. Čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi, čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi.“ Peter sa vždy spomína ako prvý v zozname apoštolov.
Patril k dôverníkom Ježiša, spolu s Jánom a Jakubom. Týchto troch zobral Ježiš so sebou na horu Premenenia, pri vzkriesení Jairovej dcéry a takisto aj v Getsemanskej záhrade ich pozval k spoločnej modlitbe. Keď ich Majstra zatkli, hneď sa postavil s mečom na odpor. Zanedlho však Ježiša trikrát zaprel, hoci predtým tvrdil, že s ním pôjde všade a neopustí ho.
Prvý pápež: Príbeh svätého Petra a jeho svätých relikvií
Po vzkriesení to bol on, ktorý spolu s apoštolom Jánom pribehli k hrobu, aby sa presvedčili, či je pravda to, čo im vyrozprávali ženy. Sv. Ján apoštol spomína ešte jednu osobitnú príhodu, ktorá sa stala po vzkriesení a je dôležitá vzhľadom na osobu Petra. Kristus sa ho trikrát spýtal, či ho má rád. Peter zakaždým odpovedá „áno“. Ježiš mu vtedy odpovedá tiež trikrát: „Pas moje ovce.“
Povolanie apoštolov Petra a Ondreja
Vodcovstvo a Misia
Po nanebovstúpení má Peter neodškriepiteľné prvenstvo medzi apoštolmi. Na jeho slovo ustanovili ďalšieho apoštola namiesto zradcu Judáša, on začína prvý hovoriť pri zoslaní Ducha Svätého. Peter potom ďalej pôsobil v Jeruzaleme. Pokrstil pohana Kornélia, čím sa otvorili brány Cirkvi aj pre pohanov, nielen pre Židov. Herodes Agrippa ho uväznil, ale v noci k nemu prišiel anjel a zázračne ho vyslobodil z väzenia.
Potom horlivo účinkoval v Jeruzaleme, v Antiochii, v Korinte a v Ríme. Pravdepodobne v Ríme napísal svoj prvý list, kde hovorí o Ríme ako o Babylone.
Nielen evanjelista Ján, ktorý v prvej kapitole svojho evanjelia opisuje prvé stretnutie Šimona-Petra s Ježišom, ale aj iné novozákonné texty ho predstavujú ako vedúcu osobu medzi dvanástimi apoštolmi. Už svojimi výnimočnými osobnostnými črtami ̶ fyzickou zdatnosťou a horlivosťou bol priam predurčený na túto vodcovskú funkciu.
Takýto sa javí napríklad v scéne, keď učeníci uprostred Genezaretského jazera „zbadali Ježiša, ako kráča po mori a veľmi sa naľakali“ (Jn 6, 16-21). Peter sa ocitá uprostred diania v osudovom momente veľkonočného týždňa; bol to práve on, kto vo chvíli, keď Ježiša zatýkali v Getsemanskej záhrade „vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho“ (Mt 26, 47-55; Lk 22,47-51; Jn 18,10, 11). No o niekoľko hodín nato, keď rímski vojaci obkľúčili aj jeho, aby ho zatkli, trikrát zopakuje, že tohto dovtedy velebeného Ježiša nepozná.
V tej chvíli sa rozpamätal na to, ako mu Učiteľ predpovedal, že „kohút ešte nezaspieva a tri razy ho zaprie“ (porov. Jn 13, 38). Vo veľkonočnú nedeľu to bol zase on, ktorý spolu s apoštolom Jánom pribehli k hrobu, aby sa presvedčili, že je pravda to, čo im vyrozprávali ženy (porov. Jn 20, 1-9). Evanjelista Lukáš píše: „Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo” (Lk 24, 12). Apoštolom sa Ježiš zjavil potom: najprv Petrovi a potom Dvanástim (porov. 1 Kor 15, 5). Teda Peter, povolaný posilňovať vieru svojich bratov, vidí Zmŕtvychvstalého skôr ako oni a na základe jeho svedectva spoločenstvo zvolá: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi“ (Lk 24, 34; porov. KKC: 448, 641).
Petrov Primát a Pápežstvo
Týmto spôsobom Ježiš dal najavo, že Petrovi odpustil jeho predchádzajúce zlyhanie. No ešte väčšmi ho Ježiš vyznamenal, keď mu v prítomnosti ostatných apoštolov slávnostne povedal: “Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 18-19). Tieto Ježišove slová predstavujú prvotný základ, na ktorom spočíva dodnes katolícka cirkev. Zároveň nimi ustanovil Petra za jej viditeľnú hlavu a prvého pápeža.
O zásadnom význame tohto výroku pre dejiny kresťanstva svedčí aj to, že v skrátenom alebo úplnom znení býva vytesaný na nespočetných podstavcoch, na ktorých sa týčia sochy tohto apoštola. Jeho latinská mutácia v kruhopise zdobí aj dolný okraj kupoly Baziliky svätého Petra: TU ES PETRUS ET SUPER HANC PETRAM AEDIFICABO ECCLESIAM MEAM ET TIBI DABO CLAVES REGNI CAELORUM (porov. Mt 16, 18-19).
Treba to chápať ako jednoznačné potvrdenie pápežského primátu: fakt, že rímsky biskup predstavuje najvyššiu autoritu nad veriacimi v rámci katolíckej cirkvi sa odvodzuje od toho, že je priamym nástupcom svätého Petra. Dodnes rozdeľuje katolíkov, protestantov a ortodoxných veriacich otázka, či toto prvenstvo treba vykladať ako reálnu autoritu pápeža nad všetkými kresťanmi alebo iba ako vonkajší znak dôstojnosti jeho úradu.
Smrť a Odkaz
Zomrel mučeníckou smrťou asi roku 64 v Ríme, podľa tradície ho ukrižovali dolu hlavou na Vatikánskom pahorku. Na tom mieste teraz stojí Bazilika sv. Petra, jej svätyňa je presne nad miestom, kde sa podľa tradície nachádza Petrov hrob. Jeho relikvie sú uložené v hlavnom oltári baziliky. Zobrazuje sa ako starší muž s kľúčmi a knihou.
Ako hovorí tradícia, Peter bol na vlastnú žiadosť ukrižovaný dolu hlavou, pretože sa nepovažoval za hodného zomrieť rovnako ako jeho Majster. Rímske zákony dovoľovali, aby bol pochovaný na pohrebisku blízko miesta jeho popravy; učeníci uložili jeho pozostatky do hrobu nachádzajúcom sa tesne vedľa cesty tiahnucej sa medzi východným úpätím vatikánskeho pahorku a Nerónovým cirkusom.
Až vďaka archeologickým výskumom, ktoré začali v centrálnej časti Baziliky svätého Petra už na jar roku 1939 a v päťdesiatych rokoch sa znova rozbehli z rozhodnutia pápaža Pia XII., sprístupnili pre najširšiu verejnosť najdôležitejší úsek podzemného pohrebiska. V zložitom bludisku hrobiek z rôznych období a s rôznym architektonickým stvárnením boli objavené vo výklenku tzv.
Svätý Peter, apoštol, socha na Námestí sv. Petra
Svätý Peter je patrónom kresťanskej cirkvi a pápežstva, a tiež rybárov, brán a kľúčov. Na ikonách a sochách je často zobrazený s kľúčmi a pastierskou hůlkou, symbolizujúcou jeho vedenie Cirkvi.